Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-19-2005.pdf
PDF · 95.04 KB
No categories available
17C/19/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa P. K., bytom K. N. H., M. X,. zastúpený JUDr. Š. M., advokát, N., Š. XX,. proti odporcovi Ľ. M., bytom N. č. XXX, zastúpený JUDr. R. H., advokát, N., Š. XX,. o zaplatenie 220.000,- Sk s príslušenstvom, sudkyňou
JUDr. Máriou Malíkovou, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 68.339,50 Sk na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. R. H., advokáta, N., Š. XX,. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomne podanou žalobou Okresnému súdu v Nitre dňa 9.11.2004 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 220.000,- Sk s 15,5% úrokom z omeškania od 16.3.2002 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca bol vlastníkom motorového vozidla zn. C. J. 2,5 TD evidenčného čísla LV XX-XX.. Držiteľom tohto motorového vozidla zapísaný v technickom preukaze bol M. M., s ktorým navrhovateľ uzavrel kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo vyššie uvedené motorové vozidlo, ktoré vlastník odpredáva navrhovateľovi za kúpnu cenu 240.000,- Sk. Túto sumu vyplatil M. B., ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ. Z tejto sumy bola časť vo výške 220.000,- Sk odovzdaná odporcovi. V konečnom dôsledku po ukončení trestného konania bolo motorové vozidlo vrátené odporcovi, ktorý však odmieta vrátiť kúpnu cenu, ktorá mu bola odovzdaná M. M.. Vrátenia kúpnej ceny motorového vozidla sa navrhovateľ domáha titulom bezdôvodného obohatenia na strane odporcu, nakoľko ho odporca uviedol do omylu v tom, že mu telefonicky potvrdil svoj súhlas s predajom vozidla a neskôr zneužil skutočnosť, že on nepodpísal kúpnu zmluvu a domáhal sa vrátenia motorového vozidla v trestnom konaní, ktoré mu skutočne aj vrátené bolo.
Okresný súd v Nitre pod č.k. 16RO 39/2004 dňa 3.12.2004 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 220.000,- Sk s 15,5% úrokom z omeškania od 16.3.2002 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 11.000,- Sk. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odporca v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žiadnu sumu za predaj motorového vozidla neobdržal, k žiadnemu predaju motorového vozidla na kupujúceho P. K. nedošlo a teda sa ani neobohatil bezdôvodne na úkor inej osoby. Skutočnosti uvedené v návrhu navrhovateľa sú nepravdivé, okrem toho obsah návrhu je nejasný, nezrozumiteľný, bez logiky a nie je pripojený žiadny dôkaz. Neexistuje žiadny právny dôvod, aby navrhovateľovi vyplatil žalovanú sumu a úroky z omeškania.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že vozidlo C. J. bolo vo vlastníctve odporcu, aj keď v technickom preukaze bol zapísaný ako majiteľ tohto vozidla M. M.. Navrhovateľ prejavil záujem o kúpu tohto motorového vozidla. Motorové vozidlo na predaj ponúkol navrhovateľovi M. B., ktorý mu autor aj priviezol s tým, že majiteľ vozidla - odporca súhlasí s jeho predajom. Z tohto dôvodu vyplatil kúpnu cenu 240.000,- Sk M. B. a ktorý ju následne prostredníctvom M. M. odovzdal odporcovi. Keďže však predmetné motorové vozidlo bolo zaistené, motorové vozidlo bolo príslušníkmi polície vrátené odporcovi, ktorému bola kúpna cena bola vyplatená, žiada, aby odporca vyplatenú kúpnu cenu vrátil. Z tohto dôvodu žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
Navrhovateľ ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava výpovede svojho právneho zástupcu, pričom ďalej uviedol, že o skutočnosti, že kúpna cena za motorové vozidlo bola vyplatená Ľ. M. sa dozvedel až na Okresnom súde v Leviciach, kde bol účastníkom konania, avšak bol spod obžaloby prvostupňovým súdom oslobodený.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že v rámci dokazovania v tomto konaní nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že vyplatil odporcovi kúpnu cenu. Poukázal na rozpor vo výpovediach navrhovateľa, ako aj svedkov B. a M., pričom svedok B. inak vypovedal v rámci trestného konania a inak vypovedal v rámci tohto konania, ktorá skutočnosť spochybňuje tvrdenia navrhovateľa. Pri výsluchu na polícii dňa 23.3.2002 uviedol, že peniaze odovzdal M. M. vo výške 240.000,- Sk. Navrhovateľ v priebehu celého konania nepredložil súdu doklad o zaplatení kúpnej ceny odporcovi, nakoľko žiadny doklad vystavený nebol. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Odporca, ako účastník konania, na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že v technickom preukaze motorového vozidla C. J. bol ako držiteľ vozidla zapísaný M. M., ktorý s týmto súhlasil. Vlastníkom vozidla sa však cíti byť on sám. Uviedol, že predmetné motorové vozidlo si vynútil požičať M. B.. Navrhovateľ mu vyhovel a až následne uvidel svoje motorové vozidlo v autobazáre, ktorý prevádzkuje navrhovateľ. Uviedol, že žiadnu sumu od M. M. neprevzal. Ďalej uviedol, že v novembri minulého roku prišiel do domu jeho rodičov M. M., ktorý mu povedal, že sa chce s ním dohodnúť v tom smere, že B. mu ponúka 30.000,- Sk, že bude na súde svedčiť proti mne vo veci auta C. J. a vo veci kúpnej ceny 220.000,- Sk, ale ak mu on dá 50.000,- Sk, povie B. na súde pravdu. Svedkom tohto bol V. K.. Tvrdenia navrhovateľa a svedka B. sa nezakladajú na pravde, všetko je klamstvo, taktiež aj výpoveď svedka M. M. bola vykonštruovaná. Motorové vozidlo mu bolo cestou polície vrátené, nakoľko tento skutok bol predmetom trestného konania.
V rámci konania bol ako svedok vypočutý M. B., ktorý na pojednávaní uviedol, že kúpna zmluva na motorové vozidlo C. J. bola uzavretá medzi M. M. a P. K., pričom kúpna cena vo výške 240.000,- Sk bola P. K. vyplatená jemu, pričom nebol podpisovaný žiadny doklad a on peniaze vo výške 240.000,- Sk prevzal. Keďže nevedel nájsť M. M., odovzdal sumu 220.000,- Sk jeho bratovi M. M. do ruky. Tieto peniaze následne M. M. odovzdal Ľ. M.. Sumu 20.000,- Sk ako rozdiel medzi sumou 240.000,- Sk, ktorú mu vyplatil P. K. a sumou 220.000,- Sk, ktorú on odovzdal M. M., si ponechal, nakoľko na aute vymenil a vykonal drobné opravy. Kedy došlo k tejto transakcii uviesť nevedel, taktiež si nepamätal za akých okolností odovzdal peniaze M. M.. Ďalej uviedol, že nebol svedkom toho, že M. M. odovzdal peniaze Ľ. M.. M. M. zohral iba úlohu sprostredkovateľa pri odovzdaní peňazí. Prečo odovzdal peniaze M. M. a nie priamo Ľ. M. uviesť nevedel.
Ako svedok bol vypočutý M. M., ktorý na pojednávaní uviedol, že odporca ho požiadal, či môže na neho napísať dodávku C., on s tým súhlasil, nebolo mu to divné, avšak teraz vie, že urobil chybu, ako vlastník tohto motorového vozidla sa nikdy necítil. Predmetné vozidlo nebolo k dispozícii, vedel o tom, že malo prísť k predaju tohto vozidla, nevedel uviesť kto komu vyplatil kúpnu cenu. Ďalej uviedol, že podpísal s navrhovateľom kúpnu zmluvu o predaji tohto vozidla, kedy to bolo nevedel uviesť, komu navrhovateľ vyplatil kúpnu cenu taktiež nevedel uviesť.
Ďalej bol vo veci ako svedok vypočutý M. A., ktorý vykonával vyšetrovanie v trestnej veci podvodu, v rámci ktorého odporca vystupoval ako poškodený a navrhovateľ ako obvinený. Svedok sa vyjadril k postupom pri vyšetrovaní podozrenia z trestného činu podvodu.
Svedok M. M. na pojednávaní uviedol, že obdržal od B. peniaze vo výške 220.000,- Sk, malo to byť za nejaké auto, značku uviesť nevedel a tieto peniaze odovzdal M. v ten istý deň, ako ich prevzal od B.. Žiadne potvrdenie ani prijatie peňazí od B. nedostal, nič nepodpisoval. V ten istý deň v aute, nevedel však uviesť kde presne, na ktorom mieste, za akých okolností, v marci 2002 odovzdal peniaze Ľ. M. z ruky do ruky, kde taktiež nič podpisoval, ani on, ani M., M. peniaze zobral a odišiel. Nevedel uviesť, prečo B. nevyplatil peniaze priamo M., ale jemu, taktiež nevedel popísať okolnosti, za ktorých odovzdal M. peniaze, nevedel uviesť, ani v akých bankovkách odovzdával peniaze M.. Uviedol, že pred odovzdaním peňazí poznal M. ako čestného človeka, neboli v kamarátskom vzťahu. Uviedol, že M. v dome jeho rodičov nenavštívil a neponúkal mu peniaze za to, že bude svedčiť v jeho prospech.
Svedok V. K. na pojednávaní uviedol, že asi pred dvomi rokmi opravovali s Ľ. M. auto v dome jeho rodičov. Počas tejto opravy prišiel k domu rodičov Ľ. M. M. M., ktorý zavolal na M. a potom sa rozprávali. Svedok stál neďaleko, počul rozhovor. M. M. prišiel za M. s tým, že B. ponúkol M. 30.000,- Sk za to, že na súde povie, že M. bola vyplatená suma 220.000,- Sk, ak však dá M. M. 50.000,- SK, tak M. na súde povie, že M. nebolo vyplatených 220.000,- Sk. Na to M. M. povedal, že on žiadne peniaze nevyplatí. M. nakoniec povedal, aby mu M. dal aspoň 30.000,- Sk a na súde povie pravdu, teda že M. žiadnych 220.000 Sk nedostal. Keď M. aj túto ponuku odmietol, M. mu povedal, že keď nedá 30.000,- Sk, tak dá súdnou cestou 220.000,- Sk. Po tomto odišiel.
V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to predovšetkým výsluchom účastníkov konania, svedkov M. B., M. M., M. M., V. K., M. A., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä s rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 3T 79/03-645 zo dňa 4.5.2004, kúpnopredajnou zmluvou, uznesením KS Nitra č. 2To 15/04, rozsudkom OS Levice č. 3T 79/03 zo dňa 20.3.2006 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ na základe uzavretej kúpnej zmluvy medzi ním a M. M. mal vyplatiť kúpnu cenu vo výške 240.000,- Sk za kúpu motorového vozidla C. J. evidenčné číslo LVA XX-XX M. B.. Držiteľom tohto motorového vozidla zapísaný v technickom preukaze vozidla bol M. M., avšak skutočným vlastníkom mal byť odporca. Navrhovateľ kúpnu cenu 240.000,- Sk vyplatil M. B., ktorý mal sumu vo výške 220.000,- Sk odovzdať M. M. a M. M. mal túto sumu odovzdať odporcovi. Odporca jednoznačne popiera, že by obdržal kúpnu cenu za motorové vozidlo. Svedok M. B. potvrdil, že od navrhovateľa prevzal sumu 240.000,- Sk za motorové vozidlo C. J., sumu 20.000,- Sk si ponechal z dôvodu, že na motorovom vozidle urobil drobné opravy a sumu 220.000,- Sk odovzdal M. M., s tým, aby ju odovzdal odporcovi. M. M. potvrdil, že prevzal sumu 220.000,- Sk od M. B. a túto sumu odovzdal odporcovi.
Navrhovateľ sa domáha vrátenia sumy 220.000,- Sk od odporcu titulom bezdôvodného obohatenia, keďže prevzal kúpnu cenu za motorové vozidlo, na ktorú nemal nárok a nebol oprávnený prevziať kúpnu cenu. Navrhovateľ v priebehu konania nepredložil súdu žiadne písomné doklady, preukazujúce vyplatenie kúpnej ceny.
Odporca žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko tvrdí, že žiadne peniaze od navrhovateľa neobdržal. Cíti sa byť vlastníkom motorového vozidla C. J. napriek tomu, že nebol zapísaný v technickom preukaze vozidla ako jeho držiteľ - vlastník.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov vykonaných v rámci dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Navrhovateľ mal uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi ním a M. M., ktorý bol zapísaný ako držiteľ motorového vozidla vo veľkom technickom preukaze. Skutočným vlastníkom motorového vozidla však mal byť odporca. Kúpna cena však bola vyplatená M. B.. Navrhovateľ v priebehu konania žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal a neosvedčil, že vyplatil kúpnu cenu vlastníkovi motorového vozidla, ktorým pre právne úkony bol M. M.. Navrhovateľ nepredložil žiadne písomné potvrdenie o vyplatenej kúpnej cene. Jeho tvrdenie, že peniaze odovzdal M. B., B. v skutočnosti aj potvrdil, avšak neviedol žiadne iné okolnosti, za ktorých došlo k odovzdaniu peňazí, navyše svedok B. uviedol, že peniaze neodovzdal odporcovi, ktorý mal byť skutočným vlastníkom motorového vozidla, ale svedkovi M. M.. M. M. síce toto tvrdenie B. potvrdil, avšak jeho výpoveď vzhľadom na skutočnosť, že nevedel uviesť žiadne okolnosti, za ktorých odovzdal peniaze odporcovi, nevedel popísať kedy, kde a za akých okolností došlo k odovzdaniu peňazí, je potrebné považovať za nevieryhodnú. Taktiež súd považoval za nevieryhodnú aj výpoveď svedka B., ktorý vypovedal rozdielne od výpovede v trestnom konaní a taktiež nepopísať žiadne okolnosti, za ktorých mal odovzdať peniaze. V prípade, že sa navrhovateľ domáha vydania bezdôvodného obohatenia, toto mal žiadať od osoby, ktorej kúpnu cenu vyplatil, v tomto konaní od M. B., ktorý sám potvrdil, že peniaze od navrhovateľa prevzal.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že kúpnu cenu vo výške 220.000,- Sk odovzdal odporcovi, súd nemohol jeho žalobe vyhovieť a preto ju ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na vykonané dokazovanie je potrebné konštatovať, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu v dôsledku toho, že žiadnu kúpnu cenu za motorové vozidlo, ktoré mu bolo prostredníctvom polície vrátené, neprevzal, resp. toto prevzatie kúpnej ceny nebolo v konaní žiadnym právne relevantným spôsobom preukázané. Z tohto dôvodu nemožno použiť ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko neboli splnené podmienky bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď úspešnému účastníkovi, v tomto prípade odporcovi, priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor. Právny zástupca odporcu vyúčtoval trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 63.603,- Sk a to za 9 úkonov právnej pomoci, pričom 8 úkonov bolo účtovaných v sume 6.850,- Sk a jeden úkon vo výške 1-iny v sume 1.712,50 Sk. Ku každému úkonu, za prvých päť úkonov je účtovaný režijný paušál vo výške 150,- Sk, za posledné štyri úkony v sume 164,- Sk. Ďalej v predmetnej veci je účtovaná DPH v sume 5.484,50 Sk, táto je účtovaná zo sumy 29.918,50 Sk, ktorá predstavuje odmenu advokáta za úkony vykonané po 1.10.2005.
Po prekontrolovaní predloženého vyúčtovania trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné právne úkony:
1/ príprava a prevzatie zastupovania 7.4.2005 - hodnota úkonu 6.850,- Sk (účtovaná právnym zástupcom), režijný paušál 150,- Sk, spolu 7.000,- Sk
2/ účasť na pojednávaní dňa 13.4.2005 - 6.850,- Sk + 150 režijný paušál, spolu 7.000,- Sk
3/ účasť na pojednávaní dňa 20.6.2005 - 6.850,- Sk + 150 režijný paušál, spolu 7.000,- Sk
4/ účasť na pojednávaní dňa 14.9.2005 - 6.850,- Sk + 150 režijný paušál, spolu 7.000,- Sk
5/ účasť na pojednávaní dňa 21.11.2005 - 1 hodnoty úkonu, t.j. 1.712,50 + 19% DPH - 327,- Sk + 150 režijný paušál, spolu 2.189,50 Sk
6/ účasť na pojednávaní dňa 23.1.2006 - 6.850,- Sk + 19% DPH 1.301,50 + 164,- režijný paušál, spolu 8.315,50 Sk
7/ účasť na pojednávaní dňa 15.5.2006 - 6.850,- Sk + 19% DPH 1.301,50 + 164,- režijný paušál, spolu 8.315,50 Sk
8/ účasť na pojednávaní dňa 25.9.2006 - 1 hodnoty úkonu, t.j. 1.712,50 + 19% DPH 327,- + 164,- režijný paušál, spolu 2.203,50 Sk
9/ účasť na pojednávaní dňa 6.11.2006 - 6.850,- Sk + 19% DPH 1.301,50 + 164,- režijný paušál, spolu 8.315,50 Sk.
Spolu trovy právneho zastúpenia (4x7.000 + 2.189,50 + 8.315,50 + 8.315,50 + 2.203,50 + 8.315,50) predstavujú výšku 57.339,50 Sk, zaplatený súdny poplatok za podaný odpor 11.000,- Sk, t.j. spolu trovy konania 68.339,50 Sk.
Vzhľadom k tomu, že odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd priznal odporcovi plnú náhradu trov konania a to vo výške 68.339,50 Sk, ktorú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.