Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_NM-12C-260-2001.pdf
PDF · 82.35 KB
No categories available
NM-12C/260/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Patríciou Kepeňovou v právnej veci žalobcov 1/ M. I., bytom Č., M. XXX,. 2/ Ing. J. P., bytom K., K. XXXX/XX,. v konaní zastúpených JUDr. D. K., advokátom so sídlom v N. M. N. V., N.. S. XX. proti žalovanej A. S., bytom Č., M. XXX. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi v 1. rade 62.464,- Sk spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 03.03.2001 do zaplatenia, žalobcovi v 2. rade 62.464,- Sk spolu s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 03.03.2001 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
Žalobcom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súde dňa 06.04.2001 sa žalobca 1/ a právna predchodkyňa žalobcu 2/ S. P. domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k peňažným prostriedkom vo výške 144.667,- Sk, uloženým na vkladných knižkách č. XX-XXXXXX-X a XX-XXXXXX-X, obe knižky vedené v S. S. a.s., K. pobočka T. a ich následného rozdelenia medzi účastníkov konania, každému v jednej tretine. Svoj návrh odôvodnili tým, že na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 19.02.1998, č.k. D 2078/96 v dedičskej veci po E. I., zomretej dňa XX.XX.XXXX,. sa stali spolu so žalovanou podielovými spoluvlastníkmi zostatkov na vkladných knižkách. Žalovaná si vkladné knižky ponechala u seba a odmietla žalobcom vydať im pripadajúce podiely. V priebehu konania súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobcovia požadovali od žalovanej zaplatenie 62.464,- Sk, spolu s príslušenstvom tvoreným úrokmi z omeškania a úrokmi z úložiek.
Žalovaná s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že predmetné vkladné knižky boli darom, ktorý jej darovala ešte za života sestra E. I. za to, že sa roky starala o ňu, ako aj o jej záhradu, a preto ani nemali byť zahrnuté do dedičskej pozostalosti. Tieto tam prihlásila pod nátlakom, potom ako bola ostatnými účastníkmi dedičského konania oklamaná, že prihlásenie bude mať len evidenčné účinky. Peniaze z vkladných knižiek už medzičasom vybrala, časť dala na pomník pre sestru a pre rodičov, časť darovala na stavbu kostola v Č. a T. a časť rozdala svojim deťom.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Ing. R. S., oboznámením výzvy právneho zástupcu žalobcov žalovanej zo dňa 27.02.2001 a 21.03.2001, ako aj následnej odpovede žalovanej zo dňa 08.03.2001 a uznesenia tunajšieho súdu č.k. D 2078/96-92, D
not 255/96-92 zo dňa 19.02.1998, v znení rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 6Co 426/98-105 zo dňa 26.02.1999.
Uznesením č.k. D 2078/96-92, Dnot 255/96-92 zo dňa 19.02.1998 tunajší súd schválil dohodu dedičov po poručiteľke E. I., zomretej dňa XX.XX.XXXX,. podľa ktorej v rámci vyporiadania dedičstva zostatky na vkladných knižkách č. XX-XXXXXX-X. a XX-XXXXXX-X. v celkovej výške 144.667,- Sk nadobúdajú každý v 1/3, žalobca 1/, právna predchodkyňa žalobcu 2/ S. P. a žalovaná.
Na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 40D 1136/2002, Dnot 267/2002 zo dňa 19.08.2003, vydaného JUDr. D. K., notárkou, na základe poverenia Okresného súdu Košice II v dedičskej veci po S. P., zomretej dňa XX.XX.XXXX,. pohľadávku poručiteľky voči žalovanej nadobudol žalobca 2/.
Na základe oznámenia S. S. bolo zistené, že táto viedla anonymnú sporoknižku, staré číslo XX-XXXXXX- X,. nové č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. s názvom I. E., ktorá bola zrušená dňa 31.05.1999 hotovostným výberom vo výške 96.315,40 Sk a taktiež anonymnú sporoknižku, staré č. XX-XXXXXX-X,. nové č. XXXXXXXXXX/XXXX. s názvom I. E., ktorá bola zrušená dňa 31.05.1999 hotovostným výberom vo výške 91.077,50 Sk.
Svedok R. S., manžel žalovanej, pri výsluchu potvrdil, že na predmetných knižkách boli spoločné úspory nebohej E. I., ale aj žalovanej. Obe knižky darovala E. I. žalovanej predtým ako zomrela za to, že sa o ňu starala a poskytla jej pomoc až do smrti. Uviedol taktiež, že žalovaná v čase podpisovania dedičskej dohody nebola schopná posúdiť následky svojho konania. Žalovaná dobre nepočula, vôbec nevedela čo podpisuje a dedičskú dohodu podpísala len na pokyn notára. Žalovaná zo sumy na vkladných knižkách zaplatila aj dar z darovania v domnení, že darovanie je platné.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Právo na nadobudnutie 1/3 zostatku na predmetných vkladných knižkách žalobcovi 1/ a právnej predchodkyni žalobcu 2/ preukázateľne vyplýva z uznesenia tunajšieho súdu č.k. D 2078/96-92, D not 255/96-92 zo dňa 19.02.1998, ktorým tento schválil dohodou dedičov po E. I., zomretej dňa XX.XX.XXXX.. V konaní o vyslovenie povinnosti žalovanej zaplatiť tieto prostriedky žalobcom súd nemôže preskúmať právoplatné rozhodnutie súdu v dedičskej veci ani sa opakovane zaoberať otázkou, akým spôsobom malo byť s uvedenými peňažnými prostriedkami naložené, resp. či vôbec mali byť do dedičskej pozostalosti zahrnuté. Súd naopak musí vychádzať zo stavu, aký navodilo právoplatné rozhodnutie v dedičskej veci, pričom týmto rozhodnutím je viazaný. Žalovanej na základe vyššie uvedeného rozhodnutia vznikla povinnosť uvedené peňažné prostriedky žalobcom vyplatiť. Tým, že tak neurobila a svojim konaním znemožnila žalobcom prístup k týmto peňažným prostriedkom, ktoré si následne v celom rozsahu ponechala, bezdôvodne sa na úkor žalobcov obohatila, následkom čoho jej vznikla povinnosť predmetné peňažné prostriedky žalobcom vydať. Z tohto dôvodu súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcom po 62.464,- Sk, predstavujúcich pre každého podiel vo výške 1/3 z peňažných prostriedkov, ktoré boli žalovanej vyplatené pri zrušení vkladných sporoknižiek dňa 31.05.1999.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska.
Žalovaná sa so zaplatením predmetného peňažného plnenia dostala do omeškania. Preto žalobcom zo zákona okrem istiny patrí aj úrok z omeškania, a to vo výške, ktorá predstavuje dvojnásobok diskontnej sadzby určenej NBS ku dňu začatia omeškania. Žalobcovia preukázateľne žalovanú vyzvali na zaplatenie peňažných prostriedkov prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvou zo dňa 27.02.2001, ktorá bola žalovanej doručená dňa 02.03.2001. Z tohto dôvodu súd žalobcom priznal úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 135a Občianskeho zákonníka vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci.
V časti požadovaných úrokov z úložiek súd návrh žalobcov zamietol. Ako civilné plody nesporne patria vlastníkovi peňažných prostriedkov aj výnosy z uložených peňazí. V predmetnej veci však súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali, že by predmetné peňažné prostriedky mali uložené na vkladnej knižke po celý čas tak, aby im tieto priniesli v návrhu požadované úroky z úložiek, keby im ich žalovaná po právoplatnosti uznesenia v dedičskej veci riadne a včas vyplatila. Naopak, z návrhu na začatie konania, ako aj z výziev žalobcov adresovaných žalovanej vyplýva, že žalobcovia opakovane deklarovali záujem na vybratí peňažných prostriedkov a na ich následnom rozdelení medzi účastníkov konania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 150 O.s.p.. Náhradu trov konania žalobcom nepriznal, keďže vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, majetkové pomery, vysoký vek a zdravotný stav žalovanej dospel k záveru, že náhradu trov konania žalobcov nie je možné od žalovanej spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol
riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.