Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-146-2023.pdf
PDF · 77.16 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/146/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, v konaní pôvodne začatom ako vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, t. č. plnoletá: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom C. XXX/X, D., zastúpená matkou ako splnomocnenou zástupkyňou, dieťa rodičov: matka E. F., nar. XX.XX.XXXX, pobytom C. XXX/X, D., a otec G. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom H. XXX/XX, D., o návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7P/38/2023 - 54 zo dňa 14.08.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č. k. 7P/38/2023 - 54 zo dňa 14.08.2023 Okresný súd Námestovo (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) vo výroku I. návrh otca na zníženie výživného zamietol. Vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd poukázal na to, že otec sa domáha zníženia výživného na sumu zodpovedajúcu 30 % zo sumy životného minima z dôvodu práceneschopnosti. Uviedol, že naposledy bolo výživné určené rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 9P/6/2014 - 79 zo dňa 13.03.2014 v sume 90 eur mesačne, keď vtedy maloletá A. mala osem rokov, navštevovala 3. ročník základnej školy, pričom v súčasnosti má osemnásť rokov a študuje v 3. ročníku strednej školy. Ďalej porovnal príjem matky, ktorý naposledy pozostával z invalidného dôchodku v sume 155 eur mesačne a z príjmu zo živnosti v sume 600 eur a aktuálne predstavuje invalidný dôchodok vo výške 222,60 eur a príjem zo živnosti v sume 600 eur mesačne. Mal preukázané, že otec, ktorý naposledy dosahoval príjem zo živnosti vo výške 550 - 600 eur mesačne, je v súčasnosti evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, je práceneschopný a jeho príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi v sume 115,60 eur mesačne. Súd prvej inštancie konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom uplynulo deväť rokov, ktorá sama skutočnosť nasvedčuje zvýšeniu potrieb dieťaťa. Neakceptoval tvrdenie otca, podľa ktorého dôvodom jeho práceneschopnosti a súčasne aj prekážkou pre ďalšie zamestnanie sa je ochabnuté svalstvo na nohách, nakoľko zo správy ošetrujúceho lekára I. J. K. vyplýva, že otec bol dňa 22.07.2022 uznaný za práceneschopného kvôli diagnózam F.10.0 (akútna intoxikácia, ktorá diagnóza patrí do skupiny F.10 - poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu) a G.41.8. (iný epileptický stav); práceneschopnosť bola ukončená dňom 29.07.2023. Keďže práceneschopnosť si otec privodil sám nadmerným užitím alkoholu, súd prvej inštancie nepovažoval túto okolnosť za zmenu pomerov odôvodňujúcu zníženie výživného, inak by išlo o neoprávnený prospech otca a neoprávnenú nevýhodu dieťaťa.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že v okrese Námestovo je aktuálne 80 voľných pracovných miest vyžadujúcich len základné vzdelanie bez žiadnych ďalších požiadaviek, a teda otec má objektívne možnosť zamestnať sa a zabezpečiť peňažné prostriedky na výživné pre svoju dcéru. Taktiež podľa názoru súdu prvej inštancie otcovi nič nebráni obnoviť prevádzkovanie živnosti, z ktorej pred práceneschopnosťou dosahoval príjem pokrývajúci jeho životné potreby aj určené výživné. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec namietajúc, že rozsudok bol vydaný bez jeho účasti na pojednávaní, z ktorého sa ospravedlnil telefonicky pre zdravotný problém (nevládal chodiť). Poukázal na skutočnosť, že matka chce zvýšiť výživné z 90 eur na 120 eur, on je však práceneschopný viac ako rok a poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 74 eur, a teda jeho príjem nedosahuje ani životné minimum. Tvrdil, že žije s priateľkou, ktorá mu pomáha a tiež je v hmotnej núdzi.
3. K odvolaniu sa matka, ktorá je aj splnomocnenou zástupkyňou medzičasom plnoletého dieťaťa, vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí (bez ďalšieho zdôvodnenia).
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 3 ods. 5 CMP), preskúmal vec v intenciách ust. § 65 a § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd dospel k záveru, podľa ktorého súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré následne správne právne posúdil a pri rozhodovaní vychádzal zo zásad stanovených Zákonom o rodine týkajúcich sa vyživovacej povinnosti rodičov k nezaopatreným deťom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto len konštatuje správnosť jeho záverov, pričom uvádza, že otec v odvolaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, resp. s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie.
6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že vzhľadom na prvostupňovým súdom zistený skutkový stav taktiež považoval za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca vykonávať práce, ktoré nevyžadujú vyššie ako základné vzdelanie, resp. ktoré vykonával ako živnostník predtým, než bol práceneschopný. Z výkonu takýchto prác by mohol dosahovať príjem 550 - 600 eur mesačne, ktorý zodpovedá jeho veku a aktuálnemu zdravotnému stavu tak, ako bol v konaní preukázaný lekárskymi správami. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že argumentácia otca týkajúca sa jeho zhoršeného zdravotného stavu neobstojí, keďže sám na pojednávaní dňa 19.06.2023 uviedol, že nebol uznaný za osobu s takou mierou zníženej pracovnej schopnosti, na základe ktorej by mu mohol byť invalidný dôchodok priznaný. Odvolací súd dodáva, že nevidel dôvod (prejudiciálne) posúdiť zdravotný stav otca inak, ako bol vyhodnotený na to kompetentným orgánom - Sociálnou poisťovňou. V neposlednom rade odvolací súd dáva za pravdu súdu prvej inštancie, že diagnózy, pre ktoré bol otec práceneschopný (F.10.0 a G.41.8) sú ochoreniami v dôsledku nadmerného užívania alkoholu. Dôsledky takéhoto nezodpovedného spôsobu života ani podľa odvolacieho súdu nemôžu ísť na úkor nezaopatreného dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu z vykonaného dokazovania nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by bránila otcovi zamestnať sa. V konaní bolo preukázané, že otec ukončil práceneschopnosť na vlastnú žiadosť dňa 29.07.2023, a teda môže nastúpiť do práce. Navyše je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, z ktorej evidencie okrem iného vyplýva aj povinnosť aktívne si prácu hľadať.
7. Odvolací súd podčiarkuje, že otec by mal vynaložiť maximálne úsilie, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenej dcére, a to v primeranom rozsahu, ktorý zodpovedá potrebám dospelého dieťaťa. Dosiaľ určené výživné v sume 90 eur mesačne vzhľadom na zistený skutkový stav možno považovať za minimálne, a to najmä, ak osobnú starostlivosť o dieťa vrátane zabezpečenia bývania dosiaľ vykonávala len matka a otec sa s dcérou nestretáva ani inými vecnými plneniami na dieťa neprispieva. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že už samotná okolnosť uplynutia 9 rokov, od kedy výživné naposledy bolo určené, je podstatnou okolnosťou vylučujúcou zníženie výživného.
8. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj odvolaciu námietku procesného charakteru, podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vyhlásené na pojednávaní uskutočneného v neprítomnosti otca. Odvolací súd poukazuje na to, že otec sa z pojednávania nariadeného v tejto veci na deň 14.08.2023 ospravedlnil (zo zdravotných dôvodov), pričom však podľa úradného záznamu zo dňa 14.08.2023 o odročenie pojednávania z tohto dôvodu nepožiadal. Neboli tak splnené procesné podmienky stanovené § 183 CSP pre odročenie pojednávania a súd prvej inštancie postupoval správne, ak vo veci konal a rozhodol aj v neprítomnosti účastníka konania – otca. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že dôvod neúčasti otec ani dodatočne nepreukázal. Podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo zo strany prvostupňového súdu k porušeniu práva otca na spravodlivý proces, tento bol osobne vypočutý na pojednávaní dňa 19.06.2023, na ktorom svoje procesné práva v predmetnom konaní riadne realizoval.
9. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).