Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-204-2005.pdf
PDF · 81.58 KB
No categories available
17C/204/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci žalobcu J. Ď., bytom N. M. N. V., P. XXX/X. proti žalovanému R., spol. s r. o., B., Ž. N.. X,. zastúpenému Mgr. I. G., advokátkou, S. T., D. X o žalobe na zaplatenie 4.989,- Sk s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4.989,- Sk s 8 % úrokom od 01.12.2004 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 500,- Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku s a žaloba z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 16.12.2005, doplnenou podaním zo dňa 10.05.2006, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.989,- Sk a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že po skončení pracovného pomeru mu žalovaný nevyplatil celú mzdu. Mzdu mu krátil o 4.061,- Sk a nevyplatil mu mzdu za prácu vo sviatok v sume 928,- Sk. Mzdu mu žalovaný údajne krátil z dôvodu pokarhania a za nekvalitnú prácu. S takýmto postupom nesúhlasil, vec dal prešetriť Inšpektorátu práce a ten listom zo dňa 20.09.2005 vyzval žalovaného, aby neprávom vykonanú zrážku zo mzdy žalobcovi vyplatil. Žalovaný však tak neurobil.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 17.10.2006, v ktorom uviedol, že na prácu žalobcu boli sťažnosti, keď jedlo bolo nekvalitné, nedovarené, presolené a podobne. Žalobca na toto žalovaného upozorňoval a nakoniec s ním skončil pracovný pomer. Prácu žalobcu považoval za nepodarok v zmysle § 126 Zákonníka práce a vyčíslenú hodnotu chybnej práce mu nevyplatil. V skutočnosti však nejde o zrážku zo mzdy podľa § 131 ZP, ale o určitú sankciu za chybnú prácu.
Žalobca vo výpovedi na pojednávaní ako účastník konania uviedol, že žiada, aby mu žalovaný doplatil neoprávnene zrazenú mzdu 4.061,- Sk a doplatil náhradu za odpracovaný sviatok 15.09.2004 v sume 928,- Sk. Výkaz o dochádzke do zamestnania odovzdal riadne vedúcemu ako podklad k výplate. O nejakej nekvalite jedál nevedel a nevie, nakoľko u neho nikto žiadne jedlo nereklamoval a všetky jedlá boli zaplatené. Počas trvania pracovného pomeru nebol zo strany vedúceho upozornený na chybnú prácu. Až po skončení pracovného pomeru asi po troch dňoch mu chceli doručiť nejaké listy, ale odmietol ich prevziať a povedal, aby mu ich poslali poštou. Až z tohto listu sa dozvedel, že dostal pokarhanie. Ohľadne zrážky zo mzdy s ním žalobca nespísal žiadnu dohodu.
Z vykonaného dokazovania, výpovede žalobcu, pracovnej zmluvy zo dňa 09.09.2004, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, oznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa 20.10.2004, pokarhania z
20.10.2004, odpovede I. P. B. z 26.08.2005, výplatnej pásky za obdobie 10/2004 mal súd za preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace a mesačnou mzdou 13.000,- Sk. Listom zo dňa 20.10.2004 žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 21.10.2004 bez uvedenia dôvodov a list mu doručil dňa 04.11.2004. Žalovaný taktiež listom zo dňa 20.10.2004 uložil žalobcovi pokarhanie a v liste mu zároveň vyčíslil spôsobenú škodu na sumu 4.061,- za jedlá, ktoré boli žalovanému vrátené ako nekonzumovateľné, keď hodnota týchto jedál bola vyčíslená v plnej cene.
Medzi účastníkmi konania bolo teda nesporné, že žalobca sa domáha vyplatenia časti mzdy, ktorú mu žalovaný zrazil zo mzdy ako náhradu za nekvalitnú prácu.
Podľa § 131 ods. 1 - 3 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. zo mzdy zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, poistného na zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnanec, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.
Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len:
a) preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
b) sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,
c) peňažné tresty (pokuty), ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d) neprávom prijaté sumy dávok dôchodkového zabezpečenia, nemocenského poistenia, štátnych sociálnych dávok a dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
e) nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
f) náhrady sťahovacích a iných výdavkov, ktoré sa zamestnancovi vyplatili a ktoré je zamestnanec povinný podľa pracovnoprávnych predpisov vrátiť,
g) náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
h) neprávom prijatú podporu v nezamestnanosti alebo preddavok na podporu v nezamestnanosti, ak je zamestnanec povinný ho vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odsekoch 1 a 2, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.
Zo mzdy zamestnanca možno zraziť len sumy uvedené v odsekoch 1 a 2 cit. ustanovenia. Iné zrážky zo mzdy možno podľa § 131 ods. 3 vykonať len na základe dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zo strany žalovaného však žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá nebola, a preto žalovaný nemal právo akúkoľvek čiastku žalobcovi zo mzdy strhnúť. Ak teda žalovaný nevyplatil žalobcovi riadne mzdu, konal v zmysle cit. ustanovení § 131 ods. 1 - 3 Zákonníka práce v rozpore so zákonom.
V tejto súvislosti treba uviesť - i keď žalobca tvrdenie o chybnej práci odmieta - že postup žalovaného nemá oporu ani v § 126 Zákonníka práce, keď tvrdil, že išlo vlastne o určitú sankciu za chybnú prácu. Zákonník práce v § 126 jednoznačne uvádza, že zamestnancovi za chybnú prácu nepatrí mzda za prácu, ktorou vytvoril nepodarok. Ak zamestnanec vyrobí zavinene svojou chybnou prácou nepodarok, nepatrí mu za prácu na ňom mzda. Ak možno nepodarok opraviť a ak zamestnanec urobí opravu sám, patrí mu mzda za prácu na tomto výrobku, nie však mzda za vykonanie opravy. Ak zamestnanec nepodarok nezavinil, patrí mu mzda ako za bezchybnú prácu. Táto mzda mu patrí aj vtedy, ak sa mu po oznámení nedostatku neuložilo zastaviť prácu. Rovnako ako pri nepodarkoch sa postupuje pri chybnom vykonávaní montáží, opráv, úprav, stavebných prác a pri nesprávnom alebo chybnom poskytnutí služby.
Teda dôvody na vykonanie zrážky zo mzdy tak, ako ich uvádza žalovaný, nemajú oporu v ustanoveniach Zákonníka práce, a preto súd zaviazal žalovaného na vyplatenie tejto časti mzdy. Výška zrazenej a nevyplatenej mzdy bola medzi účastníkmi konania nesporná.
Súd taktiež priznal žalobcovi náhradu mzdy za sviatok dňa 15.09.2004 podľa § 122 ods. 1 Zákonníka práce. Ide o štátny sviatok a súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu, že v tento deň pracoval. Žalobca pracoval v reštauračnom zariadení žalovaného a žalovaný v žiadnom svojom podaní nenamietol ani netvrdil, že počas štátnych sviatkov je prevádzka uzatvorená. Keďže žalobca vykonával prácu na pracovisku sám, žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nevyvracal, patrí žalobcovi mzda aj za tento deň a súd mu ju v celom rozsahu tak, ako si ju uplatnil, priznal. Vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nevyvrátil, keď žalobcovi nevydal výplatnú pásku za mesiac september 2004.
Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania od 01.12.2004 vo výške 17,6 % ročne.
Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., keď výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby, určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Diskontná sadzba NBS ku dňu 01.12.2004 bol určená výškou 4 % (dvojnásobok 8 %). Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne, súd v časti prevyšujúcej 8 % žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku 500,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.