Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_60Ek-1652-2023.pdf
PDF · 81.75 KB
Case nature
Subarea
60Ek/1652/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar: 11.10.2019, C. XX, XXX XX D., zast. zák. zástupcom E. F., nar: 2.3.1987, C. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Milan Sedlák, advokát, Kukučínova 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42 104 556 proti povinnému: A. B., nar: 15.7.1993, A. XXXX/X, XXX XX D. G., o vymoženie výživného s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 35 554 347, pod sp. zn. 269EX 536/23, takto
rozhodol:
Súd exekúciu v časti vymoženia úroku z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.01.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.02.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.03.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.04.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.05.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.06.2023 do zaplatenia, podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.7.2023 domáhal od povinného vymoženia výživného s príslušenstvom na podklade exekučného titulu – Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 41P/54/2022 zo dňa 23.9.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.10.2022. 2. Poverením zo dňa 14.7.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 35 554 347, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 269EX 536/23. 3. Súdny exekútor dňa 13.9.2023 doručil súdu podanie, na podklade ktorého žiadal o vydanie dodatku k povereniu, z dôvodu, cit.: „Po obdržaní návrhu na vykonanie exekúcie od OS BB mi bolo oprávneným ihneď telefonicky, následne 8.9.2023 aj úradne oznámené, že exekučný titul bol rozhodnutím MS KE zrušený a povinnosť povinného voči oprávnenému bola novým rozhodnutím MS KE zmenená. V konaní kvôli vyššie uvedenému sa ešte nevydalo žiadne rozhodnutie. Žiadam vás o vydanie dodatku k povereniu pre pokračovanie – začatie konania podľa rozhodnutia MS KE.“ 4. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 5. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul, podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. 6. Podľa § 48 ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku, k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje; platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť. 7. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. 8. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom. 9. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. 10. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. 12. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 13. Súd opätovne preskúmal návrh oprávneného na konanie exekúcie spolu s predloženými prílohami. Oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia výživného na podklade exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Košice I, sp. zn. 41P/54/2022 zo dňa 23.9.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.10.2022. Oprávnený sa zároveň domáhal vymoženia úroku z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.01.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.02.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.03.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.04.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.05.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.06.2023 do zaplatenia. K nároku oprávneného titulom úroku z omeškania, vo vzťahu k vymáhanému nároku titulom výživného súd poukazuje na ustanovenie § 76 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že novela zákona o rodine č. 125/2013 Z. z. s účinnosťou od 15. 6. 2013 definitívne ukončila polemiky týkajúce sa podporného použitia ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) vo vzťahu k omeškaniu s plnením výživného. V súčasnosti už zákon o rodine explicitne ustanovuje, že ak je povinný v omeškaní s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, je povinný platiť tiež úroky z omeškania vypočítané podľa predpisov občianskeho práva, ak o to oprávnený požiada. Ide o zákonný nárok oprávneného, ktorý si však musí uplatniť u povinného a ak povinný tieto úroky z omeškania nezaplatí dobrovoľne, potom si ich môže oprávnený uplatniť na súde. Úroky z omeškania patria oprávnenému zo zákona. Povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania vzniká prvým dňom omeškania a trvá, kým trvá hlavný záväzok. Za prvý deň omeškania sa považuje vždy deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty určenej na riadne a včasné splnenie dlhu. Pri opakujúcich sa plneniach je to teda deň, ktorý nasleduje po dni určenom ako posledný deň splatnosti jednotlivého plnenia. V súdnych rozhodnutiach je súčasťou výroku o výživnom
vždy určenie lehoty, dokedy má povinný v mesiaci výživné zaplatiť (napr.do 15. dňa v mesiaci vopred a pod.). Toto ustanovenie určuje, kedy je teda výživné zaplatené včas. V kontexte ust. § 567 ods. 2 OZ (ktorý platí v tomto prípade subsidiárne) je peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti. „Vyplatenie v hotovosti“ v prípade plnenia prostredníctvom poštového podniku však neznamená, že si oprávnený aj musí fyzicky plnenie vybrať na pošte. Takáto aplikácia by znevýhodňovala dlžníka, pretože veriteľ by mohol odkladať vyzdvihnutie oznámených peňazí, aby tým spôsobil omeškanie dlžníka. Občiansky zákonník pre podobné prípady v ustanovení § 520 hovorí, že k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo dlžníkovi neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Nevyzdvihnutie peňazí, ktoré boli veriteľovi riadne poštou oznámené v lehote splatnosti (dostali sa teda riadne a včas do jeho dispozície), nespôsobuje omeškanie dlžníka, ale omeškanie veriteľa a spravuje sa ustanovením § 522 a 523 OZ. Dlžník síce v zmysle zákona znáša bremeno „transferu peňazí“, teda jednak náklady na ich zaslanie a na jeho vrub sa počíta tiež čas od zaslania do doručenia peňazí do sféry dispozície veriteľa, ale nemôže už znášať bremeno úložnej lehoty, počas ktorej je veriteľ oprávnený si peniaze na pošte vyzdvihnúť. Pokiaľ ide o posledný deň trvania záväzku (povinnosti platiť úroky z omeškania), tak tento nastane spolu so zánikom dlhu. Dlh zaniká najčastejšie splnením (zaplatením dlžného výživného), prípadne iným spôsobom zániku záväzku, s ktorým zákon počíta. So zánikom dlhu zaniká aj povinnosť platiť úroky z omeškania. Zostáva len povinnosť dlžníka zaplatiť už existujúce úroky z omeškania, ktoré vznikli do dňa zániku záväzku. Splatnosť úrokov z omeškania sa viaže na ustanovenie § 563 OZ, keďže nemohla byť určená dohodou účastníkov. Podľa tohto ustanovenia je dlžník povinný plniť veriteľovi nasledujúci deň potom, ako o plnenie veriteľ požiada. Čiže predpokladom „zosplatnenia“ pohľadávky veriteľa je tzv. výzva. Túto musí veriteľ doručiť do sféry dispozície dlžníka. Ako každý právny úkon, aj výzva musí byť zrozumiteľná a určitá. Musí z nej byť zrejmé, že si veriteľ (oprávnený) uplatnil nárok na úroky z omeškania za dlžné výživné. Pokiaľ už bolo toto výživné zaplatené alebo vymožené, potom je možné vyčísliť konkrétnu výšku dlžnej sumy, ktorá sa vypočíta podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ak však nebolo výživné zaplatené ani vymožené, potom je logické, že oprávnený vyzve povinného buď aby zaplatil dlžné výživné spolu s úrokmi z omeškania vo výške, ktorú si odvodí podľa predpisov občianskeho práva […s úrokom z omeškania vo výške ...% ročne zo sumy …€ od …(1. deň omeškania do zaplatenia)] pre každú dlžnú splátku osobitne, alebo len, aby zaplatil úrok z omeškania. Tento by mohol buď vyčísliť ku konkrétnemu dňu zaslania výzvy, alebo požiadať o jeho úhradu všeobecne – len s odkazom na sadzbu, istinu a prvý deň omeškania. Ak povinný nesplní dlžné výživné alebo úroky z omeškania ani po upomienke, potom sa režim nárokov v nej uvedených „rozdvojí.“ Keďže výživné už bolo určené súdnym rozhodnutím, je možné dať návrh na exekúciu. Exekútor vymôže dlžné výživné, avšak nemôže súčasne vymáhať jeho príslušenstvo, lebo ešte nebolo priznané rozhodnutím súdu, a teda neexistuje exekučný titul. Nárok na úroky z omeškania treba najskôr uplatniť na súde žalobou (In. H., B., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Komentár. 3. vydanie, Praha : C. H. Beck, 2019, s. 481-492, online).
14. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je súd nútený konštatovať, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vymoženia nároku titulom úroku z omeškania, vo vzťahu ku ktorému nepredložil žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo exekučným titulom v zmysle § 45 Exekučného poriadku, pričom absencia exekučného titulu má za následok zastavenie exekučného konania v spornej časti v každom jeho štádiu. Súd preto po opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, jeho príloh a ostatných listín súdneho spisu dospel k záveru, že oprávnený sa domáha od povinného vymoženia nároku titulom úroku z omeškania, vo vzťahu ku ktorému nedisponuje exekučným titulom, a teda vo vzťahu k predmetnému vymáhanému nároku nie sú splnené podmienky v zmysle § 45 a nasl. Exekučného poriadku. 15. Súd preto exekúciu v časti vymoženia úroku z omeškania 7,50 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.01.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.02.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,00 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.03.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.04.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.05.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 100 Eur od 16.06.2023 do zaplatenia, podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, keďže exekúcia je vedená v uvedenom rozsahu v rozpore s Exekučným poriadkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.