Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4C-33-2006.pdf
PDF · 83.09 KB
No categories available
4C/33/2006
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou, v právnej veci navrhovateľa: S. P., pobočka L. M., so sídlom Š. XX,. L. M., IČO: XXXXXXXX. proti odporcovi: M. L., nar. XX.X.XXXX,. bytom L. H., Ul. Č. XXX,. zastúpený JUDr. E. K., advokátka, Advokátska kancelária so sídlom L. M., T. X,. o zaplatenie 63.463,-Sk s prísl, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 63.463,-Sk, ktorú sumu súd povoľuje odporcovi splácať v 300,-Sk mesačných splátkach, vždy do každého pätnásteho dňa toho-ktorého mesiaca, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou výroku tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.
Súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 24.2.2006 sa navrhovateľ domáhal, by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 63.463,-Sk s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ako zamestnanec K. S. mesta L. M. utrpel dňa 21.8.1986 pracovný úraz, následkom ktorého mu zamestnávateľ vyplácal náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti. Uznesením Mestského zastupiteľstva L. M. zo dňa 6.3.1992 bol dňom 9.3.1992 zrušený š.p. K. S. L. M. s likvidáciou, ktorý bol právnym nástupcom bývalého zamestnávateľa odporcu. V realizácii straty na zárobku najskôr pokračovalo Mesto L. M. a následne S. P., a.s., odštepný závod Z. a následne povinnosť likvidovať nárok odporcu na náhradu straty na zárobku prešiel na navrhovateľa, ktorý v plnení v prospech odporcu pokračoval. Zavedením úrazového poistenia, ako osobitného systému sociálneho poistenia pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, s účinnosťou od 1.1.2004, nahradilo zák.č. 461/2003 Z.z. zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania upravené zákonom č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Podľa zák.č. 188/1988 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákonník práce s účinnosťou od 1.1.1989 sa upravila výplata náhrady za stratu na zárobku tak, že podľa § 195 ods.5 tohto zákona náhrada na stratu na zárobku prislúcha pracovníkovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov veku. V dôsledku posledne citovanej právnej úpravy odporca má nárok na výplatu náhrady za stratu na zárobku len do 31.1.2003. Na túto skutočnosť bol písomne upozornený predchádzajúcim likvidátorom náhrady škody. Pri spätnej kontrole jednotlivých spisov poistných plnení, ktoré navrhovateľ prevzal od svojich právnych predchodcov bolo zistené, že odporcovi sa poskytuje plnenie po zániku nároku, teda aj po 31.1.2003, za obdobie od 1.2.2003 do 30.6.2003, bola odporcovi mesačne vyplácaná náhrada v sume 5.729,-Sk a od 1.7.2003 do 31.12.2003 mesačne v sume 5.803,-Sk, čo bola valorizovaná výška náhrady. Teda navrhovateľ vyplatil odporcovi, za obdobie keď dôvod na výplatu náhrady na strate zárobku zanikol zo zákona, celkom sumu 63.463,-Sk, ktorý nárok odporca písomne uznal 8.3.2004.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4C/33/2006-16 zo dňa 13.3.2006 konanie zastavil, ktoré uznesenie bolo uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 5Co/251/2006-25 zo dňa 24.8.2006 zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Štatutárny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že bol prítomný pri uznaní dlhu zo strany odporcu. Prišla za ním poverená pracovníčka, ktorá mu povedala, že sa vypláca návrh na stratu na zárobku po zákonnom ustanovenej lehote. Na základe tohto vyzvali odporcu, aby to s ním prejednali. Odporca prišiel k nemu do kancelárie, bolo mu vysvetlené, že dovŕšil 65 rokov veku, teda podľa zákona mu nárok na stratu na zárobku neprináleží. Potom už bola otázka ako má tento preplatok splácať a v akej výške vzhľadom na pomery odporcu, keďže tento je invalidný dôchodca, bola splátka dohodnutá na sumu 518,-Sk mesačne. Oni skôr počítali s čiastkou nižšou ako vyššou. On nevie o žiadnom nátlaku na odporcu. Rozhovor môže hodnotiť na úrovni partnerskej, priateľskej, nie ako nátlakovej. Nemá pocit, že by odporca mal strach, alebo dôvodnú obavu. Ešte odporca spomínal, že tie peniažky, ktoré dostal dobre zúžitkoval. Preplatky sa zosobňujú na základe vnútorného predpisu. Je to príkaz riaditeľa ústredia administratívnych preplatkov.
Poverená pracovníčka navrhovateľa trvá na podanom návrhu. Uviedla, že pre nával práce navrhovateľ bohužial zabudol zastaviť náhradu odporcovi. Tento sa potom osobne dostavil na výzvu navrhovateľa dňa 8.3.2004, kedy za prítomnosti riaditeľa uznal dlh čo do dôvodu aj výšky. Neskôr už odmietol splácať tento dlh s tým, že sa obráti na svoju právničku, preto boli nútení podať žalobu na súd. Nie je pravdou, že by bol na odporcu vytváraný nejaký nátlak, že by v ňom bol vzbudzovaný nejaký strach, jednalo sa o priateľskú atmosféru, kedy mu riaditeľ vysvetlil ako k omylu došlo. Odporca spomínal, že peniaze použil na rekonštrukciu, alebo nákup nábytku do bytu. Odporca bol oficiálne predvolaný jedenkrát. V kancelárii riaditeľa bol iba raz. Mohlo sa stať, že by ho riaditeľ nemohol prijať, ak mal dopredu objednané stránky. On informoval odporcu, že ak vznikne preplatok, riešia to dohodou s poberateľom preplatku a ak nedôjde k dohode, tak sa to zosobňuje konkrétnej pracovníčke. Odporca bol oficiálne predvolaný iba raz, viackrát prišiel z vlastnej iniciatívy do kancelárie, kde sa vyhrážal právničke, že platiť nebude.
Právna zástupkyňa odporcu žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že odporca dňa 8.3.2004 podpísal uznanie dlhu len z dôvodu, že zo strany pracovníkov navrhovateľa bol uvedený do omylu. Teraz sa dovoláva relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu a aby súd toto posúdil ako otázku prejudiciálnu. Bolo jej povedané, že odporca jediný zodpovedá za tento preplatok na úrazovej rente, preto to u neho vzbudilo dôvodný strach. Navrhovateľ pri prevzatí agendy od slovenskej poisťovne mal vedieť, že táto renta bude zatavená. Odporca bol pri jej poberaní dobromyseľný. List zo dňa 24.7.1998 sám o sebe nezakladá nárok navrhovateľa na vrátenie dávky. Navrhovateľ mal včasným reagovaním predísť takejto situácii. Odporca bol uvedený do omylu vinou navrhovateľa, ktorý ho presvedčil o jeho zodpovednosti za vzniknutý preplatok.
Odporca sa pridržiaval toho, čo uviedla jeho právna zástupkyňa. Uviedol, že mu v júni prišiel papier, že mu to budú platiť ešte do konca roku, on to nemieni vrátiť. Urobili na neho habaďúru. Štyrikrát bol osobne za riaditeľom, chodili mu výzvy, stále vravel, že to nezaplatí. Potom bolo povedané, že to zaplatí tá pracovníčka, potom, že sa to uhradí z fondu, potom, že sa na neho chystá žaloba. Odovzdanie podpísal, lebo mal strach, nakoľko má toľko dôchodku a ešte mu aj budú brať. On nevedel, čo má robiť, potom išiel za advokátom a on mu povedal, aby to neplatil. Jeho predvolali štyrikrát doporučeným listom, takže oni o tom musia mať doklady. Na vyhlásení zo dňa 8.3.2004 nie je podpis navrhovateľa.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise a to uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7C/176/88-60 zo dňa 31.10.1989, s návrhom na prevzatie výplaty dôchodku S. P., a.s., odštepný závod Z. zo dňa 24.7.1998, s uznaním dlhu zo dňa 8.3.2004, s výzvou zo dňa 16.1.2006, s príkazom Rady riaditeľov sociálnej poisťovne č. 9/2004 a s obsahom ostatných listín založených v spise, pričom zistil tento skutkový a právny stav :
Súd mal za preukázané, že odporca dňa 21.8.1986 utrpel pri výkone práce úraz, pri ktorom došlo k zraneniu kolena pravej nohy. Pre následky úrazu sa stal čiastočne invalidným a bol prevedený na menej platenú prácu strážnika. V tom čase odporca pracoval ako zamestnanec K. služieb mesta L. M., ktorý mu vyplácal náhradu na stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti (konanie sa viedlo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod č.k. 7C/176/88-60 zo dňa 31.10.1989). Neskôr povinnosť vyplácať odporcovi náhradu na stratu na zárobku prešla na Mesto L. M. a následne na S. P., a.s., odštepný závod Z.. Podľa § 51e/ zák.č. 274/1994 Z.z. o sociálnej poisťovni povinnosť likvidovať nárok odporcu na náhradu za stratu na zárobku prešiel na navrhovateľa. Navrhovateľ za obdobie od 1.2.2003 do 31.12.2003 vyplatil odporcovi celkom čiastku 63.463,-Sk, ktorý odporca dňa 8.3.2004 uznal čo do základu aj výšky, č.l. 12 spisu.
Podľa ust. § 195 ods.5 Zákonníka práce účinného od 1.1.1989 náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti prislúcha zamestnancovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov veku.
Podľa ust. § 451 ods.1 Obč.zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods.2 Obč.zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmetom tohto konania bolo vrátenie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti odporcovi vyplatené za čas od 1.2.2003 do 31.12.2003, t.j. po zániku nároku, nakoľko odporca dovŕšil dňom 17.1.2003 vek 65 rokov a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 195 ods.5 Zákonníka práce účinného od 1.1.1989, v zmysle ktorého náhradu za stratu na zárobku prislúcha pracovníkovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕši 65 rokov veku. Odporca dovŕšil vek 65 rokov 17.1.2003, teda mu patrila náhrada za stratu na zárobku do 31.1.2003, kedy právny dôvod na plnenie zanikol. Vyplatenú náhradu za stratu na zárobku od 1.2.2003 do 31.12.2003 v celkovej výške 63.463,-Sk odporca teda poberal bez právneho dôvodu, preto nárok navrhovateľa je dôvodný. Odporca poukázal na to, že pri poberaní náhrady za stratu na zárobku, ktorá bola poskytnutá bez právneho dôvodu, bol dobromyseľný a teda, že nemal vedomosť, že tieto čiastky sú mu poskytované neprávom. Podľa názoru súdu jeho tvrdenie nie je opodstatnené, pretože z oznámenia právneho predchodcu navrhovateľa - S. poisťovne, a.s., odštepný závod Z. (č.l. 11 spisu) jednoznačne vyplýva dátum počiatku výplaty dôchodku, rovnako aj dátum konca výplaty dôchodku, t.j. do 31.1.2003 a napokon dĺžka doby výplaty náhrady na strate za zárobku vyplýva priamo zo zákona (neznalosť zákona neospravedlňuje). Naviac odporca dňa 8.3.2004 uznal svoj dlh voči navrhovateľovi čo do základu aj výšky, keď v konaní sa nepodarilo preukázať, že by tento úkon nebol urobený slobodne alebo vážne. Nakoľko uznanie dlhu je jednostranný úkon, nevyžaduje sa, aby tu bol aj súhlas, či podpis veriteľa, v tomto prípade navrhovateľa, čo namietal odporca.
Preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň súd poukazuje na ust. § 160 ods.1 Obč.súd.por. a povoľuje odporcovi žalovanú sumu splácať v 300,- Sk mesačných splátkach, keď zohľadnil, že odporca je dôchodca, poberá starobný dôchodok vo výške 7.312,-Sk mesačne, žije v spoločnej domácnosti v rodinnom dome so svojou manželkou, ktorá tiež poberá starobný dôchodok vo výške 6.220,-Sk mesačne. Pri povolení splátok súd prihliadal aj na samotné okolnosti prípadu, keď zohľadnil, že odporca vedome nespôsobil vznik preplatku, nevylákal náhradu za stratu na zárobku a táto bola vyplácaná odporcovi vinou samotného navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Obč.súd.por. tak, že navrhovateľovi, ktorý má plný úspech vo veci, právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tento trovy konania neuplatnil žiadne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 251 ods.1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 205 ods.1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí [(§ 42 ods.3)-ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy;] uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods.3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.