Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/853/2001

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa M. O., občana SR, bytom T., O. č. XXX/XX,. práv. zast. JUDr. B. P., advokátkou so sídlom v T., P. č. XX/X. proti odporcovi Ing. J. Z. - S. T. so sídlom v D. N. V., C. XX/XX,. IČO XX. XXX. XXX,. zast. JUDr. F. G., občanom SR, bytom I., Ľ. Š. č. XXX/X. o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy a zaplatenie náhrad pri zahraničných pracovných cestách takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 13.918,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 11.10.2001 domáhal, aby súd rozhodol, že okamžité zrušenie pracovného pomeru vykonané listom odporcu je neplatné, domáhal sa zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od 16.08.2001 až do 31.12.2001, kedy sa mal pracovný pomer skončiť uplynutím dojednanej doby. Zároveň sa domáhal zaplatenia 43.908,- Sk náhrady stravného za vykonané zahraničné cesty. Uviedol, že u odporcu pracoval od 01.05.2001 bez písomnej pracovnej zmluvy a od 01.06.2001 na základe písomnej pracovnej zmluvy na dobu určitú za hrubú mzdu 5.000,- Sk mesačne ako vodič motorového vozidla.

Pracovné cesty vykonával prevažne do zahraničia, zabezpečovali prepravu tovaru pre firmu L. A. S., s.r.o. do F. a N.. Dňa 15.08.2001 mu odporca telefonicky z J. dal pokyn, aby nastúpil dňa 16.08.2001 na cestu do zahraničia. Keď sa ho spýtal ako sú zabezpečené peniaze na cestu, povedal mu, že si má sám peniaze zaobstarať. Išlo o nemalú čiastku, ktorú si on nemohol z večera do rána zabezpečiť a pracovnú cestu nemohol absolvovať. Od 17.09.2001 bol navrhovateľ práceneschopný a dňa 24.09.2001 mu odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , preto že odmietol vykonať uvedenú pracovnú cestu. Takéto skončenie pracovného pomeru považoval za neplatné, preto sa 2x ústne a raz cestou právnej zástupkyne domáhal ďalšieho zamestnávania alebo ukončenia pracovného pomeru dohodou, k 30.09.2001. Navrhovateľ uviedol, že od 01.10.2001 netrvá na výkone práce pre odporcu, lebo si už zabezpečil iné zamestnanie, ale žiadal nakoniec vyplatiť mzdu až do doby, kým sa jeho pracovný pomer mal skončiť uplynutí dojednanej doby, t.j. do 31.12.2001. Uviedol, že odporca mu počas celého obdobia výkonu práce v jeho firme nevyplácal náhrady za vykonané pracovné cesty - stravné, ktoré mu prislúchalo podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. v platnom znení a dlhuje mu za obdobie od 01.05.2001 do 14.08.2001 na stravnom celkove 43.908,- Sk. Spochybnil doklady o pracovných cestách predložené odporcom a tieto označil za falošné.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že z návrhu vyplýva, že si ako zamestnávateľ neplnil svoje povinnosti a toto považuje za snahu navrhovateľa o skompromitovanie jeho osoby a získanie neoprávneného obohatenia sa špekulatívnym spôsobom. Odporca poprel, že by navrhovateľ u neho pracoval od 01.05.2001, v skutočnosti pracoval na základe ústnej dohody od 01.04.2001 s tým, že bol prijatý na 2 mesiace na skúšku a pokiaľ sa osvedčí, mal dostať od 01.06.2001 riadnu pracovnú zmluvu. To sa stalo napriek tomu, že navrhovateľ spôsobil dňa 18.04.2001 nehodu a odporca musel nahradiť škodu 70.000,- Sk. Odporca v pôvodnej dohode pokračoval len na výslovné prosby navrhovateľa a aj z dôvodu, že nemal čas už zaúčať niekoho nového. Dňa 15.08.2001 odporca navrhovateľa včas usmernil, ako má postupovať pri nástupe na zahraničnú cestu s tým, že finančné prostriedky sú zabezpečené Mgr. J. K. u tohto si ich má vyzdvihnúť. Nie je pravda, že by navrhovateľ nebol zabezpečený alebo odkázaný na ním nešpecifikované zdroje na cestu, ktorú mal vykonať dňa 16.08.2001. Odmietnutie cesty dňa 16.08.2001 považuje odporca za špičku ľadovca, ktorú spustil samotný navrhovateľ tým, že si od počiatku neplnil svoje povinnosti, cesty si vyberal a vytváral pôdu pre okamžitú skončenie pracovného pomeru. Jeho práceneschopnosť dňa 17.08.2001 považuje za špekuláciu, ako sa vyhnúť zodpovednosti za škody spôsobenú navrhovateľom pri nenastúpení na zahraničnú pracovné cestu a odporca má dôvodné podozrenie, že navrhovateľ si zariadil práceneschopnosť, keď až po obdržaní okamžitého skončenia pracovného pomeru zaslal doklad, že je práceneschopný a doposiaľ nezaslal doklad o ukončení práceneschopnosti, odporca má za to, že je navrhovateľ od 17.08.2001 stále PN. Pokiaľ bol navrhovateľ chorý mal ísť k lekárovi už 15.08.2001. Navrhovateľ žiadnou formou neoznámil, že trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával. Tým, že sa dňom 01.10.2001 zamestnal u iného zamestnávateľa, prejavil súhlas so skončením pracovného pomeru. V časti náhrady mzdy preto považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný a náhrady za pracovné cesty boli navrhovateľovi riadne vyplatené. Navrhovateľ mu však vytrhol peniaze z ruky vo výške cca 15.000,- Sk určených ako náhrady za zahraničné pracovné cesty za 7/2001 a 8/2001 a bez podpisu účtovných dokladov, že mu boli vyplatené, odišiel. Navrhovateľovi zaplatil poslednú mzdu za 8/2001 dňa 06.09.2001 v sume 2.273,- Sk a 31.08.2001 mu bolo doplatených 4.223,- Sk mzda za 7/2001. Navrhovateľ odmietol podpísať doklady, že mzdu prevzal. Odporca uviedol, že nemá všetky potrebné doklady na základe ktorých účtoval stravné pri zahraničných cestách. Do kancelárie firmy sa vlámal neznámy páchateľ a ukradol firemné doklady spolu s hotovosťou cca 147.000,- Sk. Napriek tomu, že vec ohlásil na polícii, zlodej sa nenašiel. Predložil preto aspoň časť dokladov, na základe ktorých účtoval náhrady za pracovné cesty. Poukázal na to, že peniaze, ktoré sa vyplácali na zahraničné pracovné cesty boli riadne vypočítané a obsahovali aj diéty. On platil vodičom 1,50 Sk za kilometer a v tom bolo aj stravné. Odporca uviedol, že navrhovateľ si viedol zošit a doňho sa zapisovalo koľko peňazí na cestu navrhovateľ dostal, koľko stáli PHM a niekedy sa zostatok peňazí prenášal do ďalšej cesty.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vypočul svedkov J. M., P. K., J. K. a M. L., oboznámil pracovnú zmluvu zo dňa 04.06.2001, okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 22.08.2001, rozpis vykonaných zahraničných ciest vypracovaný navrhovateľom za obdobie od 01.05.2001 do 14.08.2001, písomné vyjadrenie odporcu k návrhu zo dňa 30.10.2002, odpoveď odporcu na list zo dňa 17.09.2001, písomné vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 22.04.2005, správu S. P. P. P. B. z 27.12.2005, výpis zo živnostenského registra odporcu, správu z Ú. P., S.. V. A. R. v T. zo dňa 11.01.2006 a 12.01.2006, písomné vyjadrenie odporcu zo dňa 26.01.2006, potvrdenie z O. P. v T. zo dňa 15.02.2002, výdavkový doklad zo dňa 12.07.2001 a 06.09.2001, zošit preložený navrhovateľom, výplatnú pásku navrhovateľa za 7/2001 a 8/2001, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti navrhovateľa z 17.08.2001, oboznámil spis O. P. v T. ČVS: OUV-483/10-2001, medzinárodný nákladný list, vyúčtovanie cestovných výdavkov za cesty navrhovateľa v dňoch 01.07.2001 až 13.08.2001 a príjmový pokladničný doklad z 31.08.2001, list zo dňa 17.09.2001, doklad o odoslaní okamžitého zrušenia pracovného pomeru zo dňa 23.08.2001 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľ pracoval pre odporcu na základe písomnej pracovnej zmluvy od 01.06.2001 ako vodič, ma dobu určitú, do 31.12.2001. Predtým pracoval u neho bez písomnej zmluvy, na skúšku od 01.04.2001. Navrhovateľ vykonával zahraničné cesty pričom vozil tovar spoločnosti L. A. S., s.r.o. Navrhovateľ bol dňa 15.08.2001 požiadaný odporcom, aby absolvoval dňa 16.08.2001 pracovnú cestu do zahraničia a to do F., s tým, že nedostal peniaze na cestu a preto odmietol na túto zahraničnú pracovnú cestu nastúpiť. Odporca tvrdil, že navrhovateľ odmietol cestu vykonať bez udania vážneho dôvodu a peniaze na cestu boli zabezpečené u jeho spoločníka J. K..

Dňa 22.08.2001 zaslal odporca navrhovateľovi list - okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v , ktoré odôvodnil tým, že navrhovateľ odmietol nastúpiť na zahraničnú pracovnú cestu. List poslal dňa 23.08.2001 ako doporučenú zásielku. Navrhovateľ potvrdil, že list dostal do vlastných rúk v auguste 2001 a ústne sa domáhal zamestnania u odporcu a potom aj písomne, listom zo dňa 17.09.2001.

Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.07.2001 mal súd preukázané, že navrhovateľovi bola odporcom vyplatená mzda za 6/2001 v sume 4.216,- Sk. Príjmové pokladničné doklady z 06.09.2001 na sumu 2.273,- Sk (mzda za 8/2001) z 31.08.2001 na sumu 4.223,- Sk (mzda za 7/2001) a z 31.08.2001 na sumu 13.918,- Sk (cestovné náhrady za 7/, 8/2001) neboli navrhovateľom podpísané.

Z vyúčtovania cestovných výdavkov predložených odporcom za obdobie od 01.07.2001 do 13.08.2001 mal súd zistené, že navrhovateľ absolvoval zahraničnú cestu: dňa 01.07.2001 od 13.00 hod. z T. do V. a späť do D. N. V. kam prišiel o 10.00 dňa 03.07.2001 a mal nárok na stravné 110 DM, t.j. 2.475,- Sk. Dňa 03.07.2001 o 8:00 hod. išiel z T. do P. - S. a C. -S. L. L. do D. N. V., kam prišiel o 03:00 hod. dňa 05.07.2001, s nárokom na stravné 2x 280 Frankov = 3.808,- Sk a 110 DM =2.475,- Sk, t.j. spolu 6.283,- Sk. Dňa 05.07.2001 o 13:00 hod. išiel z T. do V. a odtiaľ do D. N. V., kam prišiel o 09:00 hod. dňa 06.07.2001, s nárokom na stravné 110 DM, t.j. spolu 2.475,- Sk. Dňa 19.07.2001 o 09:00 hod. išiel z T. do K. a odtiaľ do D. N. V., kam prišiel o 01:03 hod. dňa 20.07.2001, s nárokom na stravné 150,- Kč, t.j. spolu 210,- Sk. Dňa 13.08.2001 o 08:00 hod. išiel z B. do K. a Ž. a odtiaľ do D. N. V., kam prišiel o 12:00 hod. dňa 15.08.2001, s nárokom na stravné 110 DM, t.j. spolu 2.475,- Sk.

Zo spisu OR P. úradu justičnej a kriminálnej polície v T. ČVS: OUV-483/10-2001 bolo zistené, že dňa 28.06.2001 sa začalo trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi, ktorý sa dopustil trest. činu krádeže podľa § 247 ods.1, 4 Tr. zákona tým, že sa v čase od 18:00 hod. dňa 27.06.2001 do 6:00 hod. dňa 28.06.2001 v D. N. V., C. XX/XX. vlámal do kancelárií patriacich firme P., s.r.o., D. N. V., ktorú mal prenajatú odporca a odcudzil kožený kufrík s dokladmi (výpisy z účtov, faktúry, peňažný denník, pracovné a obchodné zmluvy a účtovné doklady za posledného 1 1 roka), hotovosť cca 145.000,- Sk a prázdny trezor v hodnote 8.000,- Sk.

Podľa , v znení nesk. predpisov zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer len výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, Zamestnávateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité zrušenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty obdobne platia ustanovenia a .

Podľa , v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa v znení nesk. predpisov ak zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer neplatne, avšak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej

zamestnával, platí, pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne zrušený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer týmto zrušením skončiť; v týchto prípadoch zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za dobu výpovednej doby.

Podľa , Z.z o cestovných náhradách za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v cudzej mene. Výšku dennej sadzby stravného v cudzej mene ustanoví a vyhlási uverejnením opatrenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 4) Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni 12 hodín a menej alebo ak trvá celkovo 12 hodín a menej, zamestnávateľ poskytuje stravné v cudzej mene najviac do polovice dennej sadzby ustanovenej podľa predchádzajúceho odseku.

Podľa , Z.z o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za dobu pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených v . Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene prechod slovenskej štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.

Podľa ,, Z.z o cestovných náhradách zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste preddavok v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej pracovnej cesty. Zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.

V danom prípade mal súd preukázané, že navrhovateľ pracoval u odporcu ako vodič od 01.04.2001 na základe ústnej dohody s tým, že bol prijatý na 2 mesiace na skúšku a pokiaľ sa osvedčí, mal dostať od 01.06.2001 riadnu pracovnú zmluvu. Od 01.06.2001 navrhovateľ dostal písomnú pracovnú zmluvu uzavretú na dobu určitú do 31.12.2001 s miestom výkonu práce D. N. V. a s dojednanou mzdou 5.000,- Sk mesačne v hrubom. V konaní mal súd preukázané, že odporca žiadal navrhovateľa aby dňa 16.08.2001 nastúpil na zahraničnú pracovnú cestu do F., čo navrhovateľ odmietol urobiť s poukazom na to, že údajne neboli na cestu zabezpečené finančné prostriedky. Následne mu odporca zaslal dňa 22.08.2001 okamžité zrušenie pracovného pomeru podľa , s odôvodnením, že navrhovateľ odmietol dňa 16.08.2001 nastúpiť na jazdu. Odporca uviedol, že v prípade jeho neprítomnosti mal potrebné finančné prostriedky na zahraničnú cestu u seba svedok a spoločník J. K. a tento ich mal navrhovateľovi odovzdať. Svedok J. K. potvrdil, že zamestnanci odporcu vedeli o tom, že u neho sú k dispozícii

peniaze na zahraničné cesty, ktoré mu dával odporca, pokiaľ nebol osobne prítomný vo firme. Zamestnanci odporcu sa na svedka aj obracali a vedeli, že to takto funguje, lebo odporca a svedok mali kancelárie na tej istej chodbe a odporca používal vozidlo svedka na prepravu tovaru. Svedok K. potvrdil, že peniaze boli v lete roku 2001, keď bol odporca v cudzine u neho zabezpečené v sume 20.000,- Sk a navrhovateľ si ich mal u neho vyzdvihnúť na cestu do F., ale neprišiel si po ne. Svedok P. K., ktorý pracoval u odporcu, vypovedal zhodne ako svedok K., že v prípade, ak nebol odporca osobne prítomný, boli peniaze na zahraničné cesty zabezpečené u svedka K., kde si ich mohol vyzdvihnúť a poprel, že by od neho odporca požadoval, aby si platil cestu zo svojho. Svedok J. M. vypovedal o pomeroch vo firme zhodne ako navrhovateľ. Súd mal v konaní za vierohodnejšiu výpoveď odporcu a svedkov K. a K., než výpoveď navrhovateľa a svedka J. M.. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol PN od 17.08.2001 a nie od 17.09.2001, ako je uvedené v žalobe a okamžité skončenie pracovného pomeru neprevzal 24.09.2001 ale 24.08.2001(podací lístok predložený odporcom je z 23.08.2001). Včas nepreložil doklad o práceneschopnosti odporcovi. Tento do dnešného dňa nemá žiaden doklad

o tom, kedy sa mala práceneschopnosť navrhovateľa vlastne skončiť. Odporca vybavoval vec na S. P. až tam zistil, že navrhovateľ nedoručil poisťovni doklady o tom, že je práceneschopný. Tieto skutočnosti vyplývajú aj zo S. S. P. P. B., ktorá potvrdila, že navrhovateľovi nevyplácala v období od 01.04.2001 do 31.12.2001 navrhovateľovi žiadne nemocenské dávky. Navrhovateľ nevyúčtoval odporcovi ani svoju poslednú zahraničnú cestu a ponechal si pre osobnú potrebu 186,- DM a 1.702,- Kč a zadržiava zošit, do ktorého sa písali kilometre a poskytnuté preddavky, potrebný na vypočítanie cestovných náhrad. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca zabezpečil navrhovateľovi na cestu F. dostatok finančných prostriedkov a navrhovateľ dňa 16.08.2001 bezdôvodne odmietol nastúpiť na pracovnú cestu, čím hrubým spôsobom porušil pracovnú disciplínu a práceneschopnosťou deň na to sa snažil situáciu riešiť. Odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v lehote 1 mesiaca od vtedy, ako sa o dôvode na jeho skončenie dozvedel, a skončil pracovný pomer s navrhovateľom platne, okamžitým zrušením 24.08.2001. Z týchto dôvodov súd žalobu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru zamietol.

Navrhovateľ nepreukázal, od kedy vlastne u odporcu pracoval a koľko zahraničných ciest pre neho v skutočnosti vykonal. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Odporca nemohol doklady o počte pracovných ciest a ich vyúčtovaní týkajúcich sa navrhovateľa súdu predložiť, lebo mu boli neznámym páchateľom odcudzené dňa 28.06.2001 pri vlámaní do kancelárie. Z dokladov preložených odporcom za obdobie od 01.07.2001 do 13.08.2001 vyplývalo, že boli vypracované v súlade so zákonom o cestovných náhradách a všetky boli odporcom aj podpísané. Odporca však nemohol preukázať, že za pracovné cesty vykonané navrhovateľom do cudziny v období od 01.07.2001 do 13.08.2001 navrhovateľovi zaplatil stravné vo výške 13.918,- Sk, pretože na výdavkovom pokladničnom doklade z 31.08.2001 chýba podpis navrhovateľa, takže sa nedá preukázať, že tieto peniaze boli navrhovateľovi aj skutočne vyplatené. Z týchto dôvodov súd priznal navrhovateľovi stravné vo výške podloženej písomnými dokladmi v sume 13.918,- Sk a v zostávajúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol, pre nedostatok predložených dôkazov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. podľa ktorého, ak mal účastník v spore len čiastočný úspech, súd môže náhradu trov konania pomerne rozdeliť, alebo rozhodne, že žiadny účastník konania na náhradu trov nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní je popri všeobecných náležitostiach ( ) potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje účastník za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.