Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Cb/144/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Stierankom v právnej veci navrhovateľa: S. E., a.s., V. XXX/A,. B., IČO: XX. XXX. XXX,. v zast.: JUDr. I. B., advokátka, Ul. J. G. č.XX,. M., proti odporcovi v 1. rade: Z. S., a.s., K. XXX,. N., IČO: XX. XXX. XXX,. v zast.: Mgr. R. K., advokát, Ul. D. D. XX,. Ž. v konaní o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia takto

rozhodol:

Súd určuje, že uznesenia č.2 až č.10, prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení odporcu v 1. rade konanom dňa 20.09.2005, sú neplatné.

Súd zamieta návrh navrhovateľa v zostávajúcej časti ohľadom neplatnosti uznesenia č.1.

Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa č. XXXXXXXXX/XXXX trovy konania vo výške 36.664,- Sk.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 28.09.2005 sa navrhovateľ voči odporcom v 1. až 5. rade domáhal určenia neplatnosti všetkých desiatich uznesení prijatých na mimoriadnom valnom zhromaždení odporcu v 1. rade konanom dňa 20.09.2005. Neskôr vzal navrhovateľ svoj návrh voči odporcom v 2. až 5. rade späť (č.l. 282), a preto okresný súd uznesením zo dňa 07.06.2006 (č.l. 314) konanie voči nim zastavil.

Podaný návrh vo veci samej navrhovateľ odôvodňoval tým, že on bol v čase konania sporného valného zhromaždenia (ďalej len „VZ“) majoritným akcionárom odporcu v 1. rade (ďalej len „odporca“), keďže vlastnil 51% jeho akcií. Okrem navrhovateľa bola v tom čase akcionárom odporcu aj spoločnosť C., s.r.o., ktorá bola vlastníkom 49% akcií. Táto spoločnosť však v deň konania VZ nebola zapísaná v zozname akcionárov odporcu. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazoval na ustanovenie § 156 ods.6 Obch. zák., v zmysle ktorého práva spojené s akciou na meno je voči akciovej spoločnosti oprávnená vykonávať len osoba zapísaná v zozname akcionárov. Ďalším dôvodom neplatnosti uznesení mala byť podľa navrhovateľa skutočnosť, že VZ zvolal len jeden člen dozornej rady a nie dozorná rada ako kolektívny orgán v zmysle ustanovenia § 199 Obch. zák. Navrhovateľ poukazoval aj na skutočnosť, že VZ nebolo uznášaniaschopné, keďže sa jeho konania nezúčastnili akcionári, ktorí vlastnili viac ako 50% akcií tak, ako bola táto podmienka upravená v článku XI., bod 3. stanov odporcu v znení platnom v čase konania VZ. Na VZ sa totiž zúčastnil len menšinový akcionár (C., s.r.o.). Hlasovacie práva navrhovateľa boli v tom čase síce obmedzené predbežným opatrením Okresného súdu Bratislava III č.45Cb/70/2005 (č.l. 55), avšak podľa názoru navrhovateľa pri zisťovaní kvóra potrebného pre hlasovanie na VZ sa malo prihliadať aj na tieto jeho akcie. Posledný, štvrtý dôvod neplatnosti uznesení už súvisí s neúčasťou navrhovateľa na VZ. Navrhovateľ totiž poukazoval, že program tohto VZ bol rozšírený v rozpore s ustanovením § 185 Obch. zák. bez toho, aby s tým súhlasili všetci akcionári a bez toho, aby boli všetci akcionári na VZ prítomní. Navrhovateľ svoje tvrdenia preukazoval najmä notárskou zápisnicou o konaní VZ, výpisom zo zoznamu akcionárov odporcu, rozhodnutím obchodného registra o zápise zmien v orgánoch odporcu, stanovami odporcu a pozvánkou na VZ.

Odporca vo svojom vyjadrení (č.l. 124) poukázal na skutočnosť, že VZ síce bolo zvolané len jedným členom dozornej rady, avšak išlo o postup v súlade s ustanovením § 184 ods.2 Obch. zák., v spojení s ustanovením § 199 ods.1, veta druhá Obch. zák., keďže predstavenstvo odporcu, ani jeho dozorná rada, nezvolali VZ za účelom schválenia účtovnej uzávierky spoločnosti za rok 2004 v lehote do 30.06.2005. Ohľadom námietky navrhovateľa týkajúcej sa nedostatočnej uznášaniaschopnosti konaného VZ odporca poukazoval na rozpor článku XI., bod 3. stanov odporcu, s ustanovením § 768c ods.15 Obch. zák., v zmysle ktorého mal odporca od 01.01.2002 upraviť svoje stanovy tak, aby tieto boli v súlade s novelizovaným ustanovením § 185 ods.1, veta prvá Obch. zák., v zmysle ktorého už podmienka uznášania schopnosti nie je právne určená. Tiež poukazoval na ustanovenie § 186 ods.1 Obch. zák., v zmysle ktorého VZ rozhoduje väčšinou hlasov prítomných akcionárov, pričom umožňuje zmeniť len veľkosť väčšiny prítomných akcionárov, nie však podmieňovať hlasovanie určitým počtom prítomných akcionárov. V súvislosti so súdnym obmedzením výkonu hlasovacích práv navrhovateľa odporca poukazoval na zámer predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava III, ktorý by sa nepodarilo naplniť, ak by navrhovateľ síce nemohol hlasovať na VZ, ale svojou neprítomnosťou na VZ by mohol brániť v jeho uznášaniaschopnosti, a tým ochromiť funkčnosť tohto orgánu. Ohľadom zápisu spoločnosti C., s.r.o. do zoznamu akcionárov odporca poukazoval na skutočnosť, že tento minoritný akcionár (49%) bol zapísaný do zoznamu už dňa 28.07.2004. Odporca priznal, že táto spoločnosť bola neskôr rozhodnutím vtedajšieho predstavenstva odporcu zo zoznamu akcionárov vymazaná, avšak tento úkon považuje za svojvoľný, nulitný a neplatný. Poukazoval na skutočnosť, že neexistoval žiadny dôvod pre dočasný a dodatočný výmaz spoločnosti C. zo zoznamu akcionárov, keďže v období od zápisu spoločnosti C. do zoznamu akcionárov (28.07.2004) do dňa konania VZ (20.09.2005) nenastala žiadna právna skutočnosť, s ktorou by zákon spájal zmenu v osobe akcionára a kvôli ktorej by bolo možné spoločnosť C., s.r.o. zo zoznamu akcionárov legálne vyčiarknuť. Právny zástupca odporcu na pojednávaní potvrdil, že v deň konania VZ nebola spoločnosť C., s.r.o. zapísaná v zozname akcionárov odporcu. Uviedol však, že odo dňa 27.09.2005 je už spoločnosť C. opäť v tomto zozname zapísaná. Ohľadom rozšírenia programu VZ odporca poukazoval na názor, v zmysle ktorého sa neprihliada na tie akcie, ku ktorým má akcionár zakázané vykonávať hlasovacie práva, a to nielen pri samotnom hlasovaní, či zisťovaní uznášaniaschopnosti, ale aj pri rozširovaní programu VZ v zmysle § 185 ods.2 Obch. zák. Napokon odporca namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako aj chýbajúci právny záujem navrhovateľa v zmysle § 131 ods.2 Obch. zák., najmä vo vzťahu k uzneseniu č.1. Odporca svoje tvrdenia preukazoval zápisnicami zo zasadnutia dozornej rady odporcu (č.l. 340-343).

Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III č.45Cb/70/05 súd zistil, že predbežné opatrenie, ktorým bol obmedzený výkon hlasovacích práv navrhovateľa, dňa 31.03.2006 zaniklo podľa , keďže konanie vo veci samej bolo právoplatne zastavené na základe späťvzatia žaloby (č.l. 365). Výkon hlasovacích práv navrhovateľa už teda ďalej nie je obmedzený. Z pripojeného registrového spisu na meno odporcu (Sa 10106 L) súd zistil postupnosť zmien v orgánoch odporcu a zmien jeho stanov.

Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že uplatnený nárok navrhovateľa je ohľadom uznesení č. 2 až č. 10 dôvodný.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 20.09.2005 sa konalo mimoriadne VZ odporcu. Rovnako tak nebolo medzi nimi sporné, že na tomto VZ sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý v tom čase vlastnil 51% akcií odporcu. Medzi nimi nebolo sporné ani to, že na VZ sa zúčastnil len jeden akcionár odporcu, a to spoločnosť C., s.r.o. Napokon medzi nimi nebolo sporné ani to, že spoločnosť C., s.r.o. nebola v čase konania sporného VZ zapísaná v zozname akcionárov odporcu.

V zmysle ustanovenia § 156 ods.6 Obch. zák. práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať len osoba zapísaná v zozname akcionárov. Táto právna úprava je účinná od 01.01.2002, odkedy už akcionárske práva nie sú viazané na akciu, ale na zápis v zozname akcionárov. V tejto súvislosti treba poukázať na odlišnosť českej právnej úpravy v zmysle § 156 ods.3 ich Obchodního zákonníka. Zatiaľ čo slovenská práva úprava neumožňuje výkon akcionárskych práv inej osobe než tej, čo je zapísaná v zozname akcionárov, česká právna úprava dáva možnosť výkonu akcionárskych práv aj vlastníkovi akcie, a to v prípade ak sa preukáže, že zápis v zozname akcionárov nezodpovedá skutočnosti. Podľa názoru súdu nemožno ani rozširujúcim výkladom ustanovenia § 156 ods.6 Obch. zák. dospieť k takým záverom, ktoré sú predmetom výslovnej českej právnej úpravy v ustanovení § 156 ods.3 českého Obchodního zákonníka.

Súd v tejto súvislosti skúmal v zmysle ustanovenia aj ústavnosť ustanovenia Obch. zák., najmä jeho súlad s SR, ako aj s čl. 1 ods.1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je totiž zrejmé, že splnenie nutnej a nevyvrátiteľnej podmienky pre výkon akcionárskych práv už nezávisí od činnosti akcionára (vlastníka akcií), ale od správania práve tej akciovej spoločnosti, ktorej sa zápis dotýka. O účinkoch prevodu akcií, ako aj o možnosti výkonu takto nadobudnutých akcionárskych práv, teda nerozhoduje nezainteresovaná tretia osoba, či orgán verejnej moci, ale priamo ten subjekt, ktorého sa zápis dotýka. Tu však treba poukázať na možnosť náhrady škody (ujmy), ktorú akcionár môže v dôsledku nečinnosti akciovej spoločnosti utrpieť. I keď dokazovanie vzniknutej ujmy v dôsledku odoprenia včasného prístupu akcionára k plnému výkonu nadobudnutých akcionárskych práv môže byť náročné, podľa názoru súdu nemožno vo všeobecnosti konštatovať rozpor predmetného ustanovenia s či európskym dohovorom.

Súd preto konštatoval neplatnosť predmetných uznesením VZ z toho dôvodu, že predmetné VZ sa konalo bez prítomnosti akéhokoľvek oprávneného akcionára. Majoritný akcionár (navrhovateľ) sa VZ totiž nezúčastnil a minoritný akcionár (C., s.r.o.) nemohol v tom čase vykonávať akcionárske práva, lebo nebol v deň konania VZ zapísaný v zozname akcionárov.

Ohľadom zrozumiteľnosti podaného návrhu súd považuje za postačujúce špecifikovanie uznesení vo výroku rozsudku podľa ich poradových čísel, keďže takto číselne boli označené aj v rámci notárskej zápisnice o priebehu VZ. Zápis záverov tohto rozhodnutia do Obchodného registra bude možné zrozumiteľne vykonať, keďže v zbierke listín je k dispozícii aj zápisnica z predmetného VZ, v ktorej sú uznesenia takto číselne označené.

Pokiaľ ide o ďalšie dôvody neplatnosti napadnutých uznesení, ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu spomínal, súd konštatuje, že iný dôvod neplatnosti týchto uznesení nezistil. Podľa názoru súdu predmetné VZ bolo zvolané oprávnenou osobou, a to v súlade s ustanovením § 184 ods.2 Obch. zák., v spojení s ustanovením § 199 Obch. zák., pričom odporca preukázal splnenie týchto zákonných podmienok pre zvolanie VZ, čo i len jedným z členov dozornej rady (č.l. 340-343).

Ohľadom nedostatočnej uznášaniaschopnosti súd poukazuje na obmedzenie hlasovacích práv navrhovateľa na základe predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Bratislava III vo veci č.45Cb/70/05. Toto rozhodnutie iného súdu bolo v deň konania VZ vykonateľné a stále účinné. Pokiaľ tento súd odňal navrhovateľovi výkon hlasovacích práv, je správne, ak sa na takého akcionára pri hlasovaní neprihliada. Tým treba v zmysle ustanovenia § 186 ods.3 Obch. zák. rozumieť už aj zisťovanie uznášaniaschopnosti prítomných akcionárov, inak by takto uložené obmedzenie strácalo praktický význam. Takýto záver platí zvlášť u majoritných akcionárov, ktorí by síce nemohli hlasovať, ale svojou neúčasťou na hlasovaní by blokovali činnosť celej spoločnosti v prípade, že táto má v stanovách dohodnuté väčšinové hlasovacie kvórum.

V súvislosti s úpravou uznášaniaschopnosti, ktorá u odporcu trvala aj po 01.01.2002, súd vychádza z názoru, že obchodné spoločnosti majú aj po tomto termíne možnosť určiť takúto podmienku pre hlasovanie VZ. Hoci z ustanovenia § 185 Obch. zák. bola táto obligatórna podmienka vypustená, nie je oprávneným osobám zakázané dohodnúť si takúto podmienku v stanovách. Nemožno teda brániť akcionárom, aby si takúto podmienku do stanov vložili alebo ponechali. Poukazovať na domnelé obmedzovanie akcionárskych práv nad rámec zákona je nesprávne, keďže akcionár kúpou takej akcie súhlasí s podmienkami určenými v čase kúpy akcie v stanovách. Naviac, v zmysle ustanovenia Obch. zák. strácajú platnosť len tie ustanovenia stanov, ktoré upravujú práva a povinnosti v rozpore s donucujúcimi ustanoveniami tohto zákona. Ustanovenie ani žiadne iné ustanovenie však už neobsahuje žiadnu podmienku pre uznášaniaschopnosť VZ. Preto ani nemožno takúto podmienku obsiahnutú v stanovách označiť za rozpornú, keďže v nie je žiadne donucujúce ustanovenie, s ktorým by takáto podmienka bola v rozpore.

V súvislosti s namietaným nedostatkom naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa súd poukazuje na skutočnosť, že v ustanovení sú len demonštratívne vymenované základné tri typy súdnych žalôb. Okrem určovacích žalôb podľa možno viesť aj iné určovacie spory, pokiaľ taká možnosť vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu. V danom prípade ide o ustanovenie Obch. zák., v spojení s ustanovením Obch. zák., v zmysle ktorého je akcionár povinný preukázať niečo iné (menej), ako naliehavý právny záujem, a síce musí preukázať, či jednotlivé uznesenia, ktoré napáda, mohli obmedziť jeho práva. V tejto súvislosti súd konštatuje, že okrem uznesenia č.1, ktoré malo len procedurálny charakter, navrhovateľ mohol byť na svojich právach dotknutý každým z uznesení č.2 až č.10, a to aj samostatne. Súd preto zamietol návrh navrhovateľa len ohľadom uznesenia č.1.

Uznesením č.2 bolo rozhodnuté o schválení ročnej účtovnej závierky a o rozdelení zisku. Takéto rozhodnutie sa bezprostredne týka každého (zvlášť majoritného) akcionára. Aj preto zákon výslovne vyžaduje konanie minimálne jedného VZ ročne s týmto bodom programu a sankcionuje príp. nerešpektovanie. Uznesením č.3 bol zmenený program konaného VZ, čo sa v nadväznosti na nižšie uvádzanú neplatnosť rozhodnutí o doplnených bodoch programu tiež priamo dotýkalo práv navrhovateľa. Uznesením č.4 bolo rozhodnuté o zmene stanov, ktorým sa podstatným spôsobom zmenili najmä pravidlá zvolávania VZ odporcu a hlasovania na ňom, čím sa pozícia navrhovateľa ako majoritného vlastníka výrazne oslabila oproti minoritným akcionárom. Uzneseniami č.5 až č.10 boli vykonané zmeny vo všetkých orgánoch odporcu, čím sa podstatným spôsobom zmenilo personálne obsadenie týchto orgánov bez toho, aby navrhovateľ do toho mohol zasiahnuť.

O trovách konania súd rozhodoval podľa , keďže navrhovateľ mal vo veci neúspech len v nepatrnej časti. Priznaná náhrada trov v celkovej sume 36.664,- Sk predstavuje zaplatený súdny poplatok za podaný návrh vo výške 30.000,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.664,- Sk. Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania predstavujúcich zaplatený súdny poplatok za podané dva návrhy na vydanie predbežného opatrenia (2x 500,- Sk) ani za podané odvolanie v konaní o predbežnom opatrení (2.000,- Sk), keďže navrhovateľ nebol v žiadnom z konaní o predbežnom opatrení úspešný.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie veci + žaloba + účasť na pojednávaní), za ktoré súd priznal odmenu podľa vyhlášky č. v sume 1.154,- Sk za dva úkony vykonané v r.2005 a 1.260,- Sk za jeden úkon vykonaný v r.2006. Súd nepriznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov za tri úkony právnej pomoci súvisiace s neúspešným konaním o predbežnom opatrení. Ďalej súd priznal navrhovateľovi nárok na paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za 2 úkony vykonané v r.2005 po 150,-Sk a za jeden úkon vykonaný v r.2006 čiastku 164,-Sk. Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na náhradu cestovných nákladov spojených s účasťou jeho právnej zástupkyne na pojednávaní podľa predloženého vyúčtovania v sume 774,- Sk a náhradu za stratu času v dôsledku prepravy právnej zástupkyne z M. do D. K. a späť v sume 1.092,- Sk, t.j. za štyri začaté polhodiny. Napokon súd priznal navrhovateľovi aj DPH k uplatňovaným trovám právneho zastúpenia (766,- Sk), pričom pri určovaní základu pre výpočet DPH vychádzal nielen z tzv. tarifnej odmeny, ale aj príslušnej náhrady hotových výdavkov, keďže v zmysle ustanovenia , zákona č.222/04 Z.z. je základom dane pri dodaní služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie služby, zníženú o daň. Z uvedeného vyplýva, že aj odmena advokáta (ak je advokát platiteľom DPH) sa zvyšuje o DPH. Základ dane pritom v zmysle cit. zákona výslovne zahŕňa do základu dane aj súvisiace náklady účtované platiteľom príjemcovi plnenia alebo inej osobe, ktoré sú priamo spojené so zdaniteľným plnením a za ktoré platiteľ požaduje úhradu. Náhrada hotových výdavkov nepochybne predstavujú u advokáta náklady súvisiace s jeho činnosťou, čiže sú súčasťou základu dane. Zákon je pritom právna norma vyššej právnej sily, než vyhláška, a preto súd neprihliadal na ustanovenie vyhl. č.655/04 Z.z., ktorého gramatický výklad by zrejme umožňoval odlišné rozhodnutie ohľadom výpočtu DPH pri trovách právneho zastúpenia.

Súd v zmysle určil posledného právneho zástupcu žalobcu ako miesto pre platenie priznaných trov. Súd neprihliadal na podanie JUDr. J. P. (č.l. 361), ktorý si tiež uplatňoval za navrhovateľa náhradu trov konania. JUDr. P. už totiž v tom čase nebol ani účastníkom konania ani právnym zástupcom žiadneho z účastníkov a z procesného hľadiska teda ide o podanie tretej osoby. V danom prípade je v zmysle rozhodujúce, ktorý právny zástupca bol oprávnený konať za navrhovateľa v čase vyhlásenia rozsudku. Naviac, právny zástupca úspešného účastníka konania priamo nedisponuje pohľadávkou z titulu priznanej náhrady trov. Vlastníkom takej pohľadávky je vždy zastupovaný účastník bez ohľadu na počet vystriedaných právnych zástupcov počas súdneho konania. Otázka vzájomného vysporiadania medzi zastúpeným navrhovateľom a jeho zástupcami nebola predmetom rozhodovania súdu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.

V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/95 Z.z. v platnom znení.