Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/247/2005

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa J. B., občana SR, bytom Č. č. XX. proti odporcovi T. Š. - N.-S., B. č. XX, T., IČO: XX. XXX. XXX,. práv. zast. JUDr. D. B., advokátkou so sídlom v T., P. č. XX. o zaplatenie 200.342,- Sk náhrady mzdy a príspevku v hmotnej núdzi takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 162.614,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti sa návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 11.809,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu v Trenčíne.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 14.2.2005 domáhal zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od 1.10.2001 do 31.3.2003 v sume 179.442,-Sk a zároveň sa domáhal náhrady príspevku v hmotnej núdzi za obdobie od 1.8.2002 do 31.3.2003 vo výške 20.900,- Sk. Uviedol, že náhradu mzdy spolu s 2- mesačnou výpovednou dobou žiada priznať za obdobie, kedy jeho pracovnoprávny vzťah s odporcom trval a počas ktorého mu neposkytoval

mzdu a kedy sa nemohol riadne zamestnať, lebo s ním odporca neukončil zákonným spôsobom pracovný pomer. Náhradu žiadal priznať z výšky priemerného hrubého zárobku, ktorý bude zistený z hrubej mzdy. Príspevok v hmotnej núdzi musí vrátiť a tento by nebol poberal, keby odporca nekonal v rozpore so zákonom. Navrhovateľ uviedol, že až do skončenia pracovného pomeru nikde nepracoval. Naposledy bol v práci dňa 14.7.2001, odpracoval celú zmenu a potom ho zamestnávateľ poslal domov s tým, že sa k jeho ďalšej práci vyjadrí a dá mu vedieť. On sa práce domáhal a tvrdili mu, že žiadnu prácu pre neho nemajú. On mal v pracovnej zmluve dohodnutú mzdu a zvyšok sa platil ako prémie. Na tieto mal nárok každý mesiac a dostával priem. mzdu od 10.000,- Sk do 12.000,- Sk mes. Presný výplatný termín nemali dohodnutý a mali 8,5 hodinový pracovný čas. Od 14.7.2001 až do skončenia prac. pomeru mu zamestnávateľ žiadnu prácu nepridelil.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že navrhovateľ má na náhradu mzdy nárok len za predpokladu, že zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom pracovnom pomere, k čomu v tomto prípade nedošlo. Navrhovateľ sa nedomáhal u odporcu prideľovania práce a domáhal sa len skončenia pracovného pomeru a vydania výstupných dokladov. Nárok na náhradu mzdy možno

priznať len odvtedy, ako bol rozšírený návrh na náhradu mzdy doručený odporcovi, a nie spätne, pretože len takýto návrh možno považovať za uplatnenie nároku na náhradu mzdy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil mzdové listy za obdobie 1/01 do 9/01, výplatné pásky navrhovateľa, potvrdenie z Úradu práce, soc. vecí a rodiny v N. zo dňa 10.2.2005, spis tun. súdu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ pracoval pre odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.11.2000 až do 14.7.2001. Mal dojednaný pracovný pomer na dobu neurčitú. Poslednú zmenu odpracoval dňa 14.7.2001 a potom ho zamestnávateľ poslal domov s tým, že sa k ďalšiemu trvaniu pracovného pomeru vyjadrí. Odvtedy už odporca žiadnu prácu navrhovateľovi neponúkol. K skončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou zo strany navrhovateľa dňa 27.1.2003 podľa , ktorú odporca prevzal dňa 28.1.2003 a pracovný pomer sa skončil dňa 31.3.2003 uplynutím 2-mesačnej výpovednej doby. Za obdobie od 14.7.2001 do 31.3.2003 odporca navrhovateľovi nezaplatil žiadnu náhradu mzdy. Účastníci konania mali dohodnutý 8,5 hodinový pracovný čas a priemerná hrubá mzda navrhovateľa sa pohybovala od 10.000,- Sk do 12.000,-Sk mes. Presný výplatný termín nemali dohodnutý.

Zo mzdového listu navrhovateľa mal súd preukázané, že v mesiaci 4/2001 odpracoval navrhovateľ 19 pracovných dní a celkove 161,50 hodín a jeho hrubá mzda bola 12.342,-Sk a 2 dni bol sviatok. V mesiaci 5/2001 odpracoval navrhovateľ 21 pracovných dní a celkove 178,50 hodín a jeho hrubá mzda bola 14.478,-Sk a 2 dni bol sviatok. V mesiaci 6/2001 odpracoval navrhovateľ 20 pracovných dní a celkove 170 hodín a jeho hrubá mzda bola 10.871,- Sk a čerpal 1 deň dovolenky.

Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny v N. vyplýva, že navrhovateľ poberal od 1.8.2002 do 31.5.2003 pomoc v hmotnej núdzi vo výške 2.440,-Sk za obdobie od 8 -12/2002, vo výške 2.900,- Sk za obdobie od 1-4/2003 a v 5/2003 vo výške 1.410,-Sk, nakoľko od 2.4.2003 už bol zamestnaný.

Podľa o mzde v znení nesk. predpisov, účinný do 1.4.2002 priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac. Podľa cit. zákona mzdou sa rozumejú peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty, za mzdu sa považujú plnenia poskytované podľa osobitných prepisov v súvislosti so zamestnaním, najmä náhrady mzdy, odstupné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a odmena za pracovnú pohotovosť.

Podľa v znení nesk. predpisov, účinného do 1.4.2002, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v predchádzajúcom ustanovení, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, pokiaľ predpisy uvedené v neustanovujú inú výšku náhrady mzdy.

Podľa účinného od 1.4.2002 ustanovenia až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a na náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa účinného od 1.4.2002 mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa ,, na pracovnoprávne účely (ďalej len "") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období. Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.

Podľa účinného do 1.4.2002 nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote v tomto zákonníku ustanovenej. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi, ktorý ho uplatňuje, priznať.

Podľa účinného do 1.4.2002 lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.

Podľa účinného do 1.4.2002 ak nie je v tomto zákonníku ustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.

Súd mal preukázané, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu trval od 14.11.2000 do 31.3.2003 a skončil sa platne podanou výpoveďou zo strany zamestnanca podľa . Za obdobie od 15.7.2001 až do skončenia pracovného pomeru odporca neprideľoval navrhovateľovi žiadnu prácu a nič mu ani nezaplatil. Nárok navrhovateľa na náhradu mzdy v danom prípade nie je nárokom z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa účinného do 1.4.2002 ani podľa účinného od 1.4.2002 a preto sa navrhovateľ nemusel u odporcu domáhať prideľovania práce. Nárok navrhovateľa vyplýva z ustanovenia ( ), pretože zamestnávateľ počas trvania pracovného pomeru, t.j. od 15.7.2001 prestal prideľovať zamestnancovi prácu, hoci bol do skončenia pracovného pomeru povinný mu ju prideľovať ( ./ ). Takýto postup zamestnávateľa charakterizuje ako tzv. inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa, ktorá zakladá povinnosť poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Zamestnanec v takomto prípade nie je povinný sa práce domáhať, naopak zamestnávateľ má povinnosť oznámiť zamestnancovi, kedy prekážky v práci na jeho strane odpadli a kedy má zamestnanec opätovne nastúpiť do práce. V konaní sa nepreukázalo, že by odporca oznámil navrhovateľovi, kedy mu začne prácu prideľovať a preto mal navrhovateľ nárok na náhradu mzdy od 15.7.2001 do skončenia pracovného pomeru dňa 31.3.2003.

Pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádzal súd z príjmov navrhovateľa za posledný odpracovaný kalendárny štvrťrok, t.j. za mesiace apríl, máj, jún 2001. Čistý príjem navrhovateľa za tento čas predstavoval sumu 29.906,- Sk, po odrátaní súm poistného na nemocenské a zdravotné poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti a daň z príjmu fyzickej osoby (529 + 1509 + 2413 + 378 + 2956,- Sk). Čistá mzda bola vydelená počtom skutočne odpracovaných hodín navrhovateľa znížených o 30 minút denne o prestávky na jedenie a oddych, ktoré sa podľa nezapočítavajú do pracovného času (160 + 168 + 152,- Sk) spolu 480 hodín. Takto súd zistil priemerný čistý hodinový zárobok navrhovateľa, ktorý predstavuje 63,20,- Sk (29.906 : 480 = 62,30,- Sk). Následne priemerný hodinový zárobok bol vynásobený priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac (znížené o prestávky na jedenie a oddych),

čo činí 174 hodín pri pracovnom fonde 8,5 hodiny na deň a z toho vychádza priemerný čistý mesačný zárobok navrhovateľa 10.841,- Sk ( 62,30 x 174 hodín ).

Právo môže byť vykonané po prvý raz, až keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Navrhovateľ mohol svoje právo na náhradu mzdy uplatniť po prvý raz v deň splatnosti jednotlivých náhrad, postup je rovnaký ako výplate mzdy. Pokiaľ nemali dohodnutý konkrétny výplatný termín, náhrada mzdy sa mala vyplatiť pozadu, t.j. za 7/2001 najneskôr do

konca 8/2001 a od 1.9.2001 tento nárok už bol žalovateľný na súde. Odvtedy začala plynúť 3-ročná premlčacia doba podľa ust. 263 ods.1 a uplynula dňa 1.9.2004. A rovnaký bol postup u každej ďalšej splatnej náhrady mzdy za jednotlivý mesiac. Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu mzdy po prvý raz na súde až 14.2.2005, kedy sa premlčal nárok na zaplatenie náhrady mzdy splatnej do 14.2.2002 ( za mesiace august až december 2001). Odporca namietal premlčanie pohľadávky ešte v konaní o určenie doby trvania prac. pomeru vedeného na tun. súde v konaní . Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nemohol priznať nárok na náhradu mzdy za žalované obdobie od 10/01 do 12/01. Takto súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 1/2002 do 31.3.2003, za 15 mesiacov v celkovej výške 162.614,-Sk v čistom. V zostávajúcej časti súd návrh zamietol. Nárok na náhradu príspevku v hmotnej núdzi nepozná. Navrhovateľ sa mohol od zamestnávateľa v zmysle vyššie uvedených predpisov domôcť len vyplatenia náhrady mzdy a z vymoženého nároku bol povinný vrátiť príspevok poskytnutý úradom práce.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech.

Navrhovateľ nebol v konaní oslobodený od poplatkovej povinnosti, lebo osobné oslobodenie navrhovateľa sa vzťahuje podľa ust. o súdnych poplatkoch len na nároky z neplatného rozviazania pracovného pomeru, čo nie je prípad navrhovateľa. Preto ho súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za návrh zo sumy 20.900,- Sk vo výške 1.045,- Sk (pol. 1 písm. a/ sadzobníka 5 % z uplatneného nároku dňa 14.2.2005 ) a zo sumy 179.442,- Sk vo výške 10.764,- Sk (polož. 1 písm. a/ sadzobníka 6 % z uplatneného nároku, podľa účinného od 1.1.2006) uplatnenej dňa 8.3.2006. Súdny poplatok 11.809,- Sk bude navrhovateľ povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet tun. súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.