Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-33-1998.pdf
PDF · 97.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/33/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. Q. č. XX, O. XXXX G., T., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Alfonz Langer, advokát, Radlinksého č. 28, 811 07 Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie č. 3, 814 21 Bratislava, odporcovi v 2. rade: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, 811 01 Bratislava, o určenie, že rozhodnutie Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave č. Fin. - 10188/1961 - maj. Zo 13. 08. 1962 o prechode vlastníctva navrhovateľa k ideálnej polovici nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, katastrálne územie K. do vlastníctva československého štátu je neplatné, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd konanie v časti návrhu o určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, katastrálne územie K. je navrhovateľ, zastavuje.
Odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 79/1992 - 66 zo dňa 11. 12. 1997 súd vylúčil na samostatné konanie návrh navrhovateľa proti odporcovi v 1. rade o určenie, že rozhodnutie Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave č. Fin. - 10188/1961 - maj. z 13. 08. 1962 o prechode vlastníctva navrhovateľa k ideálnej polovici nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, katastrálne územie K. do vlastníctva československého štátu je neplatné (ďalej len "prvý petit") a návrh o určenie, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, katastrálne územie K. je navrhovateľ (ďalej len "druhý petit").
Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 23. 03. 1992 sa navrhovateľ domáhal vydania nehnuteľnosti - dom s dvorom na U. č. XX (chybný zápis, ide o dom č. XX) v K., zapísanej vo vložke č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, katastrálne územie K. (ďalej len "nehnuteľnosť") podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Dňa 11. 12. 1997 vzal návrh v tejto časti späť, súd konanie zastavil. Dňa 11. 12. 1997 sa súd oboznámil so zmenou návrhu - rozšírením návrhu o prvý a druhý petit. V tejto časti rozšírený návrh súd vylúčil na samostatné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 33/1998.
Ešte pred otvorením pojednávania vo veci samej na pojednávaní dňa 28. 03. 2006 právny zástupca navrhovateľa zobral návrh v časti druhého petitu v celom rozsahu späť. Uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (neuviedol aké rozhodnutie) považuje tento petit v
predmetnej veci za nadbytočný. Preto súd týmto rozhodnutím predmetný návrh v časti druhého petitu zastavil. Kedže došlo k späťvzatiu ešte pred otvorením vo veci samej, nebol potrebný súhlas odporcov.
Po otvorení pojednávania vo veci samej na pojednávaní dňa 24. 10. 2006 právny zástupca navrhovateľa na tomto pojednávaní navrhol rozšíriť okruh odporcov o Hlavné mesto SR Bratislavu. Súd uznesením č. k. 8C 33/1998 - 141 zo dňa 27. 10. 2006 pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka na strane odporcu - odporcu v 2. rade: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu návrh odôvodnil nasledovne :
Právny zástupca navrhovateľa v návrhu uviedol, že navrhovateľ sa ako maloleté dieťa stal v roku 1949 na základe dedenia po otcovi vlastníkom ideálnej polovice nehnuteľnosti. Celá rodina navrhovateľa bola v tom čase v rámci antisemitizmu prenasledovaná. Preto jeho matka, spolu s navrhovateľom i s druhým manželom, musela utiecť do P. a neskôr do T.. Túto skutočnosť matka navrhovateľa písomne oznámila vtedajším úradom a požiadala čsl. orgány o ochranu ich majetku. Za opatrovníčku a správkyňu majetku navrhovateľa bola vtedy ustanovená M. Z.W., v Okresnej sporiteľni bol zriadený účet, na ktorý opatrovníčka ukladala finančné čiastky (nájomné z nehnuteľnosti) patriace navrhovateľovi. Právny zástupca navrhovateľa uvádza, že navrhovateľ bol ako maloleté dieťa pozbavený ? nehnuteľnosti, pozbavenie sa udialo nezákonným spôsobom, bez akéhokoľvek formálneho rozhodnutia. Bolo vydané iba rozhodnutie Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave č. Fin. - 10188/1961 - maj. z 13. 08. 1962 o prechode vlastníctva navrhovateľa k ideálnej polovici nehnuteľnosti do vlastníctva československého štátu, kde sa uvádza, že majetok navrhovateľa prešiel do vlastníctva čsl. štátu podľa ustanovenia § 119 zákona č. 141/1950 Zb. Tento právny akt považuje za absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Uvádza, že na základe tejto absolútnej neplatnosti sa čsl. štát nikdy nestal vlastníkom nehnuteľnosti a navrhovateľ nikdy neprestal byť vlastníkom spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na tejto veci spočíva v práve na ochranu vlastníckeho práva navrhovateľa.
Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania opakoval skutočnosti uvedené v návrhu. I napriek námietkam odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade o nedostatočnej a nejasnej identifikácii nehnuteľnosti sa k týmto námietkam žiadnym spôsobom nevyjadril. K jednoznačnej identifikácii nehnuteľnosti sa nevyjadril ani po zabezpečení kompletného spisového materiálu z príslušného katastra nehnuteľností. Právny zástupca navrhovateľa sa nevyjadril ani k námietke odporcu v 1. rade o nedostatku právomoci súdu rozhodovať o neplatnosti rozhodnutia správneho orgánu vydaného v roku 1962. Nevyjadril sa ani k námietke oboch odporcov o nejasnosti, nezrozumiteľnosti celého návrhu, o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na podaní takéhoto návrhu, nevyjadril sa ani k námietke odporcu v 1. rade nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.
Argumentácia právneho zástupcu navrhovateľa sa týka viac menej jeho osobných, až filozofických a politických názorov na perzekúciu židov a antisemitizmus po 2. svetovej vojne, v jeho argumentácii absentoval právny rámec predmetnej veci.
Súd konštatuje, že právny zástupca navrhovateľa sa v priebehu konania vyjadroval písomne i ústne na pojednávaniach veľmi nezrozumiteľne, nejasne, ba až chaoticky, o čom svedčia i jeho písomné podania v tejto veci a zápisnice z jednotlivých podaní.
Dňa 11. 12. 1997 z dôvodu zabezpečenia zásady ústnosti v konaní súd vypočul navrhovateľa Q. B.. Navrhovateľ uviedol, že nehnuteľnosť zdedil po svojom otcovi Z. B., ktorý zomrel počas 2. svetovej vojny v koncentračnom tábore. Nehnuteľnosť postavila navrhovateľova babička N. B., židovka, ktorá zomrela v koncentračnom tábore. Po 2. svetovej vojne boli celá rodina ako židia perzekuovaný a preto odišli do Izraela. V jeho neprítomnosti mu bola nehnuteľnosť ukradnutá. Myslí si, že mu túto nehnuteľnosť nechcú vrátiť, pretože je žid. Až do roku 1953 mal v banke zriadený účet, na ktorý mu nájomníci platili nájomné.
Odporca v 1. rade v rámci prípravy pojednávania sa k predmetnému návrhu vyjadril písomne dňa 10. 03. 2006. Odporca v 1. rade namietal nedostatok právomoci súdu rozhodovať o neplatnosti rozhodnutia bývalého národného výboru. Toto rozhodnutie bývalého národného výboru je rozhodnutím vydaným v správnom konaní v zmysle vtedy platného právneho poriadku, jeho platnosť nie je v súčasnej dobe možné preskúmať súdnou cestou.
Odporca v 1. rade ďalej uviedol, že nehnuteľnosť bola pôvodne vo vlastníctve v ? navrhovateľa a v druhej ? vo vlastníctve Š. a N. V.. Spoluvlastnícky podiel navrhovateľa nadobudol štát na základe napádaného rozhodnutia. Spoluvlastnícky podiel Š. a N. V. nadobudol štát rozhodnutím Rady Obvodného národného výboru Bratislava - Vinohrady č. MHP - 398/66 zo dňa 20. 06. 1956 na základe trestného rozsudku Okresného súdu v Bratislave č. k. 2T 455/52 zo dňa 03. 10. 1952.
Nehnuteľnosť bola začlenená do vlastníctva štátu v roku 1962. Správou nehnuteľnosti bol najprv poverený Obvodný podnik bytového hospodárstva Bratislava III. Tento podnik bol právnym predchodcom Bytového podniku Bratislava I, š. p., ktorý nehnuteľnosť spravoval až do jeho zániku. Majetok bývalého Bytového podniku Bratislava I, š. p. sa stal podľa ustanovenia § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí majetkom obce - Hlavného mesta SR Bratislavy. Hlavné mesto SR Bratislava nehnuteľnosť na základe Štatútu a následne Protokolu č. 51/1992 zo dňa 21. 12. 1992 zverila do správy odporcovi v 1. rade.
Odporca v 1. rade vydal spoluvlastnícky podiel Š. a N. V. podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách Š. a N. V., dohodu zaregistrovalo bývalé Štátne notárstvo Bratislava I dňa 22. 12. 1992 pod č. R VI 110/92. Títo spoluvlastníci svoj spoluvlastnícky podiel dňa 29. 12. 1992 predali spoločnosť ELVIS, s. r. o., ktorá je v súčasnej dobe vlastníkom ? nehnuteľnosti. Vlastníkom druhej polovice nehnuteľnosti je Hlavné mesto SR Bratislava, v správe odporcu v 1. rade. Vzhľadom na tieto skutočnosti uvádzajúce vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti v súčasnej dobe, namieta odporca v 1. rade pasívnu vecnú legitimáciu v tejto veci, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je iba správcom ? nehnuteľnosti, takže vo vzťahu k nemu je návrh podaný voči osobe, ktorá nie je povinnou z právneho vzťahu.
Odporca v 1. rade ďalej uviedol, že právny zástupca navrhovateľa nepreukázal dostatočne naliehavý právny záujem na podaná takého návrhu. Návrh navrhovateľa považuje za reštitučný nárok, ktorý nie je možné sanovať podaním návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu.
V priebehu konania odporca v 1. rade doplnil svoje vyjadrenie k návrhu. Poverená zástupkyňa odporcu v 1. rade na pojednávaniach uviedla, že petit návrhu je nevykonateľný, údaje o nehnuteľnosti uvedené v návrhu nekorešpondujú s údajmi na aktuálnom liste vlastníctva nehnuteľnosti. Opakovane namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v 1. rade v tejto veci, pretože nie je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ale iba správcom.
Odporca v 2. rade sa k predmetnému návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 28. 11. 2006. Poverená zástupkyňa odporcu v 2. rade uviedla, že v návrhu je nehnuteľnosť identifikovaná starými a nejasnými údajmi, na základe týchto údajov nevie presne nehnuteľnosť identifikovať. Celý návrh považuje za nejasný, nezrozumiteľný. Ak by sa jednalo o nehnuteľnosť na U. č. XX v K., tak táto nehnuteľnosť je zverená odporcom v 2. rade do správy odporcovi v 1. rade. Uviedla, že k napadnutému rozhodnutiu sa nevie vyjadriť, pretože odporca v 2. rade nie je právnym nástupcom orgánu štátu, ktorý toto rozhodnutie vydal. Napadnuté rozhodnutie v čase kedy bolo vydané bolo vydané v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Navrhla predmetný návrh zamietnuť. Odporca v 2. rade si neuplatnil náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - kópiou rozhodnutia Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave č. Fin. - 10188/1961
- maj. z 13. 08. 1962 o prechode vlastníctva navrhovateľa k ideálnej polovici nehnuteľnosti na čsl. štát, kompletným spisovým materiálom týkajúcim sa nehnuteľnosti zapísanej v aktuálnom katastri nehnuteľnosti, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v tomto spise. Pri svojom rozhodnutí súd prihliadol i na obsah prednesov právneho zástupcu navrhovateľa, prednesov poverených zástupkýň odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade na pojednávaniach i na písomné vyjadrenia odporcu v 1. rade.
Účastníci konania nepredložili žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, ani súdu neoznačili žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
Z rozhodnutia Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave č. Fin. - 10188/1961 - maj. z 13. 08. 1962 súd zistil, že podľa ustanovení § 7 a §10 vládneho nariadenia č. 91/1960 Zb. o konaní vo veciach správnych a ustanovenia § 119 zákona č. 114/1950 Zb. vlastníctvo ?, ktorého vlastníkom v tom čase bol navrhovateľ prešlo na československý štát. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že vlastnícke právo k tomuto majetku nadobudol štát priamo zo zákona a že bývalý vlastník sa v roku 1949 vysťahoval do cudziny.
Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. M. vyplýva, že nehnuteľnosť - dom súpisné číslo XXX, parcelné číslo XXXX/X zastavaná plocha, je v podielovom spoluvlastníctve ? spoločnosť ELVIS, spol. s r. o. a v podielovom spoluvlastníctve ? odporcu v 2. rade v správe odporcu v 1. rade.
Podľa ustanovenia § 119 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník veci, ktoré nepatria inému, sú vo vlastníctve štátu, ak nemajú cenu len nepatrnú. K veciam nepatrnej ceny, ktoré nepatria nikomu, môže nadobudnúť vlastnícke právo každý tým, že si ich privlastní.
Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. .
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd v tejto veci na základe vykonaného dokazovania a ustáleného skutkového stavu, vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil nasledovne:
Navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom sa v prvej časti petitu domáhal určenia, že rozhodnutie Finančného odboru Mestského národného výboru v Bratislave č. Fin. - 10188/1961 - maj. z 13. 08. 1962 o prechode vlastníctva navrhovateľa k ideálnej polovici nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXXX, parcelné číslo XXXX/X, katastrálne územie K. do vlastníctva československého štátu je neplatné. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že toto rozhodnutie je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Súd nesúhlasí s argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľa. Má za to, že z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva, že toto ustanovenie o absolútnej neplatnosti sa vzťahuje na neplatnosť právneho úkonu. Neplatnosťou napadnuté rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle občianskoprávnych vzťahov, ide o individuálny správny akt vydaný bývalým národným výborom ako orgánom štátu podľa vtedy planého vládneho nariadenia č. 91/1960 Zb. o správnom konaní, preto absolútnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na neplatnosť predmetného rozhodnutia.
Právny zástupca navrhovateľa v priebehu konania nepreukázal, že vzhľadom na prvý petit predmetného návrhu sú odporca v 1. rade a odporca v 2. rade pasívne vecne legitimovaní, neuviedol, ani nepreukázal, že odporcovia sú nositeľmi resp. jeho právnymi nástupcami hmotnoprávnej povinnosti v tejto veci.
Súd ma ďalej za to, že v zmysle ustanovenia § 7 Občianskeho súdneho poriadku nie je ani v právomoci súdu rozhodovať o neplatnosti právoplatného individuálneho správneho aktu, tak ako to namietali v priebehu konania obaja odporcovia. Súd v zmysle tohto ustanovenia preskúmava iba zákonnosť individuálnych správnych aktov a to za splnenia ďalších podmienok uvedených v ďalších ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, prípadne i ďalších osobitných právnych predpisoch upravujúcich oblasť verejnej správy.
Predpokladom uplatnenia návrhu na určenie, či tu právny vzťah je alebo nie je, je osvedčenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Naliehavý právny záujem je daný tým, že bez požadovaného určenia by bolo právne postavenie navrhovateľa neisté. Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v predmetnom návrhu, v písomných vyjadreniach, ani v priebehu celého konania na pojednávaniach nezdôvodnil naliehavý právny záujem. Súd sa stotožnil s námietkami odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade, že navrhovateľ vo veci prvej časti petitu nepreukázal naliehavý právny záujem.
Súd sa rovnako stotožnil s námietkami odporcu v 1. rade a odporcu v 2. rade, že identifikácia nehnuteľnosti v predmetnom návrhu nie je dostatočná, jasná a nezameniteľná a nekorešponduje s identifikáciou nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľnosti.
Súd sa rovnako stotožnil i s námietkou odporcu v 1. rade o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tejto veci. Právny zástupca navrhovateľa žaluje ako odporcu v 1. rade správcu ideálnej polovice nehnuteľnosti, ktorý však nie je teoreticky nositeľom právnej povinnosti vyplývajúcej z vlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti. Táto skutočnosť je jednoznačne preukázaná aktuálnym listom vlastníctva nehnuteľnosti, Štatútom odporcu v 2. rade i Protokolom č. 51/1992, vydaným na základe Štatútu. Vlastníkom tejto polovice nehnuteľnosti je odporca v 2. rade, nie odporca v 1. rade.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd predmetný návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade so zásadou úspešnosti. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tejto veci bol úspešný odporca v 1. rade a odporca v 2. rade. Obaja si na pojednávaní dňa 28. 11. 2006 neuplatnili náhradu trov konania, preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis