Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoCsp-89-2022.pdf
PDF · 84.8 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoCsp/89/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu R Collectors, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 8/A, IČO: 50094297, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie č. 8/A proti žalovanému A. B., bytom v C., D. E. XXXX/XX, o zaplatenie 7.624,27 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 16.9.2022 č.k. 11Csp/33/2020-112 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.856,00 eur s 5% úrokom z omeškania od 21.2.2020 do zaplatenia a dlh mu povolil splácať v splátkach po 33,00 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci pod následkami straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej z nich v lehote splatnosti, konanie v časti o zaplatenie 20,00 eur zastavil, zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.748,27 eura s príslušenstvom a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom poskytnutého peňažného úveru.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca uzatvoril dňa 26.9.2014 s právnou predchodkyňou žalovaného zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol peňažné prostriedky v sume 10.000,00 eur. Právna predchodkyňa žalovaného zomrela dňa XX.X.XXXX a jej právnym nástupcom je manžel, teda žalovaný. Žalobca dňa 4.8.2017 vyhlásil úver za predčasne splatný a k uvedenému dňu bol dlh vo výške 7.589,38 eura, úrok vo výške 34,89 eura. V zmluve uviedli, že príjem dlžníčky je 330,00 eur a iný príjem za ošetrovanie v sume 325,00 eur. Zo zmluvy nevyplýva, aké sú náklady dlžníčky ani to, či má aj iné úvery. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný je poberateľom starobného dôchodku vo výške 401,60 eura mesačne a vdovského dôchodku vo výške 117,30 eura mesačne. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalobca vzal žalobu v časti späť o zaplatenie 20,00 eur.
4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol na základe zmluvy o úvere právnej predchodkyni žalovaného dňa 26.9.2014 peňažné prostriedky v sume 10.000,00 eur. Dlžníčka mala v čase uzavretia zmluvy príjem 625,00 eur a bola povinná splatiť úver vo výške 15.671,96 eura. Podľa názoru súdu zo strany žalobcu nebolo zisťované, aké má dlžníčka náklady na bývanie a ďalšie osobné potreby, či má alebo nemá vyživovacie povinnosti, aké má iné výdavky,
resp. či spláca iné úvery. Teda dospel k záveru, že žalobca vážne a podstatným spôsobom pochybil, ak nezisťoval bonitu dlžníčky tak, ako vyplýva z ust. 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca súdu nedoložil žiadne doklady o skúmaní bonity dlžníčky mal za to, že pri skúmaní bonity nepostupoval v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca sa nezaujímal o výdavky, ktoré dlžníčka má a či má po ich úhrade dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru a nepreveroval ju ani v iných úverových registroch. Súd z uvedeného vyvodil záver, že poskytnutý úver je v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Keďže z poskytnutého úveru 10.000,00 eur zo strany žalovanej bola uhradená suma 5.124,00 eur, zostalo zaplatiť ešte sumu 4.876,00 eur. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť v časti ohľadom sumy 20,00 eur, uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.856,00 eur s 5% úrokom z omeškania v mesačných splátkach po 30,00 eur prihliadajúc na finančnú a sociálnu situáciu žalovaného. Žalovaný je poberateľom starobného a invalidného dôchodku v sume 518,00 eur a iný príjem nemá.
5. V prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 257 C.s.p. a úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný je v zlej sociálnej situácii, pričom poberá starobný a invalidný dôchodok v sume 518,00 eur, iný príjem nemá a je ochotný úver splácať v splátkach po 30,00 eur mesačne.
7. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. rozsudok v uvedenom výroku zmenil a žalobe vyhovel.
8. V odvolaní uviedol, že tvrdenie súdu o neskúmaní bonity právnej predchodkyne žalovaného je zavádzajúce, nakoľko u každého klienta bola skúmaná bonita výpisom z úverového registra, ako aj dokladov o príjme, teda boli splnené všetky podmienky na konanie v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. Pri skúmaní bonity právnej predchodkyne žalovaného pracoval s informáciami, ktoré mu boli poskytnuté zo strany právnej predchodkyne žalovaného a vyplývali zo žiadosti o spotrebiteľský úver. Ak mal súd za to, že návrh obsahuje nedostatočné informácie, týkajúce sa uplatneného nároku, mal povinnosť žalobcu na túto skutočnosť upozorniť a vyzvať ho na odstránenie nedostatkov podania. Súd nemohol dospieť k záveru, že riadne neskúmal bonitu. Žiadne dôkazy súd na objasnenie spornej otázky skúmania bonity nevykonal. Súd prvej inštancie preto porušil jeho právo na spravodlivý proces. Žalovaný nenamietal tvrdenia týkajúce sa skúmania bonity klienta a teda platí domnienka, že skutkové tvrdenia sa považujú za pravdivé. Skúmanie bonity súd nie je povinný skúmať bonitu ex offo. Pokiaľ súd mal pochybnosť o skutočnostiach týkajúcich sa skúmania bonity, bol povinný o svojich pochybnostiach ho poučiť.
9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
11. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
12. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 veta druhá zák. č. 129/2010 Z.z., nakoľko pred uzavretím preskúmavanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľ nepostupoval v súlade s § 7 zák. č. 129/2010 Z.z., teda nesplnil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Ako vyplýva z ust. § 11 ods. 2 spomínaného zákona za hrubé porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 7 ods. 1 sa
považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľov bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkov a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje porušenie ust. § 7 ods. 19 až 42.
13. Súd prvej inštancie dôsledne podľa spomínaných zákonných ustanovení postupoval, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca pred uzavretím preskúmavanej zmluvy postupoval povrchne pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, keď vychádzal len z údajov poskytnutých spotrebiteľom o jeho čistom mesačnom príjme vo výške 655,00 eur, so spotrebiteľom tak uzavrel zmluvu bez toho, aby si zabezpečil údaje o sociálno-ekonomickej situácie spotrebiteľa, žiadnym iným spôsobom vyplývajúcom z vyššie cit. Zákonných ustanovení si nezabezpečil doklady o skúmaní bonity dlžníka, bez toho, aby skúmal, aké má dlžník náklady na bývanie a ďalšie osobné potreby, či má alebo nemá vyživovacie povinnosti, aké má výdavky a pod.
14. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že v posudzovanom prípade žalobca nepreukázal, že zo strany veriteľa bola schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver posúdená s odbornou starostlivosťou tak, ako vyplýva z § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Takéto konanie žalobcu ako veriteľa možno považovať za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1, ako správne uzavrel súd prvej inštancie.
15. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom vytýkania dokazovania zo strany súdu prvej inštancie aj k nepopretým tvrdeniam, v tomto smere súd prvej inštancie procesne nepochybil. Vykonanie dôkazu aj k nerozporovanému tvrdeniu strany (§ 151 ods. 1 C.s.p.) umožňuje v spotrebiteľských sporoch (§ 290 až § 306 C.s.p.) práve oprávnenie súdu vykonať dôkaz aj z úradnej moci. V tej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/2018, zo záverov ktorého vyplýva, že čl. 8 a 23 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve.
16. Na základe týchto úvah odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy odvolacieho konania mu nevznikli.
18. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).