Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-126-2005.pdf
PDF · 84.77 KB
No categories available
19C/126/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci žalobkyne E. B., štátnej občianky SR, bytom N. D., K. S. XXXX/XX,. zastúpenej Mgr. J. J., advokátom so sídlom v I., M. N.. XX/X. proti žalovanému R. G., štátnemu občanovi SR, bytom D. N. V., C. XX/XXX,. zastúpenému Mgr. I.. M. N., advokátom so sídlom v B. B., K. XX. o vydanie vecí takto
rozhodol:
Konanie o vydanie Hi-fi veže S. M.-N. 3 A. + S.-N. s 5 kusmi reproduktorov, DVD prehrávača L. XXXX. - strieborného, mixéra M. OVA. 3 O. A A. R., odžmolkovača S. M.-XXX,. elektrickej podušky U. A.-XXXX. s a z a s t a v u j e.
V časti týkajúcej sa zastavenia konania žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
Vo zvyšujúcej časti týkajúcej sa vydania vecí s a žaloba z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným žila ako druh a družka v spoločnej domácnosti v byte, ktorý patrí žalovanému, a to od marca 2000 do novembra 2004, kedy sa definitívne rozišli. Poukázala na to, že so žalovaným spoločne nadobúdali majetok už aj predtým, ako sa presťahovali do bytu žalovaného, a to od roku 1998. Počas spoločného žitia mali aj spoločný účet, na ktorý vkladali finančné prostriedky. Ich príjmy v roku 1999 boli približne rovnaké. V roku 2000 však začala zarábať viac, a preto hnuteľné veci zakúpené do bytu žalovaného považovala za svoje výlučné vlastníctvo. Hodnotu týchto vecí ustálila na 187.240,- Sk a žiadala, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný jej ich vydať. V priebehu konania vzala návrh na vydanie veci čiastočne späť, a to z dôvodu, že žalovaný jej niektoré z vecí tvoriacich žalobný návrh vydal dobrovoľne.
Žalovaný uviedol, že so žalobkyňou spoločne hospodárili od roku 1998 až do júla 2001, kedy žalovaná odišla pracovať do zahraničia. Tam bola po dobu jedného roka. Všetky hnuteľné veci, ktoré sú predmetom žaloby boli zakúpené do doby jej odchodu do T.. Časť týchto vecí mu však bola darovaná jeho príbuznými. Preto žiadal žalobu zamietnuť a poukázal na to, že žalobkyňa ničím nepreukázala, že je výlučnou vlastníčkou vecí, ktorých vydania sa domáha.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Ing. O. S., Ing. E. M., Ľ. D., E. P., PaeDr.A. P., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19C/125/2005 a zistil tento skutkový stav :
Z výsluchu oboch účastníkov mal súd za preukázané, že žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Spoločne hospodárili a tvorili jednu domácnosť najmenej od roku 1998. Hnuteľné veci, ktoré boli predmetom žaloby boli zakúpené do odchodu žalobkyne do zahraničia. V tom čase došlo k zakúpeniu týchto hnuteľných vecí : vešiaková stena + stolík v chodbe, práčka W. A. rohožky do kúpeľne, kôš na prádlo, uteráky, stojany na mydlo, komody 3 ks, police 8 ks, stenová konštrukcia + konzoly, vysávač E., M., vedro, vianočný stromček, ozdoby, osvetlenie, ohrievacia poduška, odžmolkovávač, osvetľovacia rampa, kozmetický stolík, svietidlá 2 ks, taburetka, stolík na rádio, dvere so zárubňami, kľučka chrómovaná, elektrický budík P., nepremokavý matrac, letné paplóny 2 ks, ozdobné vankúše 6 ks, teflónové obrusy, obliečky, skrinka regálová - obývacia izba, skrinka rohová - obývacia izba, koberec bledý - obývacia izba, lampa stojanová - obývacia izba, stojany na reproduktory, DVD značky L., H.- fi veža S., vitrínové poháda 8 sád, popolník antikorový, doplnky do domácnosti (vázy, misky svietniky, podstavce), knihy Dejiny umenia I-VII, nástenné hodiny kuchynské, stropné svietidlo kuchynské, chlebník antikor B., odpadový kôš antikor B., súprava tanierov, misky, čajová súprava, kuchynský robot M., toaster S., koberec kuchynský, stojan na nože, odkvapkávač na riad, podložka pod hrnce, kávová dóza antikorová, stojan na obrúsky antikorový, doska na krájanie, panvica 2 ks, plechy 2 ks, žehlička T., žehliaca doska, F. D. L., kuchynské doplnky a potreby.
Uvedené zistenie mal súd za preukázané nielen z výsluchu účastníkov, ale aj z ich vzájomnej korešpondencie pred začatím konania vo veci samej, ktorá sa týkala vyporiadania majetku. Rozsah nadobudnutých hnuteľných vecí nebol sporný. Sporné však ostalo, akého charakteru bolo vlastníctvo týchto vecí.
Žalobkyňa pri výsluchu ako účastníčka konania, ale aj pri svojich prednesoch v tomto konaní i v konaní vedenom pod sp.zn. 19C/125/2005 uviedla, že so žalovaným mali spoločný účet, veci nadobúdali spoločne a vo svojom podaní zo dňa 1.12.2006 (návrh na zmenu žalobného petitu) sama uviedla, že veci, ktoré sú predmetom žaloby sú v podielovom spoluvlastníctve jej a žalovaného. Súd nepripustil zmenu žalobného petitu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko výsledky dovtedy vykonaného dokazovania nemohli byť podkladom pre rozhodnutie o takto zmenenom návrhu. Medzi účastníkmi ostalo totiž sporné, akú zostatkovú hodnotu majú hnuteľné veci, ktoré by bolo predmetom vyporiadania. Za tým účelom by bolo potrebné dopĺňať dokazovanie. Okrem toho sporné ostalo aj to, či niektoré z týchto vecí nenadobudol darom žalovaný.
Potom ako súd nepripustil zmenu žalobného petitu, žalobkyňa sa domáhala vydania hnuteľných vecí z dôvodu, že je ich výlučnou vlastníčkou. Uplatnila teda osobitný prostriedok ochrany vlastníckeho práva, a to reivindikačnú žalobu (žalobu na vydanie veci) v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že prvým predpokladom žaloby na vydanie veci je existencia vlastníckeho práva k veci, ktorej vydania sa žalobca domáha. Aktívna legitimácia na podanie takejto žaloby teda patrí vlastníkovi veci, ktorý vydanie žiada. Vlastnícke právo sa musí preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To znamená, že žalobca musí dokázať bez akýchkoľvek pochybností, na základe akého právneho dôvodu nadobudol vlastníctvo k veci, ktorej vydania sa domáha.
Žaloba na vydanie veci predpokladá tiež, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a odmieta ju vydať. Takáto osoba je v konaní pasívne legitimovaná.
V konkrétnom prípade mal súd za preukázané, že účastníci založením spoločnej domácnosti, hospodárením na jednom účte, spoločným nakupovaním prejavili záujem založiť podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam spoločne nadobúdaným počas tohto spolužitia. V čase, keď sa kupovali, účastníci spoločne hospodárili, spoločne žili v jednej domácnosti, zabezpečovali vzájomne jej chod, dobre spolu vychádzali a dôverovali si. Ak sa teda žalobkyňa domáhala vydania hnuteľných vecí, bolo jej povinnosťou preukázať, že tieto veci v uvedenom období nadobudla z iných ako spoločných prostriedkov a že sú teda jej výlučným vlastníctvom. To sa však žalobkyni nepodarilo. V tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Sama totiž uviedla, že veci sú v podielovom spoluvlastníctve. Nebol preto dôvod na ich vydanie.
Nebol preukázaný ani ďalší predpoklad reivindikačnej žaloby, a to skutočnosť, že žalovaný tieto veci zadržiava bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že žalovaný je prinajmenšom ich podielovým spoluvlastníkom a z uvedeného dôvodu až do vyporiadania tohto spoluvlastníctva má právo s nimi nakladať rovnako ako žalobkyňa.
Keďže mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že je výlučnou vlastníčkou vecí, ktorých vydania sa domáha, súd žalobu zamietol. Vzhľadom na túto okolnosť už nemal potom dôvod skúmať, či niektoré z vecí sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného alebo nie, pretože to pre rozhodnutie v tejto veci bolo právne bezvýznamné.
Podľa § 96 ods. 1-3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Súd konanie nezastaví. Ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu je neúčinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr ako sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod manželstva.
V predmetnej veci súd zastavil konanie o vydanie vecí uvedených vo výroku rozhodnutia z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou, ktoré nasledovalo potom, ako žalovaný označené veci vydal. Keďže sa tak stalo pred začatím konania vo veci samej, nebol potrebný k tomuto úkonu súhlas žalovaného. O trovách konania v tejto časti bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).