Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cb/4/1997

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: WALTZ PROPERTIES LIMITED, so sídlom Amicorp House, 81 Fenchurch Street, London EC3M 4BT, Veľká Británia IČO: 54 03 084 zastúpeného JUDr. Alexandrom Kadelom, Márie Medveľovej 1566/20, 851 04 Bratislava proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Weiczenom, Floriánska 17, 040 01 Košice o zaplatenie 411,557.776,- Sk s príslušenstvom takto:

rozhodol:

Nárok žalobcu na náhradu škody je čo do právneho základu opodstatnený. Rozhodnutie o jeho výške a o trovách konania sa ponecháva konečnému rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca svojím návrhom žiadal súd, aby uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 23,256.387,- Sk s 3 % úrokom z omeškania. Na základe návrhu žalobcu uznesením zo dňa 7.10.2004 súd pripustil zmenu návrhu s tým, že žalobca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 411,557.776,- Sk s 3 % úrokom z omeškania zo sumy 23,256.387,- Sk od 15.1.1996 do 6.10.1998, so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 153,042.698,- Sk od 7.10.1998 do 31.12.2001, s 15,5 % úrokom z omeškania zo sumy 153,042.698,- Sk od 1.1.2002 do 26.4.2002, so 16,5 % úrokom z omeškania zo sumy 153,042.698,- Sk od 27.4.2002 do 29.10.2002, so 16 % úrokom z omeškania zo sumy 153,042.698,- Sk od 30.10.2002 do 17.11.2002, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 153,042.698,- Sk od 18.11.2002 do 6.6.2004, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 411,557.776,- Sk od 7.6.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.2.1994 uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo podľa ust. a nasl. , predmetom ktorej bolo v prospech žalovaného a na jeho náklady vykonávať údržbu a opravy havarijných stavov určených komunikácií a príslušenstva v zmysle cestného zákona na území mesta Košíc. Podľa bodu 4.3. tejto zmluvy žalobca predmet zmluvy plnil tak, že údržbu a opravy havarijných stavov komunikácií a príslušenstva vykonával na základe hlásenia dispečingu správcu komunikácií, ktorý od žalobcu prevzal výkon prác denne, pričom objednávateľ si vyhradil právo spätnej a námatkovej kontroly. Po zrealizovaní predmetu zmluvy podľa bodu 7.5. zmluvy fakturoval žalobca žalovanému vykonané práce, pričom tento podľa bodu 7.6. a 7.7. zmluvy poskytoval mesačnú zálohu, ktorá sa zúčtovala v lehote 15 dní mesiaca nasledujúceho po bežnom mesiaci na účet žalobcu. Zmluvu o dielo uzatvoril žalobca so žalovaným na dobu neurčitú, avšak z dôvodu prevzatia práv a povinnosti z pracovného pomeru podľa s bývalými pracovníkmi SMK v počte 41 pracovníkov na obchodnú spoločnosť žalobcu a z dôvodu, že výkon predmetu zmluvy o dielo vyžadoval prevziať do prenájmu dopravné zariadenie a mechanizmy vo veľkom počte, pričom išlo o 8-10 ročné autá, ktoré vyžadovali väčšiu starostlivosť vzhľadom na svoj vek a mieru opotrebovania, žalobca so žalovaným dohodol za predpokladu riadneho jej plnenia oboma zmluvnými účastníkmi, že zmluvu podľa bodu 8.1. možno jednostranne vypovedať iba po uplynutí 5-ročnej lehoty odo dňa jej účinnosti.

Žalovaný napriek týmto zmluvným ujednaniam zmluvu o dielo jednostranne vypovedal tak, že od nej odstúpil listom zo dňa 23.6.1995 s účinkom odstúpenia dňom jeho doručenia, a to 26.6.1995.

Žalovaný od jednostranného odstúpenia od zmluvy bránil žalobcovi vo výkone podnikateľskej činnosti. Žalovaný dňa 29.11.1995 zaslal žalobcovi výpoveď tej istej zmluvy o dielo s trojmesačnou výpovednou lehotou.

Tým, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť danú mu zmluvou o dielo, a to tým, že urobil jednostranný právny úkon, žalobcovi vznikla škoda podľa , podľa a . Žalobca špecifikoval spôsobenú škodu, a to za prestoje vozidiel za mesiac 07/1995 - 1,404.047,- Sk, za prestoje vozidiel za mesiac 08/1995 - 2,017.978,- Sk, za mesiac 09/1995

- 2,335.426,- Sk, za mesiac 10/1995 - 2,643.950,- Sk, za mesiac 11/1995 - 2,456.517,- Sk, za mesiac 12/1995 - 2,659.650,- Sk. Spolu prestoje - 13,517.313,- Sk. Ušlé výkony za mesiac 07/1995 - 1,658.434,- Sk, za 08/1995 - 1,658.434,- Sk, 09/1995 - 1,658.434,- Sk, za 10/1995 - 1,658.434,- Sk. Spolu ušlé výkony - 6,633.736,- Sk.

Žalovaný bol dlžníkom a neuhradil práce vykonané podľa zmluvy o dielo, pričom za vykonané práce riadne vystavil faktúry a tieto boli správcom komunikácií aj riadne odsúhlasené. Ide o faktúry XXX/XX na XXX.XXX,- Sk, fa XXX/XX na X,XXX.XXX,- Sk, fa XXX/XX na 1,856.777,- Sk. Z dôvodu, že žalovaný uvedené čiastky za vykonané práce neuhradil, uzatvoril žalobca zmluvu o postúpení pohľadávok na obchodnú spoločnosť Halag a.s. Košice, so sídlom Hradbová 19, Košice a tieto pohľadávky voči žalovanému odpredal, pričom ich odpredal za sumu 3,500.000,- Sk a vznikla mu škoda vo výške 396.377.- Sk.

Tak isto žalovaný neuhradil faktúry za práce podľa zmluvy o dielo, správcom komunikácií riadne odsúhlasené, pričom išlo o faktúry XXX/XX na XX.XXX,XX Sk, fa XXX/XX na X,XXX.XXX,- Sk. Z dôvodu ich neuhradenia žalobca bol nútený tieto svoje pohľadávky voči žalovanému odstúpiť. Vznikla mu tým škoda vo výške 562.500,- Sk, a to tak, že uvedenú čiastku pri odstúpení žalobca nemal uhradenú.

Žalovaný tým, že odstúpil jednostranne od zmluvy o dielo spôsobil žalobcovu zadlženosť voči jeho pracovníkom, ktorým nemohol riadne a včas platiť za vykonanú prácu mzdu, žalobca bol nútený dať výpoveď všetkým pracovníkom, pričom podľa majú nárok na odstupné vo výške dvojnásobku priemerného zárobku. Výška odstupného pre 43 pracovníkov predstavovala sumu 463.711,- Sk.

Podľa zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným žalobca vykonával údržbu a opravu havarijných stavov komunikácií na území mesta Košice a v tej súvislosti so žalovaným uzatvoril zmluvu na prenájom nebytových priestorov, zariadení a odstavných plôch a zverení do správy, pričom podľa bodu 5.5. tejto zmluvy mal uhrádzať poplatky za elektrickú energiu, vodné, stočné, kúrenie, odvoz odpadkov, telefónne poplatky, poistenie predmetu, nájmu, upratovanie priestorov a strážnu službu. Konaním žalovaného bol prinútený zmluvné priestory opustiť, pričom ako zmluvný partner nemohol poplatky za správcovstvo odvádzať. Výška spôsobenej škody za mesiace 07-11/1995 je 1,630.250,- Sk. V dôsledku konania žalovaného, žalovaný žalobcu z prenajatých priestorov vyhodil a náklady žalobcu na nové nebytové priestory podľa nájomnej zmluvy s TJ O. od 15.11.1995 pri mesačnom nájomnom 35.000,- Sk sú vo výške 52.500,- Sk, čo tvorí tiež škodu žalobcu.

Podaním zo dňa 20.10.1998 rozšíril žalobný návrh, žalobca vyčíslil škodu na 173,193.747,- Sk, pričom vychádzal z údajov, že zmluvný ušlý výkon z dôvodu vypovedania zmluvy o dielo zo strany žalovaného bol 1,658.434,- Sk. Z dôvodu dohody účastníkov zmluvy o dielo, že túto nevypovedajú skôr ako po uplynutí lehoty 5 rokov od jej podpísania, mesačný ušlý výkon za 40 mesiacov predstavuje 66,337.360,- Sk. V časti prestojov boli mesačné prestoje vyčíslené na 2,200.000,- Sk, teda celkove za 38 mesiacov

to predstavuje 83,600.000,- Sk. Spolu súčet prestojov za 38 mesiacov a ušlých výkonov za 40 mesiacov predstavovala škodu v sume 173,193.747,- Sk.

V podaní zo dňa 7.6.2004 žalobca upravil výšku náhrady škody u prestojov za obdobie od 1.11.1998 do 31.5.2004 a u ušlých výkonov za obdobie 1.11.1998 do 31.5.2004, t.j.za 67 mesiacov. Pri mesačnom prestoji 2,200.000,- Sk uplatnil žalobca náhradu škody vo výške 147,400.000,- Sk. Pri mesačnom ušlom výkone 1,658.434,- Sk uplatnil náhradu škody za ďalších 67 mesiacov, spolu vo výške 111,115.078,- Sk. Spolu uplatnil náhradu škody voči žalovanému ako súčet súm 153,042.698,- Sk + 147,400.000,- Sk a 111,115.078,- Sk s úrokom z omeškania. Teda navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 411,557.776,- Sk s príslušenstvom.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach k návrhu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Podľa názoru žalovaného je ustanovenie zmluvy bodu 8.1. zo dňa 28.2.1994 od počiatku neplatné, keďže je uzatvorené v rozpore so zákonom. Rozhodujúca právna úprava inštitútu výpovede bude úprava obsiahnutá v , keďže nepozná všeobecnú úpravu inštitútu výpovede a táto nevyplýva ani z osobitných ustanovení o zmluve o dielo podľa a nasl. .

Ustanovenie zmluvy 8.1. odporuje kogentnému ustanoveniu . Je neobvyklé, aby sa akýkoľvek zmluvný vzťah na základe dohody strán nedal zrušiť výpoveďou v období 5 rokov od jeho účinnosti. V tom zmysle sa objednávateľ - žalovaný vo svojej výpovedi zo dňa 29.11.1995 správne dovolával použitia , podľa ktorého „výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepoužíva právnu ochranu. Jednou zo zásad poctivého obchodného styku je podľa názoru žalovaného aj zásada „pacta sunt servanda“, pokiaľ dochádza k neustálemu porušovaniu zmluvy jednou zo zmluvných strán, nemôže sa zmluvu porušujúcej strane v prípade výpovede, zároveň priznať ochrana výkonu práva, v tomto prípade ochrana výkonu práva zotrvať v období piatich rokov v postavení zmluvnej strany. Takáto ochrana výkonu práva by znevýhodňovala druhú zmluvnú stranu a mohla by jej spôsobiť ujmu, čo by predstavovalo právnu šikanu. Pokiaľ sa súd stotožní s právnou argumentáciou žalovaného ohľadne neplatnosti ustanovenia zmluvy 8.1. čo do vylúčenia výpovede na obdobie piatich rokov, potom sa logicky ponúkajú dve právne konštrukcie výpovede vyplývajúce zo zmluvy o dielo: a) zmluva o dielo je vypovedateľná počas prvých piatich rokov od jej uzavretia len v prípade naplnenia výpovedných dôvodov uvedených v ust. 8.3. a 8.4. zmluvy. Po piatich rokoch môže ktorákoľvek zo zmluvných strán vypovedať zmluvu bez udania dôvodu, b) počas celej doby platnosti zmluvy (teda aj počas prvých piatich rokov) je pre danie výpovede zo zmluvy nevyhnutné naplniť výpovedný dôvod uvedený v ust. 8.3. a 8.4. zmluvy.

Vzhľadom k tomu, že k vypovedaniu zmluvy došlo počas prvých piatich rokov od uzavretia zmluvy, nemá z vecného hľadiska zmysel rozoberať, ktorá právna konštrukcia je viac alebo menej obhájiteľná, pretože pri výpovedi zo dňa 29.11.1995 musel byť a bol naplnený výpovedný dôvod uvedený v ust. 8.3. zmluvy. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že výpoveď bola objednávateľom - žalovaným daná z dôvodu porušovania zmluvy zhotoviteľom v čase pred 23.6.1995. Samotná výpoveď zo zmluvy odkazuje na dôvody uvedené v odstúpení od zmluvy zo dňa 23.6.1995, a teda logicky sa muselo jednať o také porušenie zmluvy zhotoviteľom, ktoré predchádzali dňu 23.6.1995. Objednávateľovi - žalovanému sa nemôže pričítať neposkytovanie potrebnej súčinnosti s dôsledkami neplatnej výpovede, keďže aj sám žalobca spomína konanie objednávateľa v rozpore so zmluvou až v období po 23.6.1995. Žalobca by sa eventuálne mohol dovolávať aplikácie , ale iba za predpokladu, že by objednávateľ vypovedal zmluvu z dôvodov, ktoré nemohli byť žalobcom naplnené kvôli neposkytnutiu potrebnej súčinnosti objednávateľom. K takej situácii však nedošlo.

Žalovaný má za to, že výpoveď zo dňa 29.11.1995, ktorou žalovaný vypovedal zmluvu o dielo zo dňa 28.2.1994 uzavretou so žalobcom - zhotoviteľom je platná a jej účinky nastali v zmysle ust. bodu 8.2. zmluvy dňa 29.2.1996, prípadne 31.3.1996.

V podaní zo dňa 20.10.2006 žalovaný namietal platnosť zmluvy o dielo zo dňa 28.2.1994, a to od jej počiatku z dôvodu, že žalobca- zhotoviteľ nedisponoval podnikateľským oprávnením nevyhnutným na podnikanie v predmete uzatváranej zmluvy. Obsah a účel zmluvy podľa názoru žalovaného odporuje zákonu, a preto spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. .

V podaní zo dňa 27.10.2006 žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Žalovaný tvrdil, že žalobca nie je nositeľom oprávnenia požadovať od žalovaného nárok na náhradu škody vyplývajúcej z hmotno- právneho vzťahu medzi žalovaným a pôvodným žalobcom. nepozná postúpenie nároku, a preto postupník nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby alebo na vstup do konania.

Podaním zo dňa 27.2.2006 žalovaný uplatnil námietku premlčania.

Na pojednávaní dňa 30.1.2007 žalovaný poukázal, že výroky rozsudkov Okresného súdu Košice II pod č.k.32 -158 a rozsudok Krajského súdu -187 sú zmätočné. Žalovaný má za to, že žiadne odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 28.2.1994 danej žalobcovi žalovaným dňa 26.6.1995 neexistuje, a preto považuje tento výrok rozsudku za zmätočný. Tvrdí, že nebolo týmito rozsudkami rozhodnuté o odstúpení od zmluvy o dielo zo dňa 23.6.1995.

Žalobca podaním zo dňa 31.10.2006 požiadal o vydanie medzitýmneho rozsudku v znení: Právny základ nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému existuje a je opodstatnený. Žalovaný porušuje Zmluvu o dielo na vykonanie opráv a údržby komunikácií, uzavretú dňa 28.2.1994 medzi žalovaným a spoločnosťou Strelingstav, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, jej neplnením, napriek skutočnosti, že nedošlo k jej platnému ukončeniu.

Žalobca má za to, že sú plnené predpoklady na vydanie medzitýmneho rozsudku. Predpoklady v tomto prípade je posúdenie, či došlo k porušeniu povinnosti (protiprávne konanie), vzniku škody (bez ohľadu na výšku škody), a to spolu vo vecnej (príčinnej) súvislosti. Protiprávnym konaním žalovaného bolo ukončenie plnenia zmluvy o dielo. Predovšetkým ide o plnenie povinnosti podľa bodu 11.1. zmluvy o dielo. Nie je popieraný fakt, že k ukončeniu plnenia uvedenej povinnosti zo strany žalovaného došlo po doručení odstúpenia od zmluvy o dielo právnemu predchodcovi žalobcu. V prípade, ak by odstúpenie bolo platné, neplnenie uvedenej zmluvnej povinnosti by nebolo protiprávne. Odstúpenie je v zmysle právoplatného rozsudku súdu neplatné. Ďalej je účelné rozhodnúť aj o tom, či porušovanie zmluvy o dielo trvá, nakoľko žalovaný namieta, že došlo k ukončeniu zmluvy o dielo výpoveďou. Pre vydanie medzitýmneho rozsudku nie je rozhodujúce, aká veľká je vzniknutá škoda. Rozhodujúce je iba, či vznikla škoda v akejkoľvek výške. Je zrejmé, že podnikanie je činnosť vykonávaná za účelom dosahovania zisku. Z predloženého znaleckého posudku č.063/2005 vypracovaného na základe žiadosti právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že priemerný zisk obvykle dosahovaný pri oprave a údržbe komunikácií zimnej a letnej údržbe komunikácií predstavuje cca 17 % obratu. Na uvedený znalecký posudok žalobca poukazuje nie preto, aby preukázal aká vysoká škoda vznikla právnemu predchodcovi žalobcu ale preto, aby dokázal minimálne tvrdenie, že s výkonom uvedenej podnikateľskej činnosti sa bežne spája dosahovanie zisku. Znalecký posudok je možné spolu s ďalšími predloženými listinnými dôkazmi vykonať v zmysle , čo bude postačovať minimálne na preukázanie tvrdenia žalobcu, že právnemu predchodcovi žalobcu vznikla škoda, čo sa v podstatnom rozsahu odvíja od ďalšieho tvrdenia žalobcu, ktorý žalobca už teraz považuje za dostatočne podložené dôkazmi, a to že pri výkone podnikateľskej činnosti údržby a opravy ciest sa bežne dosahuje zisk. Jeho výška v súčasnosti nie je rozhodujúca. Žalobca má za to, že vecná súvislosť protiprávneho konania žalovaného a následku spočívajúceho v nerozmnožení majetku právneho predchodcu žalobcu, ktoré sa za bežného chodu veci dalo očakávať, je zrejmá. Dôvody, prečo nedošlo k plneniu predmetu zmluvy o dielo spočívali výlučne v protiprávnom konaní žalovaného. Dosiahnutie zisku sa dalo očakávať, avšak z dôvodu neplnenia povinnosti žalovaného tento nebol dosiahnutý v rozsahu, ako bolo legitímne očakávať.

Žalobca je toho názoru, že vydanie medzitýmneho rozsudku môže pomôcť pri mimosúdnom vyriešení veci. Súdu je známe, že pojednávania boli odročované z dôvodu ospravedlnenia sa žalobcu pre

prebiehajúce rokovania o mimosúdnom vyriešení veci. Vydanie medzitýmneho rozsudku by teda bola účelne a napomohlo by to hospodárnosti súdneho konania.

Súd mal dokazovaním za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Strelingstav s.r.o. Košice ako zhotoviteľom a žalovaným - Mesto Košice ako objednávateľom bola uzatvorená zmluva o dielo na vykonanie opráv a údržby komunikácií podľa a nasl. . Účastníci zmluvy si v predmete zmluvy dohodli, že zhotoviteľ sa zaväzuje v prospech objednávateľa, aj na jeho náklady vykonávať údržbu a opravy havarijných stavov určených komunikácií a príslušenstva v zmysle cestného zákona na území mesta Košice. Zhotoviteľ sa zaviazal na základe objednávky zabezpečovať výkon zimnej údržby na určených komunikáciach v zmysle schváleného operačného plánu. Zhotoviteľ sa tiež zaviazal vykonávať pre objednávateľa práce uvedené v bodoch 2.1 a 2.2. prednostne. Rozsah a obsah plnenia bol dohodnutý v článku III. zmluvy. Spôsob plnenia predmetu zmluvy bol dohodnutý v článku IV. zmluvy.

V zmluve sa zhotoviteľ zaviazal po nahlásení a predložení písomnej objednávky zrealizovať predmet zmluvy v termíne požadovanom zo strany objednávateľa (článok V. bod 5.1. zmluvy). Spolupôsobenie objednávateľa bolo zakotvené v článku VI. zmluvy. Zmluvné strany sa zaviazali spolupracovať tak, aby funkčnosť komunikácií bola v priebehu trvania tejto zmluvy zabezpečená a mala stúpajúcu kvalitu (bod 6.1. zmluvy).

V zmluve bolo tiež dohodnuté, že zmluvné strany vytvoria technické, organizačné a kapacitné zabezpečenie pre splnenie úloh vyplývajúcich z tejto zmluvy. Objednávateľ zabezpečí na základe dodatku k tejto zmluve činnosť spoločného dispečingu, ktorý bude slúžiť aj pre potreby zhotoviteľa pre plnenie predmetu tejto zmluvy. Objednávateľ zabezpečí na základe dodatku k tejto zmluve činnosť spoločného výpočtového strediska pre potreby zhotoviteľa (bod 6.2., 6.3., 6.4. zmluvy).

Z článku XI., bod 11.1. vyplýva, že objednávateľ sa zaviazal, že počas termínu plnenia tejto zmluvy podľa bodu 8.1. bude zadávať práce uvedené v predmete plnenia tejto zmluvy v bode 2.1. zhotoviteľom v náväznosti na výšku rozpočtu Mesta Košice pre oblasť údržby cestnej siete.

Cena predmetu plnenia a platobné podmienky boli dohodnuté v článku VII. zmluvy.

Táto zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s tým, že možno jednostranne ju vypovedať iba po uplynutí 5-ročnej lehoty od dňa účinnosti tejto zmluvy. Výpovedná lehota je 3-mesačná a začne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca, po mesiaci, v ktorom jedna zo zmluvných strán bola o výpovedi vyrozumená. V prípade, že zhotoviteľ neplní predmet zmluvy a objednávateľ nemá záruku zmeny daného stavu zo strany zhotoviteľa, môže objednávateľ zrušiť zmluvu jednostrannou výpoveďou s lehotou podľa bodu 8.2 tejto zmluvy (článok VIII. zmluvy).

Z bodu XI., bod 11.2. vyplýva, že na vzťahy touto zmluvou neupravené sa v plnom rozsahu vzťahujú ustanovenia č.513/91 Zb. Túto zmluvu je možné meniť iba písomnými dodatkami podpísanými štatutárnymi zástupcami alebo osobami oprávnenými jednať vo veciach zmluvy (čl.XI., bod 11.5. zmluvy).

Žalovaný listom zo dňa 23.6.1995, ktoré bolo doručené Strelingstavu s.r.o. Košice dňa 26.6.1995 odstúpil od zmluvy, dôkazom čoho je odstúpenie od zmluvy (č.l. 14 spisu). V odstúpení od zmluvy žalovaný uviedol, že z dôvodu opakovaného pravidelného porušovania čl. IV. bodu 4.1. zmluvy o dielo na vykonávanie opráv a údržby komunikácií zo dňa 28.2.1994, ktoré spočíva v nekvalitnom plnení predmetu zmluvy odstupuje od zmluvy o dielo na vykonanie opráv a údržby komunikácií zo dňa 28.2.1994 ku dňu doručenia tohto odstúpenia.

Dňa 1.12.1995 žalovaný doručil Strelingstavu, s.r.o. Košice list zo dňa 29.11.1995 č. MK-XX/XXXXXX/ XXX- skončenie zmluvy o dielo výpoveďou (č.l. 15 spisu).

Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 18.2.2005 pod č.k. -158 súd určil, že odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 28.2.1994 dané žalobcovi žalovaným dňa 26.6.1995 č. MK - XX/XXXXX/XXX je neplatné. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2006. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 15.12.2005 pod č.k. -187 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Krajský súd v Košiciach vo svojom rozhodnutí uviedol, že sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že odstúpenie od zmluvy o dielo vykonané žalovaným 23.6.1995 a doručené žalobcovi dňa 26.6.1995 je neplatné. Súd pritom vychádzal z platne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi Strelingstavom, s.r.o. Košice a Mestom Košice dňa 28.2.1994. V rozhodnutí konštatoval, že ustanovenia až 441 platné v danom prípade pre odstúpenie od zmluvy o dielo nemajú kogentný charakter, preto vzhľadom na znenie zmluvy žalovaný nemohol po dobu 5-tich rokov od jej účinnosti od zmluvy odstúpiť, okrem prípadu uvedeného v článku VIII., bode 8.3. v lehote tam uvedenej. Žalovaný zmluvu vypovedal v druhom roku jej existencie z dôvodu opakovaného pravidelného porušovania článku IV., bodu 4.1. a od zmluvy odstúpil dňom doručenia výpovede. Zmluvu vypovedal z iného ako dohodnutého dôvodu. Ak by aj súd vychádzal z obsahu odstúpenia od zmluvy, ktorého dôvodom bolo neplnenie predmetu zmluvy a vyhodnotil odstúpenie od zmluvy podľa čl. VIII., bodu 8.3. žalovaný nemohol od zmluvy odstúpiť okamžite, ale v dohodnutej 3-mesačnej lehote.

Tým, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu povinnosti, žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody. Žalovaný škodu vyčíslenú žalobcom doposiaľ neuhradil.

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 3.5.2006 pod č.k. -209 pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpila spoločnosť Strelingstav, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, Námestie sv. Mikuláša 16, Stará Ľubovňa a na jeho miesto vstúpila spoločnosť WALTZ PROPERTIES LIMITED so sídlom Amicorp House, 81 Fenchurch Street, London, EC3M 4BT, Veľká Británia, č.54, 03 084. Súd mal za to, že medzi pôvodným žalobcom a spoločnosť WALTZ PROPERTIES LIMITED, Amicorp House, 81 Fenchurch Street, London, EC3M 4BT, Veľká Británia došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. až 530 na základe platne uzatvorenej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.10.2005, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že uzavretím zmluvy sa postupuje odplatne pohľadávka postupcu na náhradu škody voči dlžníkovi špecifikovaná v článku II., bode 2.1. zmluvy. S postúpenou pohľadávkou prechádzajú na postupníka všetky práva s ňou spojené. Špecifikácia pohľadávka bola uvedená v článku II., body 2.1., 2.2..

Predmetom postúpenia podľa môže byť pohľadávka splatná, nesplatná, ale aj budúca. Predpokladom je, že pohľadávka je určitá a definovateľná.

Predmetom tohto súdneho konania je peňažná pohľadávka, uplatnená už pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky a je celkom určite a zrozumiteľne definovaná v preambule v článku I. a článku II. zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd preto považoval námietku žalovaného, že nedošlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky na žalobcu za neopodstatnenú a je toho názoru, že v tomto spore je daná aktívna legitimácia žalobcu.

Krajský súd v Košiciach je toho názoru, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia . Súd mal za to, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená platná zmluva o dielo na vykonanie opráv a údržby komunikácií podľa a nasl. , a to dňa 28.2.1994. Zmluva svojím obsahom ani účelom neodporuje zákonu ani ho neobchádza a neprieči sa ani dobrým mravom. Žalovaný namietal, že právny predchodca žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy o dielo nedisponoval podnikateľským oprávnením na podnikanie v predmete uzatvárania zmluvy a že zmluva obsahom a účelom odporuje ustanoveniam o živnostenskom podnikaní a ustanoveniam .

Nedostatok živnostenského oprávnenia žalobcu však nespôsobil neplatnosť samotnej zmluvy, teda nespôsobil absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo. Nedostatok legitimity na výkon podnikateľskej činnosti v danom predmete podnikania príslušného podnikateľského subjektu ešte nespôsobuje jeho nespôsobilosť na uzatváranie príslušných zmlúv. Naviac, podľa strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa ods.1 vyžaduje písomnú formu ( ).

K uzavretiu dohody, že daný záväzkový vzťah sa riadi , dôjde už uvedením ustanovení , podľa ktorých sa zmluva uzatvára v záhlaví formulárovej zmluvy. Zo záhlavia zmluvy zo dňa 28.2.1994 vyplýva, že ide o zmluvu o dielo na vykonanie opráv a údržby komunikácií podľa a nasl. . Tiež je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaný sám vybral právneho predchodcu žalobcu na základe verejného výberového konania, a teda rozsah podnikateľského oprávnenia právneho predchodcu žalobcu mu bol od počiatku známy. Z uvedeného teda vyplýva, že námietku žalovaného týkajúcu sa absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo je neopodstatnená.

Podľa ust. , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Princíp objektívnej zodpovednosti s možnosťou liberácie spočíva na 3 základných predpokladoch vzniku zodpovednosti, a to 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (kauzálny nexus). K predpokladom zodpovednosti za škodu patrí tiež predvídateľnosť vzniku škody ako dôsledku protiprávnosti a neexistencia okolnosti vylučujúcich zodpovednosť. Na rozdiel od úpravy v sa ku vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych vzťahoch v režime nevyžaduje zavinenie.

Protiprávnosť spočíva v porušení právnej povinnosti vyplývajúcej zo záväzku, alebo z . Protiprávny úkon musí byť úkon v zmysle ust. , teda prejav vôle, či už vo forme konania alebo nekonania. Ak teda pôjde o porušenie záväzkového vzťahu, poškodený musí preukázať existenciu zmluvy, ďalej, ktorú z povinnosti škodca porušil a že skutočne takúto povinnosť mal. Pokiaľ pôjde o prípad mimozáväzkovej povinnosti stačí preukázať porušenie danej normy.

Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, nemajetkovú ujmu, tzv. zadosťučinenie je možné žiadať len v prípadoch vymedzených zákonom. Škoda môže mať buď podobu škody skutočnej (damnum emergens), spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného, vrátane nákladov spojených so vznikom a zisťovaním škody, tzv. márne vynaložené náklady a nemožnosť vykonávať určité majetkové práva, alebo podobu ušlého zisku (lucrum cessams). Ušlým ziskom sú vyčíslené hodnoty, o ktoré sa majetok poškodeného v dôsledku škodnej udalosti nezväčšil. Obe formy škody (skutočná škoda i ušlý zisk) sú zásadne rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Z platného práva nevyplýva, že by podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu vo forme ušlého zisku bol tiež vznik skutočnej škody. Stanovenie výšky ušlého zisku nie je ľubovoľné a musí byť vykonané tak, aby bola zistená pravdepodobná výška blížiaca sa podľa bežného uvažovania istote. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody existuje vtedy, ak vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, teda, že škoda bola nesprostredkovaným následkom protiprávnosti ako príčiny. Poškodený musí dokázať, že škoda by nebola vznikla, keby k úkonu zo strany škodcu nedošlo.

Povinnosť nahradiť škodu nevznikne v prípade, že právo bolo síce konaním povinného porušené a v dôsledku toho vzniká oprávnenému škoda, ale že sa tak stalo v dôsledku okolnosti vylučujúcich zodpovednosť. Právna úprava tohto inštitútu ( ) sa použije pri porušení právnej povinnosti zo záväzku podľa alebo povinnosti vyplývajúcej z

. Uvedené predpoklady zodpovednosti za škodu majú všeobecnú platnosť, to znamená, len za podmienky, že pre jednotlivý zmluvný typ nie sú stanovené predpoklady odchýlne.

V danom prípade mal súd za preukázané, že boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu. Súd má za to, že došlo k porušeniu povinnosti (protiprávnemu konaniu) zo strany žalovaného, k vzniku škody, a to spolu vo vecnej (príčinnej) súvislosti.

Protiprávnym konaním žalovaného bolo ukončenie plnenia zmluvy o dielo. Žalovaný neplatne odstúpil od zmluvy o dielo listom zo dňa 23.6.1995, ktoré bolo doručené právnemu predchodcovi žalobcu dňa 26.6.1995. Krajský súd v Košiciach pritom vychádzal z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 18.2.2005 pod č.k. -158 a právoplatného rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.12.2005 pod č.k. -187.V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. , podľa ktorého listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje, alebo potvrdzuje. Tiež je potrebné poukázať na ust. , podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

V spojitosti so záväznosťou právoplatného súdneho rozhodnutia sa hovorí o objektívnom a subjektívnom dosahu právoplatnosti. Ak súd rozhodol vec, nemôže o nej znovu konať a rozhodovať. Keď hovoríme o subjektívnom dosahu právoplatnosti, rozsudok prejavuje tieto účinky právoplatnosti zásadne voči účastníkom konania a všetkým orgánom. Obsah niektorých rozhodnutí je taký, že ich musí rešpektovať každý. Záujmy upevňovania a dodržiavania právneho poriadku si žiadajú, aby s právoplatnosťou súdnych rozhodnutí rátali nielen súdne orgány a účastníci, ale aj všetky orgány.

Z uvedeného vyplýva, že citované právoplatné rozsudky musia rešpektovať nielen účastníci, ale aj súd v danom konaní.

Krajský súd v Košiciach je toho názoru, že žalovaný tiež porušil ustanovenie článku VI., bod 6.2. zmluvy tým, že nevytvoril technické, organizačné a kapacitné zabezpečenie pre splnenie úloh vyplývajúcich z tejto zmluvy. Neumožnil tiež zhotoviteľovi plniť predmet zmluvy tým, že nepredkladal písomné objednávky na zrealizovanie predmetu zmluvy v termíne, ktorý by požadoval objednávateľ (čl. V., bod 5.1. zmluvy). Žalovaný tiež porušil zmluvu v bode 11.1., podľa ktorej sa zaviazal, že počas termínu plnenia tejto zmluvy podľa bodu 8.1. bude zadávať práce uvedené v predmete plnenia tejto zmluvy v bode 2.1. zhotoviteľom v náväznosti na výšku rozpočtu Mesta Košice pre oblasť údržby cestnej siete.

V konaní tiež bolo preukázané, že porušením žalovaného zo záväzku zo zmluvy o dielo žalobcovi vznikla škoda. Je zrejmé, že podnikanie je činnosť vykonávaná za účelom dosahovania zisku. Z predloženého znaleckého posudku č.063/2005 vypracovaného na základe žiadosti právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že priemerný zisk obvykle dosahovaný pri oprave a údržbe komunikácií, zimnej a letnej údržbe komunikácií, predstavuje cca 17 % z obratu. Súd tento znalecký posudok posúdil ako dôkaz listinou podľa a z tohto dôkazu súd zistil, že na strane žalobcu vznikla škoda. Pre zistenie výšky škody bude potrebné doplniť dokazovanie.

Súd má za to, že existuje tu aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného - porušením záväzku zo zmluvy a vznikom škody na strane žalobcu. V konaní bola preukázaná vecná súvislosť protiprávneho konania žalovaného a následku spočívajúceho v nerozmnožení majetku právneho predchodcu žalobcu, ktoré sa za bežného chodu veci dalo očakávať. Právny predchodca žalobcu uzatvoril zmluvu o dielo s dôvodom dosiahnutia zisku. Dosiahnutie zisku sa dalo očakávať, avšak z dôvodu neplnenia povinnosti žalovaného tento nebol dosiahnutý v rozsahu, ako bolo legitímne očakávať.

Z uvedeného teda vplýva, že boli splnené predpoklady pre priznanie nároku žalobcu na náhradu škody.

Podľa ust. , rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti, alebo len o jej základe.

Žalobca požiadal súd o vydanie medzitýmneho rozsudku, a to podaním zo dňa 31.10.2006. Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je účelnosť jeho vydania. Súd mal za to, že v danom prípade je účelné vydať medzitýmny rozsudok. V konaní bol preukázaný základ nároku na náhradu škody. Bolo preukázané, že ku škode došlo, že žalovaný škodu spôsobil, že za ňu zodpovedá, že škoda bola spôsobená zavinením žalovaného a že nárok žalobcu s poukazom na ust. nie je premlčaný. Základ nároku bol preukázaný skutkovo a je preto daný právny základ nároku. Preto bol tu dôvod na vydanie medzitýmneho rozsudku. Následne bude v súdnom konaní posudzovaná už len výška pohľadávky na náhradu škody. Vydanie medzitýmneho rozsudku bolo teda účelné a môže napomôcť hospodárnosti súdneho konania a súd preto rozhodol tak, že nárok žalobcu na náhradu škody je čo do právneho základu opodstatnený. Požiadavka ustanovenia , aby zo žaloby bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znení výroku jeho rozsudku. Ak označí žalobca v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu, alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, alebo podľa zvláštnych právnych predpisov určenie, či tu právny vzťah, právo, alebo právna skutočnosť je alebo nie je, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Len súd rozhoduje, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku medzitýmneho rozhodnutia pritom súd nie je viazaný, a preto rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak ako bolo uvedené vo výroku rozsudku.

Súd sa nestotožnil s návrhom žalobcu v tej časti, v ktorej sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný neuhradil faktúry za práce vykonané žalobcom, a preto na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávky vyfakturované svojimi faktúrami na spoločnosť Halag, a.s. Košice, so sídlom Hradbová 19, Košice. V tomto prípade neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením záväzku zo strany žalovaného a dobrovoľným postúpením pohľadávky zákonným spôsobom v zmysle zákona na spoločnosť Halag, a.s. Košice. Žalobca sa mohol domáhať zaplatenia týchto faktúr priamo od Mesta Košice, a preto žalovaný nezodpovedá za rozdiel medzi cenou, ktorá bola vyfakturovaná faktúrami zo strany Strelingstavu a sumou, za ktorú odpredal pohľadávku spoločnosti Halag, a.s. Košice. Túto časť nároku na náhradu škody súd vyrieši pri stanovení výšky škody v konečnom rozsudku.

Súd v konečnom rozsudku tiež rozhodne o náhrade trov konania.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.