Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-1-2005.pdf
PDF · 97.59 KB
No categories available
23C/1/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Trenčíne pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci navrhovateľky G. P., bytom P. L. č. XX,. zast. JUDr. Z. Č., advokátkou v B. N. B., V. XXXX/X,. proti odporcom 1/ P. P., bytom P. L. č. XX. a 2/ Ž. P., bytom P. L. č. XX,. obaja zastúpení Mgr. G. H., advokátkou v T., X.. M. XXX/ XX,. o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1/ rade ako predávajúcim a odporkyňou v 2/ rade ako kupujúcou dňa 1.12.2003, predmetom ktorej je budova s. č. X označená ako predajňa, postavená na parcele č. 421. k. ú. P. L. a pozemok, parcela č. 421 - zastavaná plocha o výmere 478 m2, v k. ú. P. L. zapísaná na LV č. 18 j e n e p l a t n á .
II. Súd u r č u j e , že navrhovateľka a odporca v 1/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/2 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 18 ako parcela č. 421 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 478 m2 a stavba - predajňa s. č. X nachádzajúcej sa na parcele č. 421, k. ú. P. L..
III. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.500,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet tunajšieho súdu.
IV. Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 39.277,- Sk, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám práv. zást. navrhovateľky.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1/ rade ako predávajúcim a odporkyňou v 2/ rade ako kupujúcou dňa 1.12.2003, predmetom ktorej je budova s. č. X označená ako predajňa, postavená na parcela č. 421. k. ú. P. L. a pozemok, parcela č. 421 - zastavaná plocha o výmere 478 m2, v k. ú. P. L. zapísaná na LV č. 18 je neplatná. Ako dôvod uviedla, že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom tejto kúpnej zmluvy, patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). Uviedla, že peniaze použité na kúpu predmetnej nehnuteľnosti patrili do BSM a teda aj samotná nehnuteľnosť bola súčasťou ich majetku nadobudnutého počas trvania ich manželstva. Tieto peniaze získali predajom spoločného bytu v B., za ktorý získali sumu 800.000,- Sk a táto bola použitá pri kúpe nehnuteľnosti - predajne v P. L.. Poukazovala na výpovede odporcu v 1/ rade v rôznych konaniach vedených na tunajšom súde s tým, že odporca si vzájomne vo svojich výpovediach protirečí a ani z týchto výpovedí nie je celkom zrejmé, koľko z peňazí patriacich do BSM bolo použitých pri kúpe predajne. Pokiaľ odporca v 1/rade tvrdí, že zakúpil nehnuteľnosti z pôžičky poskytnutej jeho rodičmi, i v tomto prípade v súlade s § 143 Občianskeho zákonníka, patria do BSM. Vzhľadom na zánik BSM rozvodom manželstva a uplynutie 3-ročnej lehoty podľa § 149 ods.4.Občianskeho zákonníka, v ktorej nedošlo k vyporiadaniu spoločného majetku, žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka a odporca v 1/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.
Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Poukazovali na to, že žaloba je podaná zo zištných dôvodov, keď navrhovateľka urobila v zmluve s J., s. d., T. prehlásenie, že finančné prostriedky, ktoré sa na kúpu predajne použili, nepatria do BSM. Urobila tak z dôvodu, aby nemusela pôžičku odporcu v budúcnosti splácať.
Odporca v 1/ rade uviedol, že v žiadnom prípade nepoužil na kúpu predajne peniaze získané predajom spoločného bytu v B.. Na tento účel použil výlučne peniaze, ktoré mu boli poskytnuté ako pôžička od jeho rodičov spolu vo výške 600.000,- Sk. Za predaný byt získali kúpnu cenu vo výške 200.000,- Sk a tieto peniaze boli použité na zakúpenie zásob do predmetnej predajne.
Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že s odporcom v 1/ rade žije v spoločnej domácnosti a kúpou nehnuteľností mu chcela pomôcť zbaviť sa dlhov. Na dome zrealizovali úpravy smerujúce k zmene stavby na obytný dom, spoločne zainvestovali asi 300.000,- Sk , z toho väčšiu časť ona. Kúpnu cenu mu vyplatila pri podpise zmluvy vo výške 250.000,-, zostatok do 500.000,- bol vyplatený v splátkach.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. BN-4C/113/2004 a sp. zn. 12C/279/2000, s listom vlastníctva č. 18, k. ú. P. L., s kúpnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľkou a odporcom v 1/ rade s Mgr. E. B. zo dňa 9.4.1998, s kúpnou zmluvou uzavretou medzi J., s. d. T. a odporcom v 1/ rade zo dňa 29.6.1998, kúpnou zmluvou uzavretou medzi odporcami dňa 1.12.2003, s dokladmi o výbere peňazí z V., expozitúra S., B., s potvrdeniami o pôžičke a s ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka a odporca v 1/ rade boli manželia v čase od 3.10.1992 do 6.3.2001.
V čase trvania manželstva, dňa 9.4.1998, predali navrhovateľka a odporca v 1/ rade spoločný byt č. XX,. na X.. poschodí na R. ulici č. XX. v B. Mgr. E. B. za kúpnu cenu 200.000,- Sk. Podľa vyjadrenia navrhovateľky táto kúpna cena predstavovala sumu 800.000,- Sk. Skutočnú cenu do zmluvy neuviedli z dôvodu, aby neplatili vysokú daň z prevodu nehnuteľnosti.
Dňa 26.6.1998 požičali rodičia odporcu v 1/ rade L. a V. P. svojmu synovi každý po 300.000,- Sk, spolu 600.000,- Sk. Výber týchto peňazí z účtov L. P. a V. P. zrealizovali v uvedený deň, kedy každý vybral zo svojho účtu sumu 304.197,50 Sk.
Dňa 29.6.1998 uzavrel odporca v 1/ rade ako kupujúci s predávajúcim J., s. d., T. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. P. L., a to prevádzková stavba predajne potravín a pohostinstva, s. č. X,. postavené na pozemku parcela č. 421 o výmere 478 m2. Kúpna cena predmetných nehnuteľností bola dohodnutá na sumu 620.000,- Sk. V čl. VIII tejto zmluvy sa uvádza, že k zmluve pristupuje manželka kupujúceho, ktorá po oboznámení sa s obsahom zmluvy prehlasuje, že tomuto rozumie a potvrdzuje, že peniaze , za ktoré odkupuje jej manžel predmet kúpy nepochádzajú z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tak súhlasí, aby bol vyhotovený list vlastníctva len na manžela. Odporca bol na základe tejto zmluvy zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľnosti na LV č. 18, k. ú. P. L..
Kúpnou zmluvou zo dňa 1.12.2003 predal odporca v 1/ rade nehnuteľnosti, ktoré nadobudol od J., s. d., T., predajňu s. č. X s pozemkom na p. č. 421, k. ú. P. L., svojej priateľke, odporkyni v 2/ rade, s dojednaním predkupného práva a zriadením vecného bremena - práva doživotného užívania v prospech odporcu v 1/ rade. Predmetné nehnuteľnosti sú v súčasnosti vlastnícky vedené na odporkyňu v 2/ rade v 1/1.
Z ďalšieho dokazovania vyplynulo, že odporca v 1/ rade dňa 21.7.1998 prevzal od svojich rodičov ďalšiu pôžičku vo výške 250.000,- Sk, pričom podľa jeho vyjadrenia 200.000,- Sk mali jeho rodičia doma a 50.000,- Sk vybrali z účtu vo V.. Toto je zrejmé aj z dokladu peňažného ústavu zo dňa 21.7.1998. Tieto peniaze mali byť podľa vyjadrenia odporcu v 1/ rade použité ako akontácia k leasingovej zmluve + prvá splátka leasingu na auto Škoda Felicia Combi, konkrétne dňa 21.12.1998, kedy bolo vyplatených leasingovej spoločnosti cca 260.000,- Sk.
Zo spisu tunajšieho súdu BN-4C/113/2004 súd zistil, že odporca do zápisnice zo dňa 11.10.2004 uviedol, že za nehnuteľnosti v P. L. zaplatil 620.000,- Sk, a to z časti z pôžičky od rodičov a z časti to bolo aj z bytu, ktorý predal v B..
Z takto zisteného skutkového stavu dospel súd jednoznačne k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne.
Súd nepovažoval za potrebné a práv. zást. navrhovateľky ani netrvala na dôkaze výsluchu svedkyne Mgr. E. B. ohľadne zistenia skutočnej výšky kúpnej ceny za byt v B., a to s prihliadnutím na dostatočnú výpovednú hodnotu už vykonaných dôkazov.
Podľa názoru súdu je však vysoko nepravdepodobné tvrdenie odporcu v 1/ rade, že kúpna cena bola dohodnutá na sumu 200.000,- Sk. Je všeobecne známe, že byty v B. majú trhovú cenu oveľa vyššiu a úmysel krátiť daň z prevodu tu bol, ako vyplynulo aj z výpovede navrhovateľky, evidentný. Nevierohodne vyznievali aj ďalšie tvrdenia odporcu k otázke použitia finančných prostriedkov na určitý konkrétny účel. Navrhovateľka a odporca v 1/ rade sa v podstate v tomto smere vo svojich tvrdeniach nezhodli vôbec.
Pokiaľ ide o dôkazy navrhované práv. zást. odporcov, súd tieto nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci samej. Práv. zást. odporcov navrhla tieto dôkazy v nesprávnej predstave, že v tomto konaní by sa mali vyporiadať všetky aktíva aj pasíva zaniknutého BSM, čo však nebolo predmetom konania.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 143a Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
Z uvedených skutočností, citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a použiteľnej judikatúry súd vyvodil záver, že nehnuteľnosti, ktoré odporca nadobudol do výlučného vlastníctva od J., s. d., T., patria do BSM. Súd mal za preukázané, že finančné prostriedky, za ktoré tieto nehnuteľnosti kúpil, boli spoločnými prostriedkami, a patrili do BSM. Odporca v 1/ rade zaplatil predávajúcemu sumu 620.000,- Sk. Toto vyplynulo jednoznačne z kúpnej zmluvy, i zo zhodného tvrdenia účastníkov. Z časovej postupnosti jednotlivých úkonov - 9.4.1998 - predaj bytu v B., 26.6.1998 - pôžička 600.000,- Sk od rodičov a kúpa nehnuteľností v P. L. dňa 29.6.1998 je zrejmé, že na kúpu týchto mohli byť použité peniaze ako z predaja bytu, tak aj z pôžičky. V konaní nebolo jednoznačne preukázané tvrdenie navrhovateľky, že na kúpu nehnuteľností boli použité peniaze z predaja bytu. Avšak časť kúpnej ceny vo výške 20.000,- Sk nad rámec požičaných 600.000,- Sk, musela pochádzať z predaja B. B., prípadne z iného spoločného zdroja manželov. Nehnuteľnosti boli teda nadobudnuté aj pomocou prostriedkov v BSM, takže patria do spoločného majetku. Pokiaľ by boli predmetné nehnuteľnosti zakúpené len z finančných prostriedkov získaných výlučne pôžičkou od rodičov odporcu v 1/ rade, ako tvrdil v tomto konaní, i tak by sporné nehnuteľnosti patrili do BSM z dôvodu, že boli na kúpu týchto použité peniaze z pôžičky aj keď len jedného z manželov.
Pokiaľ ide o námietku odporcu v 1/ rade, že navrhovateľka urobila prehlásenie, v ktorom potvrdila, že peniaze, za ktoré manžel nehnuteľnosti kupuje, nie sú z BSM, toto nemôže súd považovať za platné z dôvodu, že odporuje zákonu. Vec do výlučného vlastníctva nemôže nadobudnúť len jeden z manželov, ak bola táto zakúpená zo spoločných prostriedkov, a to ani z jeho súhlasom.
Medzi manželmi nedošlo k platnej dohode o zúžení BSM, podľa § 143a Občianskeho zákonníka, ktorá by mala za následok, že zakúpené nehnuteľnosti budú len vo výlučnom vlastníctve odporcu v 1/ rade. Odporca v 1/ rade teda kúpnou zmluvou, ktorou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na odporkyňu v 2/ rade, previedol viac práv, ako mu patrilo. Odporca v 1/ rade nemal dispozičnú právomoc previesť nehnuteľnosti patriace do BSM ako výlučný vlastník. Takýto právny úkon odporuje zákonu, preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.
Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
V zmysle citovaného ustanovenia súd potom rozhodol aj o návrhu navrhovateľky vo veci určenia, že navrhovateľka i odporca v 1/ rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. BSM navrhovateľky a odporcu v 1/ rade zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, t. j. 6.3.2001. Po uplynutí trojročnej lehoty, počas ktorej sa manželia s majetkom v BSM nevyporiadali platí, že každý z manželov má na predmetných nehnuteľnostiach podiel 1/2.
Súd uložil odporcom v 1/ a 2/ rade povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 16.500,- Sk z dôvodu, že navrhovateľka bola od poplatku za návrh oslobodená a táto povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch prechádza na neúspešných odporcov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 39.277,- Sk. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby po 8.150,- Sk (prevzatie veci, návrh na začatie konania a 2x pojednávanie), spolu 32.600,- Sk + 19% DPH vo výške 3.097,- Sk (za úkony právnej služby po 1.1.2006, odkedy je právna zástupkyňa registrovaná ako platca DPH). Práv. zást. navrhovateľky si ďalej účtovala režijný paušál 2x po 150,- Sk, 1x po 164,- Sk a 1x po 178,- Sk. Práv. zást. si vyčíslila aj náhradu za stratu času 2x polhodinu za pojednávanie dňa 16.11.2006 vo výške 546,- Sk a 2x polhodinu za pojednávanie dňa 22.2.2007 vo výške 594,- Sk. Súčasne si uplatnila 2x cestovné náklady vlastným motorovým vozidlom za cestu na pojednávanie z B. N. B. do N. M. N. V. a späť, čo činí 96 km pri sadzbe základnej náhrady za 1 km 6,20 Sk a pri spotrebe pohonných hmôt 9,8 l / 100 km pri cene 32,30 Sk za liter, spolu vo výške 1.798,20 Sk. Súd nepriznal práv. zást. navrhovateľky 19% DPH z režijného paušálu, ani z náhrady za stratu času a hotových výdavkov, nakoľko v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. jej prináleží DPH len z tarifnej odmeny určenej podľa § 9 až 14f. Trovy práv. zast. potom činia 39.277,- Sk. Súd vyčíslil trovy práv. zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
" sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
" ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
" účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
" v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
" sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
" účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
" rozhodoval vylúčený sudca,
" súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
" konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
" súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
" súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
" doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
" rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.