Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-132-2004.pdf
PDF · 82.81 KB
No categories available
11C/132/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobkyne: I. K., nar. X.X.XXXX,. bytom XXX. XX. D. nad V., O. XXX/XX,. prechodne bytom XXX XX. D. nad V., P. XXXX/ XX-XX,. Slovenská republika, proti žalovanému: I. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. XXXX,. XXX. XX. S. M., Česká republika, zast. opatrovníčkou M. N., zamestnankyňou Okresného súdu Levice , o určenie výživného pre manželku,
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý platiť žalobkyni výživné v sume 2.000,- Sk mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred za čas od 19.5.2004 do 31.10.2004.
Zaostalé výživné za čas od 19.5.2004 do 31.10.2004 v sume 10.839,- Sk j e žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie v časti o určenie výživného od 4.5.2006 v sume 2.500,- Sk mesačne z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa v podanej žalobe žiadala, aby súd stanovil žalovanému povinnosť platiť jej počnúc dňom 15.3.2004 výživné v sume 2.500,- Sk mesačne. Uviedla, že so žalovaným uzavrela manželstvo 20.2.1993. So žalovaným žili do októbra 2003 v podnájme v L.. V októbri 2003 sa žalobkyňa presťahovala spolu s maloletými deťmi do D. nad V. k svojim rodičom. Dôvodom pre to bola tá skutočnosť, že žalovaný nadviazal mimomanželský vzťah s inou ženou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že o výživné žiada z dôvodu, že na jej výživu žalovaný neprispieva a podstatne lepšie zarába ako ona. V septembri 2003 žalovaný odišiel zo spoločnej domácnosti. Odvtedy nebol vôbec doma a nebol pozrieť ani maloleté deti účastníkov. Uviedla, že za podnájom platí mesačne 3.500,- Sk. Za elektrinu platí 700,- Sk mesačne. Spláca pôžičku po 1.000,- Sk mesačne, pretože bola nútená vziať si pôžičku po tom, čo žalovaný odišiel. Žalovaný jej totiž nenechal žiadne finančné prostriedky. Okolo 400,- Sk ju vyjde cestovné, keďže dochádza do zamestnania denne. Žalovaný je živnostník. Bola mu stanovená vyživovacia povinnosť k maloletým deťom, avšak vyživovaciu povinnosť si neplní. Žalobkyňa býva s druhom od 1.11.2004. Žalobkyňa vzala žalobu späť v časti, v ktorej žiadala určiť výživné vo výške 2.500,- Sk, a to odo dňa 4.5.2006. Od 4.5.2006 výživné pre manželku nežiada určiť vzhľadom na rozvod manželstva účastníkov.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí. Uviedol, že má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom T. a N.. Nemá žiaden hodnotnejší majetok. So žalobkyňou nežijú spolu asi od roku 2002 - 2003, presne sa už na to nepamätá. Za tú dobu poslal žalobkyni 2.000,- Sk, o tom žiadne doklady nemá. Je živnostník. Je dlhodobo bez práce. So žalobou nesúhlasí i z dôvodu, že žalobkyňa je zamestnaná a žije s iným mužom, s ktorým očakáva narodenie dieťaťa a žalovaný je dlhodobo bez práce.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Zo sobášneho listu účastníkov vyplýva, že dňa 20.2.1993 uzavreli manželstvo v D. nad V.. Z rodného listu dieťaťa vyplýva, že mal. T. sa narodil X.XX.XXXX. Z oznámenia o narodení maloletého dieťaťa vyplýva, že N. sa narodila XX.X.XXXX.
Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.11.2004 vyplýva, že maloleté deti T. a N. boli zverené do výchovy matky - žalobkyne. Súd stanovil otcovi maloletých detí - žalovanému povinnosť prispievať za obdobie od 1.10.2003 do 31.8.2004 na výživné pre maloletého T. sumou 1.300,- Sk mesačne a pre maloletú N. sumou 1.000,- Sk mesačne a s účinnosťou od 1.9.2004 pre maloletého T. sumou 1.600,- Sk mesačne a pre maloletú N. sumu 1.300,- Sk mesačne. Dlh na výživnom za obdobie od 1.10.2003 do 31.10.2004 pre maloletého T. vo výške 17.000,- Sk a pre mal. N. vo výške 13.600,- Sk súd povolil otcovi detí splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 200,- Sk na každé dieťa až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.
Z rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.3.2006 pod č.k. 16C 45/2005-39 vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo dňa 29.3.2006 rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa maloleté deti T. a N. zverili do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný sa zaviazal prispievať na výživu T. sumou 1.600,- Sk mesačne a N. sumou 1.300,- Sk mesačne, vždy do 30. dňa v mesiaci vopred, k rukám žalobkyne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.5.2006.
Žalobkyňa podala žalobu o určenie výživného manželky na Okresnom súde v Trenčíne dňa 19.5.2004. Okresný súd Trenčín postúpil vec z dôvodu miestnej nepríslušnosti Okresnému súdu Levice podľa § 105 ods. 2 O.s.p. V čase podania žaloby mal žalovaný bydlisko v L., T. XXXX/X,. kde bol prihlásený k trvalému pobytu. Trvalý pobyt žalovaného trval do 21.6.2004. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že má štátne občianstvo Slovenskej republiky. Okresný súd Levice ustanovil žalovanému uznesením zo dňa 3.1.2007 pod č.k. 11C/132/2004-148 opatrovníčku na zastupovanie v tomto súdnom konaní podľa § 29 ods. 2 O.s.p. M. N., zamestnankyňu Okresného súdu Levice.
Z výpovede žalobkyne vyplýva, že od 15.4.2004, t.j. odvtedy, ako žiada určiť výživné, žalovaný na výživu žalobkyne neprispel. Zo spoločnej domácnosti odišiel v septembri 2003. Žalobkyňa býva v podnájme. Upresnila, že od 1.11.2004 býva spolu s druhom. Finanční úřad U. H. nezaslal súdu daňové priznanie žalovaného za rok 2003 z dôvodu zachovania mlčanlivosti. Daňový úrade L. súdu oznámil, že žalovaný za rok 2004 daňové priznanie ku dňu 16.11.2005 nepodal. Daňové priznanie za rok 2004 predložil žalovaný pri výsluchu na Okresnom súde v Uherskom Hradišti. Daňové priznanie za rok 2005 žalovaný nepredložil, hoci uviedol, že ho súdu zašle. Z predloženého daňového priznania z rok 2004 vyplýva, že rozdiel príjmami a výdavkami žalovaného v roku 2004 činil 139.711,- Kč. Žalovaný nepreukázal, že v roku 2005 nedosiahol príjmy aspoň ako v roku 2004 a že jeho výdavky z podnikateľskej činnosti boli vyššie ako v roku 2004. Žalobkyňa uviedla, že platí 3.500,- Sk mesačne, okrem toho platí za elektrinu 700,- Sk mesačne. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Nemá auto. Platí deťom poistky 700,- Sk mesačne. Okolo 400,- Sk ju vyjde cestovné do zamestnania, keďže dochádza do zamestnania denne. Spláca pôžičku po 1.000,- Sk mesačne, ktorú si vzala po tom, čo žalovaný odišiel, pretože jej nenechal žiadne finančné prostriedky. Pôžičku si zobrala vo výške 45.000,- Sk. Pre deti poberá rodinné prídavky po 540,- Sk mesačne pre každé z detí. Dňa 6.7.2005 porodila maloletého D. K.. Žalobkyňa uviedla, že naposledy bývala so žalovaným v L. na U. Š.. Nemala finančné prostriedky na platenie nájomného a preto sa rozhodla odísť k rodičom. Podmienky u rodičov nemala vhodné a preto si hľadala podnájom a fakticky od 1.11.2004 v tomto podnájme býva. Žalobkyňa je zamestnaná v L. A. S. spol. s r.o. T.. Jej priemerný čistý mesačný príjem od 1.5.2004 do 31.10.2004 činil 8.547,- Sk. Od 1.11.2004 do 31.1.2006 jej priemerný čistý mesačný príjem okrem dávok OČR a nemocenských dávok činil 7.854,- Sk.
Žalovaný má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom T. a N.. Vyživovacia povinnosť mu bola stanovená aj za čas od 15.4.2004, odkedy žalobkyňa žiada stanoviť vyživovaciu povinnosť k nej. Výživné bolo stanovené žalovanému platiť k maloletým deťom na základe vyššie citovaných rozsudkov Okresného súdu Trenčín. Žalovaný nepreukázal, že zaplatil na výživu žalobkyne nejakú finančnú sumu od 15.4.2004. Žalovaný nedal súhlas k tomu, aby si súd vyžiadal od finančného úradu daňové priznanie.
Súd sa oboznámil s výpoveďou žalovaného zo dňa 24.5.2004 pod č. 5Cd 14/2004, kde okrem iného žalovaný uviedol, že pre svoju osobnú potrebu mesačne vyčleňuje finančné prostriedky asi 13.000,- Kč až 14.000,- Kč, pričom z toho 6.000,- Kč platí za podnájom.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodne podaná sčasti. Súd stanovil žalovanému povinnosť platiť žalobkyni výživné v sume 2.000,- Sk mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred za čas od 19.5.2004 do 31.10.2004. Súd mal preukázané, že žalovaný na výživu žalobkyne po uvedenú dobu neprispieval. V priemere príjem žalovaného po odpočítaní výdavkov za rok 2004 a po odpočítaní dane z príjmu činil 10.372,- Kč (139.711,- Kč mínus 15.240,- Kč = 124.471,- Kč : 12 mesiacov). Žalovaný mal pritom možnosť ako živnostník do určitej miery ovplyvňovať výšku svojich výdavkov. Žalovaný ako živnostník dosahoval vyšší príjem ako po uvedený čas mala žalobkyňa. Jeho životná úroveň bola vyššia ako životná úroveň žalobkyne. Je primerané vzhľadom na možnosti a schopnosti žalovaného, výšku jeho príjmov z podnikateľskej činnosti, výšku stanoveného výživného pre maloleté deti, aby na výživu žalobkyne prispieval po uvedený čas v sume 2.000,- Sk mesačne. Súd preto vo zvyšnej časti o výživnom 500,- Sk mesačne od 19.5.2004 do 31.10.2004, žalobu zamietol. Súd žalobu zamietol v časti o určenie výživného za čas od 15.4.2004 do 18.5.2004 z toho dôvodu, že výživné je možno stanoviť len odo dňa podania žaloby o určenie výživného na súd. Keďže žaloba v tejto veci bola podaná na súd 19.5.2004, súd nemohol výživné stanoviť za čas pred podaním žaloby. Súd zamietol žalobu v časti o určenie výživného za čas od 1.11.2004 do 3.5.2006, a to z toho dôvodu, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi ak by súd stanovil žalovanému platiť výživné na výživu žalobkyne od tej doby, od ktorej už žalobkyňa býva spolu s iným mužom, s druhom, t.j. od 1.11.2004, s ktorým intímne spolu žije. O mal. D., nar. X.X.XXXX. hovorila žalobkyňa ako o spoločnom dieťati jej a jej druha. Za čas od 19.5.2004 do 31.10.2004 vzniklo zaostalé výživné v sume 10.839,- Sk - za čas od 19.5.2004 do 31.5.2004 v sume 839,- Sk (2.000,- Sk : 31 dní x 13 dní) a za čas od 1.6.2004 do 31.10.2004 v sume 5 x 2.000,- Sk. Na zaplatenie zaostalého výživného súd stanovil žalovanému lehotu na zaplatenie do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Súd konanie v časti o určenie výživného od 4.5.2006 v sume 2.500,- Sk mesačne zastavil, keď v tejto časti vzala žalobkyňa žalobu späť.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na čiastočný procesný úspech obidvoch účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.