Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_3CoCsp-4-2023.pdf
PDF · 116.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/4/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie sumy 6.798,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 1Csp/36/2022-143 zo dňa 12. októbra 2022
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch pod č. II. a III.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.772,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.772,- eur od 15.12.2020 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 31.3.2022, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.798,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.079,03 eur od 15.12.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej zo dňa 14.12.2020 medzi postupcom Slovenská Sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, nakoľko postupca so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 21.12.2015 uzatvoril Zmluvu č. 5081964962, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) postupcu v znení ich dodatkov, pričom k samotnému uzatvoreniu zmluvy došlo elektronicky prostredníctvom služby Internetbanking pomocou tzv. bezpečnostného predmetu (GRID kartou, SMS kľúčom, alebo elektronickým osobným kľúčom (EOK)), a to priamo cez kanál Internetbanking-u alebo prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok, keďže zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa zákonných ustanovení a žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť zo zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a ust. § 53 ods. 9 OZ k 10.8.2020 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 6.798,73 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 5.079,03 eur, z riadneho úroku vo výške 1.494,09 eur, z úroku z omeškania vo výške 201,61 eur a z poplatkov vo výške 24,- eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa nevykonal žiadne úhrady. Dlžná suma predstavuje sumu vo výške 6.798,73 eur, pričom pozostáva: - z neuhradenej istiny úveru vo výške 5.079,03 eur - z neuhradeného riadneho úroku vo výške 1.494,09 eur - z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 201,61 eur - z neuhradených poplatkov vo výške 24,- eur. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom 15.12.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ustanovení § 2 písm. a/, c/, d/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri službách na diaľku zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 266/2005 Z.z.), § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, ods. 15, 16, 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), § 11 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 9 OZ, § 565 OZ, § 524 ods. 1, 2 OZ súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, pričom žalovaný je spotrebiteľ v zmysle ust. § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., za aplikácie ust. § 53 OZ. V konaní bolo preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.000,- eur, s výškou úrokovej sadzby 12,90 % ročne, výškou RPMN 13,89 % ročne, priemernou hodnotou RPMN 15,55 % s tým, že žalovaný mal úver splácať v 108 mesačných splátkach v sume 95,66 eur a konečná splatnosť úveru bola 15.1.2025 mesiacov a prvá splátka dňa 15.2.2016. Súd prvej inštancie ako prvé skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore, a to či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi bankou a žalobcom za splnenia zákonných predpokladov v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania ku dňu 14.12.2020 (ďalej len „ZoB“) a konštatoval, že ku dňu postúpenia pohľadávky žalovaný nesplnil riadne a včas svoj dlh a bol v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní (splátka splatná dňa 15.4.2020), pre ktorú došlo k zosplatneniu, pričom písomná výzva banky dlžníkovi bola doručená do dispozičnej sféry žalovaného, ako aj uplynutie 90-dňovej lehoty nepretržitého omeškania žalovaného po výzve banky. Dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v spore. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal aj tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko na tento inštitút musí prihliadať „ex offo“, ako to vyplýva z § 54a OZ. Pre posúdenie premlčania vychádzal z ustanovení OZ, a to z § 52 ods. 2 OZ a § 101 a § 103 OZ. Pôvodný žalobca úver zosplatnil dňa 10.8.2020, pre splátku splatnú dňa 15.4.2020, s ktorou bol žalovaný v omeškaní 3 mesiace a zároveň je vo vzťahu k tejto splátke splnená podmienka podľa § 53 ods. 9 OZ (upozornenie na možnosť zosplatnenia minimálne 15 dní pre využitím tohto práva veriteľa), ako aj podmienka podľa § 565 druhej vety OZ, že k uplatneniu práva na zosplatnenie došlo do splatnosti najbližšej splátky. Preto premlčacia lehota začala plynúť v súlade s § 101 OZ v spojení s § 103 OZ odo dňa nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej doby omeškania s úhradou tejto splátky, t.j. 16.7.2020 a uplynula by 15.7.2023. Keďže žaloba bola podaná na súd ešte 31.3.2022, nárok bol uplatnený včas. Následne súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že zmluva má písomnú formu, obsahuje všetky povinné náležitosti vymenované v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010Z.z., keďže je v nej uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú uvedené všetky plnenia spotrebiteľa súvisiace s touto zmluvou a RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., čo je dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN. Preto z toho dôvodu nenastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona. Rovnako sa súd prvej inštancie zaoberal,
či právny predchodca žalobcu postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru žalovanému, a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu s odkazom na ust. § 7, ako aj ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a zistil, že zo žiadnych dokumentov doručených súdu nevyplýva, aby žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal, zisťoval, či overoval príjmy a výdavky žalovaného súvisiace najmä s ich bežnými životnými nákladmi. Rovnako nezisťoval príjmy, výdavky a rodinný stav žalovaného a vychádzal len z tvrdenia žalovaného o príjme vo výške 600,- eur overením v Sociálnej poisťovni, o čom ale dôkaz nepredložil. Preto súd prvej inštancie konštatoval hrubé porušenie povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver a v zmysle ust. § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z. je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaný v konaní nespochybnil poskytnutie sumy vo výške 6.000,- eur a jej zaplatenie vo výške 3.228,- eur, priznal súd žalobcovi rozdiel medzi týmito sumami vo výške 2.772,- eur a v prevyšujúcej časti pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol. S odkazom na ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 1.2.2013 so žalovanou istinou priznal žalobcovi súd aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.772,- eur od 15.12.2020 a nad prisúdený rozsah nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP ako aj § 255 ods. 1 CSP.
5. Proti výrokom rozsudku pod č. II. a III. podal odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, pričom nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie o hrubom porušení povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver s poukazom na ust. § 7 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), keďže spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ a hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa považuje a/ posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo b/ bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca mal za to, že pôvodný veriteľ disponoval pred poskytnutím úveru dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých bol schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovaného a o jeho schopnosti predmetný úver splácať, a preto nedošlo k porušeniu hore citovaných zákonných ustanovení, a to aj s odkazom na citované rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, keďže právny predchodca žalobcu jeden z týchto zákonných postupov vykonal a len nevykonanie jedného z týchto postupov stanovených v § 11 ods. 2 citovaného zákona znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Z uvedeného tak vyplýva, že aj spotrebiteľovi je daná povinnosť na tento účel dodávateľom pravdivo uviesť na dopyt dodávateľov informácie o údajoch potrebných na posúdenie schopnosti splácať úver, pričom žalovaný uviedol, že výška jeho mesačného príjmu predstavuje sumu vo výške 600,- eur. Dával v tomto smere aj do pozornosti ust. § 150 ods. 1 CSP a § 151 ods. 1 CSP v tom znení, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, pričom skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. Žalobcom tvrdené skutkové tvrdenia neboli počas celého konania protistranou žiadnym spôsobom popreté, žalovaný bol pasívny, k žalobcom tvrdeným skutočnostiam sa vôbec nevyjadril, a preto súd konal nad rámec zákona, a to aj s odkazom na citované rozhodnutia. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok zmenil v napadnutom rozsahu tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu, prípadne rozsudok v napadnutom rozsahu zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP, ako aj z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.) a súvisiaci výrok o náhrade trov konania (výrok III.), keďže rozsudok vo výroku, ktorým súd čiastočne vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu sumy 2.772 eur s príslušenstvom (výrok I.) nebol
napadnutý odvolaním žalovaného, ako osoby oprávnenej podať odvolanie, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
9. Rozsudok je vo výroku v napadnutom rozsahu vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.12.2023 o 11.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.12.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
12. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).
13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
14. Rozhodnutiu súdu v napadnutom rozsahu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutom rozsahu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by naplnil podmienky zák. č. 129/2010 Z.z. v tom smere, aby s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť spotrebiteľa - žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., t. j. akýmkoľvek spôsobom skúmal či overoval výdavky žalovaného súvisiace najmä s jeho bežnými životnými nákladmi.
16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcu.
17. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu preto odvolací súd len dopĺňa:
18. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie otázky, či veriteľ pri poskytnutí úveru žalovanému konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z..
19. Podľa ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zák. č. 129/2010 Z.z.), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
21. Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa (ust. § 7 ods. 20 zák. č. 129/2010 Z.z.).
22. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a táto otázka nebola medzi stranami sporu sporná, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 21.12.2015 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 5081964962, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.000,- eur, a preto bol právny predchodca žalobcu povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, vychádzajúc z ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko podmienky uzatvárania spotrebiteľských zmlúv a ich súlad so zákonom sú vnútroštátne súdy povinné skúmať „ex offo“.
23. Postup súdov pri prejednávaní spotrebiteľských sporov a skúmanie napr. platnosti spotrebiteľských zmlúv, neprijateľných zmluvných podmienok či nekalej povahy zmluvných podmienok je v rozhodovacej praxi všeobecných súdov v podstate ustálený a vyplýva z rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít nielen na vnútroštátnej úrovni. V zmysle Smernice 93/13/EHS (čl. 6 ) sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa. ESD vo vzťahu k uvedenému judikoval výklad smernice v tom duchu, že vnútroštátne súdy sú povinné ex offo: a/ zaoberať sa nekalou povahou zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to hneď po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (napr. Austurcom C-40/08) a v prípade, ak zistia nekalú povahu zmluvnej podmienky, b/ vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný (Erika Jőrös C-397/11). Uvedené rozhodnutia ESD sú plne aplikovateľné na povinnosť súdu skúmať „ex offo“ otázku, či veriteľ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal s odbornou starostlivosťou a skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z.z..
24. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa okrem iného zaoberal aj otázkou, či pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy žalobca s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 zák. č. 129/2010 Z.z..
25. Súd mal za to, že žalobca v konaní dostatočným spôsobom nepreukázal, že by naplnil podmienky zák. č. 129/2010 Z.z. v tom smere, že by bol s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosti spotrebiteľa
- žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 zák. č. 129/2010 Z.z. Zo žiadnych dokumentov doručených súdu nevyplýva, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom skúmal, zisťoval, či overoval príjmy a výdavky žalovaného súvisiace najmä s ich bežnými životnými nákladmi. V § 11 ods. 2 vete druhej zákona č. 129/2010 Z.z. je pritom jasne uvedené, že povinnosťou veriteľa je zisťovať aj výdavky spotrebiteľa, pretože bez nich nie je možné objektívne posúdiť schopnosť klienta splácať úver. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi jeho príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by predchodca žalobcu zisťoval príjmy, výdavky a rodinný stav žalovaného. Ako jediný dôkaz na preukázanie skúmania bonity
žalovaného žalobca predložil report z úverového registra, z ktorého vyplývajú iba finančné záväzky žalovaného. Žalobca tvrdil, že príjem žalovaného vo výške 600,- EUR bol overený dopytom od Sociálnej poisťovne, tento dôkaz však predložený nebol. Navyše žalobca nepreukázal, že by overoval aj iné výdavky žalovaného súvisiace najmä s ich bežnými životnými nákladmi. Súd nepovažoval výpis z registra klientskych informácií vo forme ako ho predložil v tomto spore žalobca za dôkaz preukazujúci potrebné skutočnosti. Z uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že pre hrubé porušenie povinností veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver s poukazom na § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z. je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov, aj podľa odvolacieho súdu.
26. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie preto zastáva názor, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
27. Odvolací súd uvádza, že postup zisťovania bonity žiadateľa o úver vyplýva priamo z ust. § 7 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. a nemožno akceptovať výklad ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v zmysle ktorého k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru možno dospieť iba vtedy, ak veriteľ neskúmal bonitu spotrebiteľa jedným z uvedených spôsobov, teda buď posúdil schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Ak však veriteľ posudzoval bonitu aspoň jedným z uvedených spôsobov, nemôže dôjsť k hrubému porušeniu povinností veriteľa posudzovať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou.
28. Odvolací súd zastáva názor, že hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 je naplnené vtedy, ak nie je splnená jedna z uvedených možností, tieto podmienky musia byť totiž splnené kumulatívne. Veriteľ je povinný posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver s prihliadnutím na údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. Zároveň musí prihliadať na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, na základe ktorých zistí (iba) to, či spotrebiteľ má aj iné úvery a rozsah ich splácania. Za hrubé porušenie povinnosti sa však podľa § 7 ods. 1 zák. 129/2010 Z.z. považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42, teda aj ods. 20.
29. Vyššie uvedený výklad citovaného ustanovenia by totiž nenaplnil zákonodarcom sledovaný cieľ ochrany spotrebiteľa, nakoľko veriteľ by pre splnenie povinnosti predložil iba nič nehovoriaci výpis z registra alebo databázy, no zároveň by neboli zistené také ukazovatele (príjmy a výdavky svedčiace o existujúcej situácii konkrétneho klienta), na základe ktorých by bolo možné objektívne posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver.
30. Nakoľko veriteľ v prejednávanom spore nepreukázal, že zisťoval príjmy, výdavky a rodinný stav žalovaného, nemožno dospieť k inému záveru, než k tomu, že hrubo porušil povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 cit. zákona, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
31. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, dôsledkom ktorého je konštatovaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, a preto by aj prípadný poukaz na opatrenie NBS nezbavovalo veriteľa povinnosti skúmať aj príjmy, výdavky a rodinný stav spotrebiteľa tak, ako to precizuje hypotéza právnej normy vyššej právnej sily než je opatrenie NBS. Výška sumy životného minima, z ktorej sa vychádza pri výpočte nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa nemôže zodpovedať výške výdavkov domácnosti, ak tie nie sú overené v každom jednotlivom prípade ohľadne domácnosti konkrétneho spotrebiteľa.
32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).