Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-6S-137-2023.pdf
PDF · 82.36 KB
Case nature
Subarea
BA-6S/137/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Glortex a. s., IČO: 51 078 856, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100806753/2023 zo dňa 17.03.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2023 zamieta.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.05.2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100806753/2023 zo dňa 17.03.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 103122567/2022 zo dňa 15.11.2022, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov určil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2020 rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX XXX Eur, čím žalobcovi znížil nadmerný odpočet zo sumy XX XXX,XX Eur na sumu XX XXX,XX Eur.
2. Súčasne so žalobou žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ktorý odôvodnil tým, že prípadný výkon rozhodnutí a následné daňové exekučné konanie môže pre neho predstavovať vážny zásah do jeho ekonomickej činnosti. Spoločnosť má v súčasnej dobe 29 zamestnancov, len mesačné mzdové náklady za december 2022 predstavovali sumu XX XXX,XX Eur, z toho za mesiac december 2022 odviedol do štátneho rozpočtu odvody vo výške XX XXX,XX Eur, za rok 2022 to bolo celkovo XXX XXX,XX Eur. Konštatoval, že svoje povinnosti voči štátu, odvodové aj daňové, si plní riadne a včas. Predpokladaná daň z príjmu, ktorú bude musieť odviesť do štátneho rozpočtu za rok 2022, predstavuje sumu X XXX XXX Eur. V súvislosti s rozvojom výroby v oblasti výroby bionafty investoval do výroby v rokoch 2021 - 2022 sumu X XXX XXX,XX Eur. Náklady na opravu výroby v rokoch 2021 - 2022 predstavovali sumu X XXX XXX,XX Eur. Žalobca mal za to, že výkon napadnutého rozhodnutia a následná daňová exekúcia v tomto štádiu pre neho znamenajú ohrozenie celkovej existencie spoločnosti, keďže daňová exekúcia by poškodila chod spoločnosti, výkon jeho podnikateľskej činnosti, ohrozila by žalobcu na dôveryhodnosti, dostala by ho do druhotnej platobnej neschopnosti, pretože v dôsledku straty obchodných partnerov a zákazníkov nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní, a tiež by mu znemožnila spoluprácu s platobnými ústavmi - bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať akékoľvek ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Žalobca ďalej uviedol, že je účastný na verejnom obstarávaní, kedy v prípade výkonu rozhodnutí nadväzujúcich na napadnuté rozhodnutie mu hrozí odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok, a na to nadväzujúca nemožnosť plniť si záväzky voči svojim dodávateľom, rovnako tak voči štátu. Prípadný výkon rozhodnutí mu preukázateľne spôsobí nevyčísliteľnú škodu, bude vedený ako dlžník vo vzťahu
k správcovi dane, čo mu následne sťaží výkon podnikateľskej činnosti, spôsobí stratu dôvery, stratu zamestnancov až likvidáciu spoločnosti. Podľa žalobcu je preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov pre odloženie výkonu napadnutého rozhodnutia, teda skutočností, že žalobcovi hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska škoda, zároveň nevyčísliteľná finančná škoda (mnohonásobne vyššia, ako je suma, ktorá je predmetom tohto konania), a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov, pričom odklad vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom. Vzhľadom na uvedené navrhol priznanie odkladných účinkov správnej žalobe a na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil okrem iného aj daňové priznanie za rok 2021 a účtovnú závierku k 30.11.2022 a k 31.12.2021.
3. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“ alebo aj „správny súd“).
4. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 23.11.2023, v ktorom vyjadril nesúhlas s priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že žalobca naďalej podáva daňové priznania k DPH, z ktorých vyplýva, že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu za január až december 2022 je nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX Eur a za január až september 2023 nadmerný odpočet v sume XXX XXX,XX Eur, a preto námietka, že by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia vznikla žalobcovi závažná ujma, nie je dôvodná.
5. Administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 24.11.2023.
6. Podľa § 185 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“
7. Podľa § 188 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.“
8. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
9. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 z 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho
súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia, teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané.
10. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne, pričom nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby a v tejto súvislosti rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP pre prípad okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022 (ďalej len „ústavný súd“), podľa ktorého by okrem všeobecných náležitostí podania mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku a pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP by mal navrhovateľ dostatočne vymedziť konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia podľa ústavného súdu vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
11. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný, bol odôvodnený a žalovaný sa k nemu vyjadril. Vo vzťahu k dôvodnosti takéhoto návrhu však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
12. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že prípadný výkon napadnutého rozhodnutia, resp. rozhodnutí na neho nadväzujúcich (o uložení pokuty), by mohol pre neho znamenať vážny zásah do jeho ekonomickej činnosti, poškodenie podnikateľskej činnosti, ohrozenie jeho dôveryhodnosti, ohrozenie disponovania finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní, hrozbu odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie podmienok vo verejnom obstarávaní, teda mu hrozí značná hospodárska škoda, finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov. Správny súd konštatuje, že ide o všeobecné, nekonkrétne tvrdenia žalobcu, ktoré neboli preukázané a nevyplývajú ani z predložených dokladov, preto súd v takto formulovanom tvrdení nevzhliadol skutočnú obavu z následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP. Správny súd dospel k záveru, že žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku závažnej finančnej škody, hospodárskej škody, ani iných vážnych nenapraviteľných následkov. Ak žalobca zakladá svoj návrh na skutočnostiach, ktoré len eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, pričom jeho finančná situácia či iné skutočnosti nesvedčia v prospech jeho tvrdení, nemôže z týchto dôvodov návrh obstáť ako dôvodný. Dokonca ani začatie daňového exekučného konania samo osebe nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe, pokiaľ k nemu nepristúpia iné závažné skutočnosti.
13. Žalobca žiadal o priznanie odkladného účinku aj z dôvodu, aby nedošlo k prípadnému výkonu rozhodnutí nadväzujúcich na napadnuté rozhodnutie, napr. rozhodnutia o uložení pokuty (o ktorých súd nemá vedomosť). Správny súd dáva od pozornosti, že takéto nadväzujúce rozhodnutia, ak by aj boli vydané, nie sú predmetom prieskumu tohto súdneho konania, preto nemožno hrozbou ich výkonu s úspechom odôvodňovať podaný návrh v tomto súdnom konaní. Hrozba závažnej ekonomickej škody v dôsledku výkonu nadväzujúceho rozhodnutia o pokute nie je v priamej príčinnej súvislosti s prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia. Nadväzujúce rozhodnutie o pokute by bolo predmetom samostatného súdneho konania, v rámci ktorého by mal žalobca osobitný priestor na podanie príslušného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. Z predložených účtovných závierok za roky 2021 a 2022 a daňového priznania na rok 2021 správny súd zistil, že majetok žalobcu sa pohybuje v A. B. Eur, výsledok hospodárenia v B. Eur. Z verejne dostupných zdrojov (C., C.) správny súd zistil, že celkové výnosy žalobcu za rok 2022 predstavovali sumu XXX XXX XXX Eur a jeho zisk XX XXX XXX Eur, z čoho pri znížení nadmerného odpočtu za predmetné zdaňovacie obdobie absolútne nemožno vyvodiť vznik závažnej ekonomickej škody či ohrozenie podnikateľskej činnosti, výplaty miezd, odvodov a daní, či iné vážne nenapraviteľné následky vymedzené v žalobe, súvisiace s finančnými možnosťami a ekonomickou situáciou žalobcu, ktorá sa s ohľadom na všetky skutočnosti javí ako nadštandardná.
15. Pokiaľ ide o číselné údaje v návrhu žalobcu, ktoré uvádza na podporu svojich tvrdení o naplnení existencie dôvodov podľa § 185 písm. a) SSP, tieto sa týkajú mzdových nákladov, odvodov do štátneho rozpočtu, predpokladanej dane z príjmu, investícií v súvislosti s rozvojom výroby, nákladov na opravu, a iné, ide teda o bežné výdavky súvisiace s chodom spoločnosti a jej povinnosťami, či s jej rozhodnutím byť zamestnávateľom, resp. s napredovaním spoločnosti a produkovaním ďalšieho zisku, najmä pokiaľ ide o investície. Správny súd podotýka, že každá podnikajúca právnická osoba je povinná plniť zákonom stanovené povinnosti, a musí počítať s tým, že produkovanie zisku so sebou prináša aj náklady, pričom je už na jej zvážení, koľko investuje do ďalšieho rozvoja. Argumentácia žalobcu preto v tomto smere neobstojí. Výdavky určené na chod spoločnosti a jej prosperitu nemôžu byť dôvodom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
16. Správny súd v neposlednom rade podotýka, že žalobca v rámci svojho návrhu neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka včasného a riadneho výberu daní, čo je účelom napadnutého rozhodnutia.
17. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda priamu hrozbu závažnej ujmy a finančnej škody, či iný zákonom definovaný následok, ani absenciu rozporu s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].