Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-182-2006.pdf
PDF · 87.4 KB
No categories available
43Cob/182/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Michalcovej a z členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu Ing. B. I., Y. T., K., P. A. X,. IČO: XXXXXXXX,. zast. Mgr. J. K., advokátom, K., P. A. XXXX/X. proti žalovanému 1/ Ing. M. B., nar. XX.X.XXXX,. žalovanej 2/ H. B., nar. X.X.XXXX, žalovanému 3/ P. B., všetci traja bytom V. K., D. C. XX. a žalovanému 4/ Ing. J. D., nar. XX.X.XXXX,. bytom V. K., Ľ. Š. X, všetci žalovaní zastúpení JUDr. J. V., advokátom, V. K., M. č. X,. o zaplatenie 70 323,60 Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 24.4.2006 č.k. 8Cb/8/2005-134 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 24.4.2006 č.k. 8Cb/8/2005-134 v napadnutej časti potvrdzuje.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/, žalovanej 2/ a žalovanému 4/ trovy odvolacieho konania vo výške 12 064,- Sk.
odôvodnenie:
Okresný súd vo Veľkom Krtíši vo výroku uvedeným rozsudkom návrh žalobcu zamietol, konanie voči žalovanému 3/ zastavil a rozhodol, že žalovaným 1/, 2/ a 4/ sa náhrada trov konania nepriznáva. Žalobca sa pôvodne domáhal proti žalovanému 1/, žalovanej 2/, žalovanému 3/ a žalovanému 4/ zaplatenia istiny 70 323,60 Sk s 20 % úrokom z omeškania zo sumy 80 323,60 Sk od 25.4.1997 do 29.10.1997 a zo sumy 70 323,60 Sk od 30.10.1997 až do zaplatenia s odôvodnením, že žalovaní ako spoločníci obchodnej spoločnosti M. D. v.o.s. so sídlom V. K. zo zákona ručia za záväzky spoločnosti. Žalobcovi vznikla voči obchodnej spoločnosti M. D. v.o.s. pohľadávka vo výške 70 323,60 Sk titulom doplatenia ceny za kŕmne obilie, ktoré tejto obchodnej spoločnosti dodal a z ceny obilia 80 323,60 Sk, ktorú obchodnej spoločnosti M. D. v.o.s. faktúroval faktúrou zo dňa 24.4.1997 mu bola uhradená len časť 10 000,- Sk dňa 29.10.1997. Zvyšok pohľadávky sa žalobcovi voči obchodnej spoločnosti M. D. v.o.s. nepodarilo vymôcť, Okresný súd vo Veľkom Krtíši síce vydal dňa 6.4.1998 na návrh žalobcu platobný rozkaz, ktorým uložil obchodnej spoločnosti zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku, platobný rozkaz však nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť z dôvodu, že nebol doručený obchodnej spoločnosti, pretože táto bola dňa 9.1.1998 vymazaná z obchodného registra následkom jej zrušenia a zlúčením s obchodnou spoločnosťou A. spol. s r.o. so sídlom B., Ž. XX. (v čase zlúčenia sídlo na adrese N. XX,. V. K.). Žalobca sa domáhal zaplatenia svojej pohľadávky aj voči spoločnosti A. s.r.o., na ktorú prešlo imanie, práva aj záväzky zrušenej verejnej obchodnej spoločnosti, Okresný súd v Malackách vydal dňa 22.11.2000 na jeho návrh platobný rozkaz č.k. 13Rob/479/00-13, v súčasnosti sa vykonáva exekúcia. Žalobca tiež podal podnet na trestné stíhanie proti spoločníkom obchodnej spoločnosti pre trestný čin poškodzovania veriteľa, to však bolo zastavené z dôvodu premlčania. Súd zistil, že rozhodnutím spoločníkov zo dňa 4.12.1997 bola verejná obchodná spoločnosť M. D. zrušená bez likvidácie v zmysle § 68 ods. 3 písm. e/ a § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka zlúčením s obchodnou spoločnosťou A. s.r.o. so sídlom vo V. K., IČO: XXXXXXXX,. na
ktorú prešlo imanie, práva a záväzky zrušenej verejnej obchodnej spoločnosti, a následne bola verejná obchodná spoločnosť M. D. so sídlom vo V. K. z obchodného registra dňom 9.1.1998 vymazaná. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti podľa § 86 Obchodného zákonníka síce ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojim majetkom spoločne a nerozdielne, a to aj po jej zániku, v tomto prípade však bola obchodná spoločnosť M. D. v.o.s. zrušená zlúčením s obchodnou spoločnosťou A. s.r.o., na túto obchodnú spoločnosť prešlo základné imanie zrušenej spoločnosti, táto je právnym nástupcom zrušenej M. D. v.o.s., pričom ide o univerzálnu sukcesiu. Súd mal z vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že zlúčením spoločnosti M. D. v.o.s. so spoločnosťou A. s.r.o. prešlo imanie, práva a záväzky zrušenej verejnej obchodnej spoločnosti na A. s.r.o., a preto podľa názoru súdu žalovaní nie sú v danom spore pasívne legitimovaní. Súd tiež poukázal aj na tú skutočnosť, že voči spoločnosti A. s.r.o. je vedené exekučné konanie, v ktorom žalobca vymáha istinu, ktorá pozostáva aj zo žalovanej pohľadávky 70 323,60 Sk, zaplatenie ktorej si žalobca uplatnil v tomto spore. Podľa názoru súdu za záväzky, ktoré prešli zo zrušenej obchodnej spoločnosti na právneho nástupcu A. s.r.o. ručí táto nástupnícka spoločnosť. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol, a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovaný 1/, 2/ a 4/ síce mali v konaní úspech, neuplatnili si však náhradu trov konania.
Proti žalovanému 3/ vzal žalobca návrh v celom rozsahu späť, preto súd podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie voči žalovanému 3/ zastavil.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, kde bola žaloba voči žalovanému 1/, žalovanej 2/ a žalovanému 3/ zamietnutá, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného v 1., 2. a 4. rade spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť žalobcovi 70 323,60 Sk aj s príslušenstvom. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nepochybné, že k zániku M. D. v.o.s. došlo, avšak to, že záväzky v dôsledku zlúčenia M. D. v.o.s. so spoločnosťou A. spol. s r.o. prešli na A. spol. s r.o. neznamená, že ručenie žalovaných v 1., 2. a 4. rade zaniklo, resp. že prešlo na iný subjekt. Z princípu subsidiality ručenia vyplýva, že ručiteľ je zaviazaný splniť svoj ručiteľský záväzok iba v tom prípade, keď záväzok nesplní dlžník. Zo spisu je podľa žalobcu nepochybné, že žalobca požadoval od dlžníka M. D. v.o.s. a následne aj od obchodnej spoločnosti A. spol. s r.o. splnenie záväzku, tento však splnený nebol.
Žalovaní v 1., 2. a 4. rade sa k odvolaniu písomne vyjadrili a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovaní sa stotožňujú s právnym záverom súdu prvého stupňa aj jeho rozhodnutím, ktoré pokladajú za skutkovo a vecne správne.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a 3 postupujúc podľa § 214 ods. 1 O.s.p.
Žalobca na pojednávaní na odvolacom súde trval na podanom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie. Trval na tom, že spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti ručia za záväzok tejto spoločnosti aj po zlúčení spoločnosti s inou spoločnosťou.
Žalovaní na pojednávaní na odvolacom súde navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Podľa § 56 ods. 6 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločnosti ustanovujú, v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia o ručení (§ 503 a nasl.), pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí však neprihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurze.
Podľa § 56 ods. 7 Obchodného zákonníka, po zániku spoločnosti ručia spoločníci za záväzky spoločnosti do výšky svojho podielu na likvidačnom zostatku (§ 61 ods. 4) najmenej však v rozsahu, v ktorom za ne ručili za trvania spoločnosti. Medzi sebou sa spoločníci vyrovnajú tým istým spôsobom, ako pri ručení za trvania spoločnosti.
Podľa § 69 ods. 3 Obchodného zákonníka, zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú existujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Podľa § 86 Obchodného zákonníka, verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojim majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojim majetkom spoločne a nerozdielne.
Podľa § 312 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.
Podľa § 311 ods. 1 a 2 ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje. Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzkov od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe potom, čo ho na to riaditeľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť, alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
V zmysle citovaných ustanovení § 56 ods. 7 a § 86 Obchodného zákonníka spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti ručia za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom spoločne a nerozdielne, a to nielen počas trvania obchodnej spoločnosti, ale je aj po jej zániku. Ich ručenie trvá bez ohľadu na to, či k zániku obchodnej spoločnosti došlo zrušením bez právneho nástupcu (likvidáciou v zmysle § 70 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo s právnym nástupcom (zlúčením, splynutím alebo rozdelením spoločnosti podľa § 69 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ručenie spoločníkov zaniká až zánikom záväzku, ktorý bol ručením zabezpečený, nezaniká však pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom. Pokiaľ aj právnická osoba, ktorá zanikla, má právneho nástupcu, ručenie spoločníkov v.o.s. za záväzky v.o.s. pretrváva naďalej.
Závery súdu prvého stupňa v tom, že z dôvodu prechodu imania, práv aj záväzkov zrušenej obchodnej spoločnosti M. D. v.o.s. na obchodnú spoločnosť A. s.r.o. došlo k zániku ručenia žalovaných za záväzok uvedenej obchodnej spoločnosti, resp. že za tento záväzok ručí nástupnícka spoločnosť A. s.r.o., sú nesprávne. Žalovaní ako spoločníci zrušenej obchodnej spoločnosti M. D. v.o.s. ručia naďalej za splnenie záväzku tejto spoločnosti, a to v rozsahu podľa § 86 Obchodného zákonníka, A. s.r.o. nie je v tomto prípade ručiteľom, ale priamo dlžníkom žalobcu. Samozrejme, pokiaľ by dlžník žalobcu A. s.r.o. svoj záväzok splnil, došlo by v zmysle § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka na základe zániku záväzku aj k zániku ručenia žalovaných.
Žaloba žalobcu v tejto veci bola na súd podaná dňa 24.11.2004. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalovaný 1/ písomným podaním zo dňa 16.1.2006 adresovaným súdu vzniesol aj námietku premlčania žalobcom vymáhanej pohľadávky, ďalej žalovaná 2/ písomným podaním zo dňa 14.1.2006 tiež vzniesla námietku premlčania žalovanej pohľadávky a napokon žalovaný 4/ na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 18.1.2006 tiež uviedol, že z opatrnosti vznáša námietku premlčania.
Podľa § 587 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.
Premlčacia lehota začne veriteľovi voči dlžníkovi bežať okamihom splatnosti pohľadávky, voči ručiteľovi však začne bežať neskôr, pretože veriteľ musí najprv vyzvať na splnenie dlžníka. Ako vyplýva z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa, žalobca faktúroval obchodnej spoločnosti M. D. v.o.s. dodané obilie faktúrou zo dňa 24.4.1997, a potom, čo mu táto obchodná spoločnosť uhradila len časť záväzku vo výške 10 000,- Sk dňa 29.10.1997, uplatnil si voči uvedenej obchodnej spoločnosti právo na zaplatenie 70 323,60 Sk aj s prísl. žalobou na súde. Z dokazovania, vykonaného súdom prvého stupňa, nie je možné úplne presne určiť okamih začatia plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie žalobcovej pohľadávky voči ručiteľom, v každom prípade to však bolo niekedy koncom roka 1997, kedy žalobca vyzval na plnenie dlžníka - obchodnú spoločnosť M. D. v.o.s., a táto obchodná spoločnosť žalobcovi svoj záväzok neuhradila. Nakoľko žaloba na súd proti žalovaným ako ručiteľom bola podaná dňa 24.11.2004, odvolací súd vychádzal zo záveru, že právo žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky voči žalovaným ako ručiteľom obchodnej spoločnosti M. D. v.o.s. sa v 4-ročnej premlčacej lehote premlčalo. Nakoľko tak žalovaný 1/, žalovaná 2/ aj žalovaný 4/ premlčanie v konaní pred súdom prvého stupňa namietali, nebolo možné žalobcovi toto právo priznať. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým žalobu žalobcu proti žalovaným zamietol, podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, aj keď súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho záveru.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, preto im súd priznal náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaným prisúdená náhrada trov konania vo výške 12 064,- Sk predstavuje odmenu za zastupovanie advokátov, hotové výdavky a náhradu stratu času. Odmena za zastupovanie advokátom bola určená podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne: za 3 úkony právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné vyjadrenie k odvolaniu, 3. zastupovanie na pojednávaní na odvolacom súde) po 2 440,- Sk za 1 úkon právnej služby (odmena bola určená v zmysle § 10 ods. 1 a § 13 ods. 3 Vyhl. znížením o 20 % pre spoločné úkony pri zastupovaní viacerých osôb), čo je spolu 7 320,- Sk za 3 úkony, ďalej 19 % DPH vo výške 1 390,- Sk, ďalej 492,- Sk režijný paušál (3-krát po 164,- Sk), ďalej náhrada cestovného 1 224,- Sk za cestu osobným motorovým vozidlom VW Golf na pojednávanie na odvolací súd (za 150 km jazdy z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť pri základnej náhrade za 1 km jazdy 6,20 Sk, pri spotrebe 5,30 litrov na 100 km a cene 37,- Sk za 1 liter paliva), a 1 638,- Sk náhrada za 6 polhodín straty času právneho zástupcu cestou z Veľkého Krtíša do Banskej Bystrice a späť (po 273,- Sk za každú aj začatú polhodinu). Právny zástupca žalovaných predložil odvolaciemu súdu doklady o použitom motorovom vozidle, ako aj osvedčenie o plátcovi DPH. Podľa § 149 O.s.p. je žalobca žalovaným priznanú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet ich právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.