Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-173-2004.pdf
PDF · 77.06 KB
No categories available
7C/173/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci navrhovateľov 1/ R. M. a 2/ M. M., obaja bytom P. L. XX,. obaja zastúpení JUDr. I. N., advokátom, T., J. X proti odporcovi P. P., bytom P. L. XX,. zastúpenému Mgr. G. H., advokátkou, T., X. M. XX/X. o návrhu na vydanie nehnuteľnosti s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovatelia s ú p o v i n n í nahradiť odporcovi trovy konania 4.644,- Sk a zaplatiť ich Mgr. G. H., advokátke, T., X. M. XX/X,. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 18.11.2004 sa navrhovatelia domáhali, aby súd zaviazal odporcu vydať im nehnuteľnosti par. č. 291/3 záhrada o výmere 776 m2 v jednej polovici, zapísanej na LV č. 416, k. ú. P. L. a parc. č. 291/4 ostané plochy o výmere 200 m2 v 1/6, zapísanej na LV č. 413, k. ú. P. L..
Návrh odôvodnili tým, že odporca sa ako obdarovaný nespráva k nim v súlade s dobrými mravmi, ale správa sa k darcom a členom ich rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Odporca dňa 19.03.2002 fyzicky napadol navrhovateľa 1/ a spôsobil mu zranenie s práceneschopnosťou od 17.02.2002 do 28.02.2002. Okrem toho odporca darovacou zmluvou previedol svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam na inú osobu, a tým znemožnil realizovať predkupné právo spoluvlastníčky G. P.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Navrhovateľ 1/ vo výpovedi uviedol, že odporca ich napádal. Prišiel k nim do garáže, kde bol aj s otcom jeho družky. Niekto mu niečo povedal a on ho udrel päsťou na oko, až spadol na zem.
Navrhovateľka 2/ vo výpovedi uviedla, že odporca navrhovateľa 1/ udrel, ale nie sú na to svedkovia. Ani na ďalšie incidenty svedkov nemajú. Odporca si ale svedkov našiel vždy a museli zaplatiť 150,- Sk za to, že mu nadávali.
Odporca vo výpovedi uviedol, že tvrdenia navrhovateľov nie sú pravdivé. K navrhovateľom sa správal vždy slušne a všetko bolo prešetrené policajtmi. Vždy bolo dokázané, že im nič neurobil. Bitku s rozbitým
okom si navrhovatelia vymysleli. Pokiaľ ide o predmetné pozemky, tieto daroval svojej družke zmluvou z 10.08.2004 a je to zapísané aj v katastri.
Svedkyňa G. P. vo výpovedi uviedla, že všetky problémy vznikli vtedy, keď si dovolila rozviesť sa s odporcom a musela ho zažalovať pre výživné. Odvtedy im začal robiť zle a prieky. Pri žiadnom konflikte medzi navrhovateľmi a odporcom prítomná nebola. O incidentoch vie len z počutia a zo záznamov polície.
Svedkyňa Ž. P. vo výpovedi uviedla, že je družkou odporcu. Bola prítomná pri konflikte v garáži navrhovateľov. Prišla tam vtedy pre otca, ktorý tam popíjal s navrhovateľmi a navrhovateľ 1/ jej začal nadávať a ona mu nadávky opätovala. O žiadnom konflikte odporcu s navrhovateľom 1/ nevie.
Svedkyňa A. R. vo výpovedi uviedla, že nebola svedkom fyzického alebo psychického napadnutia navrhovateľov odporcom.
Z rozhodnutia O. Ú. v T. číslo 186/02/03313-10R zo dňa 30.04.2002 súd zistil, že konanie priestupkovej veci občianskeho spolunažívania proti odporcovi bolo zastavené, lebo obvinenému nebol priestupok dostatočne preukázaný. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.05.2002.
Z rozhodnutia O. Ú. v T. číslo 244, 245, 246, 247/02/03313-10R zo dňa 30.04.2002 súd zistil, že navrhovatelia, odporca a Ž. P. boli uznaní vinnými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bolo im uložené pokarhanie.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Z vykonaného dokazovania, výpovedí účastníkov, svedkov, priestupkového spis O. Ú. v T. mal súd za preukázané a nesporné, že odporca získal darovacou zmluvou spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach. Taktiež bolo medzi účastníkmi nesporné, že v čase konania už spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach nevlastní odporca, ale tento ich dňa 10.08.2004 daroval svojej družke Ž. P..
V zmysle cit. § 630 OZ sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým porušuje dobré mravy. Teda musí ísť o správanie sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny. Okrem verbálnych tvrdení navrhovateľov, ktoré neboli preukázané žiadnym svedectvom ani vecným dôkazom, nebolo preukázané správanie sa odporcu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Preto z hľadiska vecného nie je dôvod na to, aby odporca spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach navrhovateľom vydal.
Súd však pri zamietnutí návrhu vychádzal zo zásadnej skutočnosti, ktorá bola v tomto konaní medzi účastníkmi nesporná, a to že v čase rozhodovania súdu odporca nebol vlastníkom spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach. Teda dar navrhovateľov už nevlastnil.
Za týchto okolností preto odporca nie je v tejto veci pasívne legitimovaný, nakoľko nie je nositeľom práv a povinností, ktorých plnenia sa navrhovatelia domáhali. Odporca s predmetnými nehnuteľnosťami nedisponuje, nemá k nim žiadne právo, a preto ich nemôže navrhovateľom vydať.
V tejto súvislosti treba aj konštatovať, že pri rozhodovaní o návrhu vychádzal súd z jeho obsahu, teda navrátenia spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam navrhovateľom. Keďže sa jedná o nehnuteľnosti, tieto nemožno vydať - vydať možno len hnuteľnú vec - navrhovatelia sa mali domáhať vypratania nehnuteľností.
Za týchto skutkových okolností dospel súd k záveru, že zo strany navrhovateľov ide o návrh, ktorý nepreukazuje žiadnym spôsobom nárok navrhovateľov, a to ani z hľadiska vecného a ani procesného, a preto ho súd v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. Priznal mu trovy konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony je 1.370,- Sk (príprava a prevzatie veci, účasť na pojednávaní 12.01. a 06.02.2007) a 3-krát paušálna náhrada po 178,- Sk, spolu 4.644,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.