Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-39-2005.pdf
PDF · 101.41 KB
No categories available
15C/39/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa P. M., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom D. N. V., P. XXXX/XX,. v konaní zastúpeného JUDr. V. H., advokátkou, so sídlom D. N. V., B. XXX/XX. proti odporcovi M. K., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom D. N. V., G. XXX/XX, v konaní zastúpenému JUDr. P. Ž., advokátom, so sídlom D. N. V., C. I XX/XXX. o zaplatenie 63.540,- Sk s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 63.540,- Sk spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 01.02.2005 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 18.874,- Sk, k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. V. H., advokátky, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia 63.540,- Sk spolu s 8 % úrokom z omeškania od 01.02.2005 do zaplatenia. Uviedol, že odporca vystavil svojmu veriteľovi cudziu zmenku na sumu 41.600,- Sk, ktorú zmenku zároveň akceptoval a odporca spolu s E. H. zmenku avalovali. Na túto zmenku bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, v ktorom boli odporca, E. H. a navrhovateľ zaviazaný zaplatiť spoločne a nerozdielne zmenkovú pohľadávku 41.600,- Sk spolu so 6 % úrokom od 07.06.2000 do zaplatenia. Keďže odporca dlžnú sumu neuhradil bola na návrh oprávneného začatá exekúcia, v rámci ktorej boli vykonané zrážky zo mzdy navrhovateľa v sumách 2.300,- Sk, 4.200,- Sk a 4.260,- Sk. Po týchto zrážkach navrhovateľ uhradil jednorázovo zostávajúcu vymáhanú sumu 52.780,- Sk. Celkovo tak navrhovateľ zaplatil za odporcu v exekučnom konaní sumu 63.540,- Sk. Na výzvu navrhovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu odporca z uvedenej sumy navrhovateľovi nič neuhradil.
Odporca uviedol, že v exekučnom konaní, ktoré sa viedlo na základe vydaného zmenkového platobného rozkazu boli na dlžnú sumu vykonávané zrážky zo mzdy navrhovateľa. Odporca sa preto s navrhovateľom dohodol, že po vykonaní jednotlivej zrážky mu vždy príslušnú sumu uhradí v hotovosti. Toto aj urobil a manželke navrhovateľa, ktorá je zároveň sestrou odporcu odporca vyplatil v hotovosti dve zrážky zo mzdy navrhovateľa v sume 2.300,- Sk a 4.200,- Sk. Následne dostal od právnej zástupkyne navrhovateľa výzvu na zaplatenie sumy 66.040,- Sk, v ktorej mu bolo oznámené, že takúto sumu navrhovateľ zaplatil za neho súdnemu exekútorovi. Na túto výzvu odporca reagoval listom, v ktorom oznámil, že je ochotný navrhovateľovi túto sumu vrátiť a požiadal ho o predloženie dokladu o zaplatení sumy 66.040,- Sk súdnemu exekútorovi. Toto potvrdenie ale navrhovateľ odporcovi nezaslal a namiesto toho podal na súd proti odporcovi návrh na začatie konania o zaplatenie 63.540,- Sk s príslušenstvom. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporca žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie 53.040,- Sk a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy tohto konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov E. M., R. K., I. H., F. L., oboznámením návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu podaného Krajskému súdu v Košiciach dňa 05.08.2003, zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Košiciach č.k. 20Zm/50/20003-8 zo dňa 08.07.2003, upovedomenia o začatí exekúcie zn. EX 181/04 súdneho exekútora JUDr. Š. B. zo dňa 06.07.2004, exekučného príkazu tohto exekútora na zrážky zo mzdy zo dňa 28.10.2004, listu navrhovateľa na menovaného súdneho exekútora zo dňa 15.07.2004, ústrižku poštovej poukážky na zaplatenie sumu 5.000,- Sk zo dňa 02.08.2004, potvrdenia menovaného súdneho exekútora zo dňa 14.01.2005, výzvy navrhovateľa na zaplatenia adresovanej odporcovi zo dňa 24.01.2005, listom odporcu právnej zástupkyni navrhovateľa zo dňa 31.01.2005 a zistil tento skutkový stav:
Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že odporca si zobral pôžičku od subjektu M. S.- S. S.. Na zabezpečenie tejto pôžičky vystavil odporca cudziu zmenku na zmenkovú pohľadávku 41.600,- Sk, ktorú zmenku zároveň akceptoval. Navrhovateľ a E. H. zaplatenie zmenky zaručili zmenečným ručením, keď zmenku avalovali. Na veriteľa odporcu M. S. - S. S. bol vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol súdom ustanovený JUDr. B. B.. Keďže odporca prestal pôžičku splácať, podal správca konkurznej podstaty JUDr. B. dňa 05.08.2003 Krajskému súdu v Košiciach návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Na jeho základe menovaný súd vydal dňa 08.07.2003 zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm/50/2003-8, ktorým odporcovi, E. H. a navrhovateľovi uložil, aby do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatili JUDr. B. B. ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu M. S.-S. S. zmenkovú pohľadávku vo výške 41.600,- Sk s úrokom 6 % od 07.06.2000 do zaplatenia. Tieto skutočnosti boli preukázané okrem zhodných výpovedí účastníkov aj návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu a zmenkovým platobným rozkazom Krajského súdu v Košiciach č.k. 20Zm/50/2003-8 zo dňa 08.07.2003.
Pretože odporca z dlžnej zmenkovej pohľadávky a jej príslušenstva nič nezaplatil podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Z upovedomenia o začatí exekúcie súdneho exekútora JUDr. Š. B. zn. EX 181/04 zo dňa 06.07.2004 vyplynulo, že menovaný súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe vyššie uvedeného zmenkového platobného rozkazu, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 25.07.2003 a v súlade s poverením na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Trenčín dňa 31.05.2004. Týmto upovedomením súdny exekútor vyzval navrhovateľa, odporcu i E. H. ako povinné osoby, aby uspokojili pohľadávku oprávneného, príslušenstvo a trovy exekúcie. Následne navrhovateľ listom zo dňa 15.07.2004 súdnemu exekútorovi okrem iného oznámil miesta, kde by sa mal odporca zdržiavať a jemu známy majetok odporcu. Podľa zhodných výpovedí účastníkov odporca potom v rámci exekúcie zaplatil dňa 02.08.2004 súdnemu exekútorovi 5.000,- Sk na vymáhané pohľadávky, čo bolo preukázané aj potvrdením súdneho exekútora zo dňa 14.01.2005 a ústrižkom poštovej poukážky zo dňa 02.08.2005. Ďalej už odporca neplatil, pretože podľa svojho vyjadrenia nemal finančné prostriedky. Výpoveďou navrhovateľa a exekučným príkazom zo dňa 28.10.2004 bolo preukázané, že súdny exekútor JUDr. B. vydal dňa 28.10.2004 exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy navrhovateľa u platiteľa mzdy Z. H., a.s.. Ako vyplynulo z výpovede navrhovateľa a potvrdenia súdneho exekútora zo dňa 14.01.2005 boli navrhovateľovi takto zo mzdy zrazené sumy 2.300,- Sk dňa 09.11.2004, 4.200,- Sk dňa 15.11.2004 a 4.260,- Sk dňa 15.12.2004, a po týchto zrážkach navrhovateľ jednorázovo uhradil súdnemu exekútorovi sumu 52.780,- Sk.
Podľa potvrdenia súdneho exekútora JUDr. B. zo dňa 14.01.2005 bola v predmetnom exekučnom konaní vymáhaná suma 68.540,- Sk, ktorá predstavovala zmenkovú pohľadávku 41.600,- Sk, úroky z nej v sume 11.280,- Sk, trovy konania v sume 2.080,- Sk, trovy oprávneného súvisiace s exekúciou v sume 500,- Sk a trovy súdneho exekútora v sume 13.080,- Sk. Z tejto celkovej sumy odporca zaplatil 5.000,- Sk a navrhovateľ 63.540,- Sk (2.300,- Sk + 4.200,- Sk + 4.260,- Sk + 52.780,- Sk).
Všetky vyššie uvedené skutočnosti boli v konaní nesporne preukázané vykonaným dokazovaním. Spornými zostali tvrdenia odporcu, že po zrážkach zo mzdy navrhovateľa vyplatil na základe dohody manželke odporcu sumy 2.300,- Sk a 4.200,- Sk. Odporca uviedol, že obe sumy zaplatil v hotovosti do rúk manželky navrhovateľa E. M.. Obe platby mal vykonať v sobotu, vždy po zrážke zo mzdy navrhovateľa, v doobedňajších hodinách okolo 10.00 hod. až 11.00 hod. pred barom D. P. v D. N. V., ktorého je prevádzkovateľom, pričom pri platbách mala byť prítomná aj jeho manželka R. K. a cez
okná baru ho mali vidieť zamestnanci baru, raz I. H. a raz F. L.. Svedkyňa E. M., ktorá je manželkou navrhovateľa a nevlastnou sestrou odporcu poprela, že by od odporcu dostala akékoľvek platby po zrážkach zo mzdy jej manžela v rámci exekúcie. Potvrdila, že potom, čo manželovi - navrhovateľovi začali stŕhať zrážky zo mzdy bola za odporcom v bare D. P. a to dvakrát. Prvý raz jej odporca nasľuboval, že dá všetko do poriadku a druhý krát ju z baru v podstate vyhodili svokrovci odporcu. Ani pri jednom stretnutí jej odporca žiadne peniaze nedal. Na druhej strane svedkyňa R. K., ktorá je manželkou odporcu, vo svojej výpovedi potvrdila, že po tom, čo začal exekútor vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa bola za ňou a jej manželom - odporcom svedkyňa E. M., s ktorou sa oni dohodli, že po každej zrážke príde a oni jej zrazenú sumu vyplatia v hotovosti. Takto prišla dvakrát do podniku D. P. s výplatnými páskami navrhovateľa, prvý krát v mesiaci október niekedy v sobotu doobeda a druhý krát asi po mesiaci, tiež v sobotu doobeda. Odporca E. M. vtedy vyplatil raz sumu asi 2.500,- Sk a druhý raz sumu cez 4.000,- Sk. Tieto peniaze zobral odporca v hotovosti od čašníkov, ktorý vtedy mali službu, pričom raz to bola I. H. a raz F. L.. Pokiaľ ide o miesto vyplácania peňazí, svedkyňa K. uviedla, že raz to bolo v skladových priestoroch podniku, ktoré sú oproti baru a raz na terase podniku alebo tiež v skladových priestoroch, čo už si presne nepamätá. Svedkyňa I. H. potvrdila, že koncom roku 2004, niekedy v októbri alebo novembri, bola svedkom tohto, ako odporca raz v sobotu doobeda vyplatil v hotovosti svojej sestre E. M. asi 2.500,- Sk. Tieto peniaze si predtým vypýtal od nej ako čašníčky. Peniaze odporca vyplácal svojej sestre za prítomnosti svojej manželky vnútri v podniku. Rovnako tak svedok F. L. vypovedal, že niekedy v októbri, novembri 2004 v sobotu okolo 11.00 hod. prišla do podniku D. P. za odporcom jeho sestra E. M.. Následne si odporca od neho vypýtal v hotovosti asi 4.000,- Sk až 4.500,- Sk, ktoré potom odovzdal svojej sestre, pričom bola tomu prítomná aj manželka odporcu. Svedok nevedel prečo odporca vypláca sestre peniaze, ale pokladal to za normálne, keďže sú súrodenci. Obaja svedkovia, I. H. i F. L., vo svojich výpovediach uviedli, že odporcovi dávali na jeho žiadosť peniaze v hotovosti a to na nákup tovaru, zaplatenie za dovezený tovar, či na platby iným osobám.
Podľa § 30 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
Podľa § 32 ods. 3 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní.
Po posúdení výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení zákona zmenkového a šekového dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ v rámci exekúcie zaplatil ako ručiteľ odporcu sumu 63.540,- Sk. Toto bolo preukázané aj listinnými dôkazmi, ktoré súd vo veci vykonal ako je vyššie uvedené. Rovnako tak nebolo sporné, že odporca má z tohto titulu navrhovateľovi nahradiť sumu 57.040,- Sk, ktorý dlh aj odporca v konaní uznával. Spornou zostala z navrhovateľom uplatneného nároku suma 6.500,- Sk, ktorú odporca podľa svojich tvrdení už navrhovateľovi vyplatil a to prostredníctvom jeho manželky v dvoch hotovostných platbách, raz v sume 2.300,- Sk a raz v sume 4.200,- Sk. Navrhovateľ i jeho manželka, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedkyňa tieto tvrdenia odporcu popreli. Odporca na preukázanie týchto svojich tvrdení označil svedkov, ktorí mali byť pri platbách prítomní. Vypočutí svedkovia R. K., I. H. a F. L. tvrdenia odporcu o platbách manželke navrhovateľa potvrdili. Napriek uvedenému dospel súd k záveru, že tvrdenia odporcu v tomto smere neboli dostatočne preukázané a výpovede menovaných svedkov sú účelové. Súd pritom vychádzal z toho, že svedkyňa K. je manželkou odporcu a teda je na výsledku sporu osobne zainteresovaná a svedkovia I. H. a F. L. sú z dôvodu svojho zamestnania v podniku, ktorý prevádzkuje odporca, v jeho priamej podriadenosti a v závislosti od odporcu. Je prinajmenšom zvláštne, že menovaní svedkovia si napriek dvojročnému časovému odstupu pamätali samotnú skutočnosť vyplácania peňazí odporcom jeho sestre, deň a hodinu týchto platieb a v zásade aj vyplatenú sumu. Toto si pamätali napriek už uvedenému časovému odstupu i tým skutočnostiam, že odporca si od nich bežne nechával vyplácať rôzne sumy peňazí v hotovosti, aby mohol vyplatiť privezený tovar či iné osoby. Správanie sa odporcu, keď si od čašníkov vypýtal hotovosť a túto ďalej odovzdal tretím osobám, teda bolo bežné a svedkovia preto nemali dôvod si toto konkrétne správanie sa odporcu pamätať. Svedok F. L. dokonca podľa svojej výpovede pokladal za normálne aj vyplatenie hotovosti odporcom jeho sestre a to z dôvodu ich súrodeneckého vzťahu. Preto považuje súd za zvláštne, že si svedok takúto normálnu udalosť po dvoch rokov tak dopodrobna vybavuje. K záveru o nedôveryhodnosti tvrdenia odporcu o
vyplatení sumy 6.500,- Sk manželke navrhovateľa a tým aj výpovedí svedkov, ktoré toto tvrdenie odporcu potvrdzovali, viedla súd aj absencia logiky v správaní sa navrhovateľa a jeho manželky pre prípad, že by tvrdenia odporcu a ním označených svedkov boli pravdivé. Ak by totiž odporca bez problémom po každej z prvých dvoch zrážok zo mzdy navrhovateľa vyplatil manželke navrhovateľa sumy zrážky nemala potom táto žiadny dôvod na to, aby si neprišla za odporcom pre peniaze aj po tretej zrážke zo mzdy navrhovateľa, ktorá bola dňa 15.12.2004 v sume 4.260,- Sk.
Na základe týchto úvah preto dospel súd k záveru, že odporca navrhovateľovi z dlžnej sumy 63.540,- Sk nič nezaplatil a preto ho na zaplatenie tejto sumy zaviazal.
Rovnako tak súd odporcu zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny 63.540,- Sk a to vo výške 8 % ročne od 01.02.2005 do zaplatenia. V konaní bolo totiž preukázané, že odporca bol navrhovateľom prostredníctvom jeho právnej zástupkyne vyzvaný listom zo dňa 24.01.2005 na zaplatenie žalovanej istiny do 31.01.2005. V uvedenej lehote odporca navrhovateľovi nič neuhradil a preto sa dostal so splnením svojho peňažného dlhu do omeškania.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V súlade s uvedeným ustanovením preto súd odporcu zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo žalovanej sumy, pričom za prvý deň omeškania pokladal deň 01.02.2005, ktorý nasleduje po dni, do ktorého mal odporca na základe výzvy navrhovateľa svoj dlh zaplatiť. V uvedený deň bola potom základná úroková sadzba vyhlásená Národnou bankou Slovenska 4 %, takže výšku úrokov z omeškania stanovil súd dvojnásobkom tejto sadzby na 8 %. Na uvedenom omeškaní odporcu nič nemení ani skutočnosť, že odporca na výzvu navrhovateľa reagoval listom, v ktorom žiadal preukázanie plnenia navrhovateľa a navrhovateľ toto nespravil. Odporca si bol vedomý toho, že je vykonávaná exekúcia na jeho dlh, kto ju vykonáva a že sa exekúcia vykonáva aj zrážkami zo mzdy navrhovateľa. Zo skutočností, ktoré mu navrhovateľ vo výzve - liste uviedol mohol dôvodne predpokladať, že navrhovateľ za neho splnil u súdneho exekútora jeho dlh. Sám mal potom možnosť v prípade akýchkoľvek pochybností požiadať súdneho exekútora o potvrdenie navrhovateľovho plnenia. Vymáhaný dlh vznikol z pôžičky odporcu a k jeho nútenému splneniu cestou exekúcie oprávnený pristúpil po tom, čo odporca pôžičku nezaplatil, nereagoval ani na vydaný zmenkový platobný rozkaz a ani v rámci vykonávanej exekúcie sa po zaplatení jednej splátky 5.000,- Sk už o splnenie svojho dlhu nijako nezaujímal. Bolo by teda v rozpore so základnou spravodlivosťou, aby sa odporca vyhol omeškaniu so splácaním svojho dlhu navrhovateľovi poukazom na nedokladovanie plnenia navrhovateľa, keď sám sa o zaplatenie svojho dlhu pričinil len minimálne a o jeho splácanie sa nezaujímal.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle tohto ustanovenia súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 18.874,- Sk, ktorá suma predstavuje súdny poplatok zaplatený navrhovateľom z podaného návrhu na začatie konania v sume 3.175,- Sk a z trov právneho zastúpenia navrhovateľa v tomto konaní v sume 15.699,- Sk. Trovy právneho zastúpenia predstavujú: tarifnú odmenu 2.750,- Sk za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyhotovenie a podanie písomného návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní v dňoch 10.10.2006 a 31.10.2006, teda 4 x 2.750,- Sk = 11.000,- Sk; tarifnú odmenu vo výške ? z 2.750,- Sk za účasť na pojednávaní dňa 02.11.2006, na ktorom pojednávaní bol len vyhlásený rozsudok, teda 2.750,- Sk / 2 = 1.375,- Sk; režijný paušál 150,- Sk /podľa vymeriavacieho základu pre rok 2005/ vo výške 150,- Sk za prvé dva úkony právnej pomoci, teda 2 x 150,- Sk = 300,- Sk; režijný paušál 164,- Sk /podľa vymeriavacieho základu pre rok 2006/ za ostatné 3 úkony právnej pomoci, teda 3 x 164,- Sk = 492,- Sk; náhradu cestovného za cesty na pojednávania v dňoch 10.10.2006, 31.10.2006 a 02.11.2006 z D.
N. V. do T. a späť, pričom jedna cesta je 2 x 18 km pri priemernej spotrebe 5,5, l na 100 km, cene nafty 41 Sk za 1 l a základnej náhrady 6,20 Sk za 1 km cesty, teda ((5,5 l / 100 km) x 36 km x 41 Sk) + 36 km x 6,20 Sk = 81,- Sk + 223,- Sk = 304,- Sk za jednu cestu, pričom právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila len 298,- Sk za jednu cestu, čo za tri cesty na pojednávania predstavuje 894,- Sk (3 x 298,- Sk) a náhradu za stratu času pri uvedených cestách na pojednávania a to vo výške 273,- Sk za každú aj začatú polhodinu jazdy, pričom pri jednej ceste boli takéto začaté polhodiny 2, teda 6 x 273,- Sk = 1.638,- Sk. Výšku tarifnej odmeny za úkony právnej pomoci určil súd v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je pri tarifnej hodnote /výška požadovaného plnenia/ nad 20.000,- Sk do 200.000,- Sk....1.250,-Sk + 300,-Sk za každých aj začatých 10.000,-Sk prevyšujúcich sumu 20.000,- Sk, čo v predmetnej právnej veci predstavuje 1.250,- Sk + 5 x 300,- Sk, teda spolu 2.750,- Sk. Výšku režijného paušálu a výšku náhrady za stratu času určil súd v súlade s § 16 ods. 3 (režijný paušál je 1/100 výpočtového základu) a § 17 ods. 1 (náhrada za stratu času je 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si odporca nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím , môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.