Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/50/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu P. B., bytom T., Š. XXXX/X,. zastúpeného JUDr. D. B., právničkou S. O. Z. Z. O., R. X,. T. proti žalovanému S. S., K. X,. B. o neplatnosť výpovede takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 2.096,- Sk, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 09.01.2004 je neplatná. Uviedol, že v januári 2004 mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa psím. d/ bod 1 s odôvodnením, že nespĺňa predpoklad bezúhonnosti v zmysle o ochrane utajovaných skutočností pre stupeň utajenia „V.“. Žalobca bol toho názoru, že táto výpoveď je neplatná z viacerých dôvodov. V prvom rade poukazoval na dôvodovú správu k , z ktorej možno dovodiť, že účelom dôslednejšieho preverovania osôb prichádzajúcich do styku s utajovanými skutočnosťami bolo najmä dôslednejšie preverovanie osôb, ktoré prichádzajú do styku s utajovanými skutočnosťami stupňa „D.“, „T.“ a „P. T.“, z toho dôvodu sa pôvodne požadovaný výpis z registra trestov zamenil za odpis z registra trestov. V jeho prípade išlo o osobu, ktorá mala spĺňať bezpečnostnú previerku iba prvého stupňa. Ďalej mal žalobca za to, že zákona bol uplatnený retroaktívne, aj keď spomínaný zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by bolo priamo v rozpore s SR. Došlo k situácii kedy pri vzniku pracovného pomeru požadované podmienky spĺňal a až pod vplyvom ustanovení nového zákona o ochrane utajovaných skutočností spôsobilosť stratil. V poslednom rade poukazoval žalobca na to, že správne mali byť v jeho prípade použité ustanovenia , konkrétne , ktorý hovorí o tom, že kto bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu a zároveň bolo upustené od potrestania, je osobou, na ktorú sa hľadí akoby odsúdená nebola.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu ohľadne neplatnosti skončenia pracovného pomeru, poukázal na to, že dôvodovú správu nemožno zamieňať za znenie zákona a v spomínaných súvislostiach sa týka skôr ako sporného zákona. Pokiaľ ide o spôsobilosť žalobcu vykonávať prácu, ktorú stratil, jednoducho musel žalovaný rešpektovať existujúci právny stav a musel po zmene zákonnej úpravy vzniknutú situáciu riešiť. Podľa názoru žalovaného ďalej a Zákon o ochrane utajovaných skutočností sú rovnakej právnej sily, majú ale rôzny účinok. Ak v minulosti žalovaný spáchal úmyselný trestný čin, nemožno ho v zmysle zákona považovať za bezúhonného, pretože bezúhonnosť sa preukazovala v rozhodnom čase odpisom s registra trestov.

Z tohto dôvodu teda prestal spĺňať predpoklady pre výkon jeho funkcie a z tohto dôvodu s ním bol skončený pracovný pomer.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil pracovnú zmluvu, výpoveď z pracovného pomeru, odpis s registra trestov, spis Okresného súdu Trenčín sp. zn. a zistil tento skutkový stav veci.

Žalobca uzatvoril 21.07.1998 s V. XXXX N. pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, Z obsahu tejto pracovnej zmluvy vyplýva, že ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia ustanoveniami , pracovným poriadkom a ďalšími platnými predpismi. Deň nástupu do práce bol určený 01.08.1998, miesto výkonu práce V. XXXX. T., druh práce S.. Listom zo dňa 09.01.2003 bola daná žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa z toho dôvodu, že žalobca nespĺňa predpoklad určený o ochrane utajovaných skutočností, ktorý pre oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupeň utajenia „V.“ požaduje v zmysle bezúhonnosť. Trojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňom 01.02.2004, výpoveď bola prerokovaná s odborovou organizáciou.

Žalobca uviedol, že od roku 1998 pracoval v strážnej službe vojenského útvaru. Prichádzal do styku so skutočnosťami, ktoré boli považované za tajné, v tomto smere bol aj preverovaný.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že žalobca bol rozsudkom zo dňa 21.06.1994 uznaný vinným pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 Tr. zákona, pričom súd v jeho prípade s použitím § 24 ods. 1 psím. a/ Tr. zákona upustil od potrestania, berúc do úvahy, že išlo o trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť a obžalovaný jeho spáchanie oľutoval s tým, že prihliadajúc na jeho doterajší život možno dôvodne očakávať, že samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Z odpisu z registra trestov žalobcu vyplýva, že tento vykazuje jeden záznam o odsúdení žalobcu v konaní .

Podľa veta prvá ( v znení ) zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

Podľa v znení oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia prísne tajné, tajné, dôverné, alebo vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba osobe navrhovanej na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ktorá je bezúhonná.

Podľa v znení sa za bezúhonnú osobu nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia navrhovaná osoba preukazuje svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace.

V tomto prípade došlo k situácii, kedy žalobca pri vzniku pracovného pomeru spĺňal podmienky potrebné k tomu, aby bol zaradený na výkon práce, kde bude prichádzať do styku s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „V.“. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy, ktorá k preukázaniu bezúhonnosti začala vyžadovať nie výpis ale odpis z registra trestov, došlo k situácii, že žalobca tieto podmienky spĺňať prestal. Žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru preto, že predpoklady pre výkon dojednanej práce žalobca stratil. Súd je toho názoru, že môže aj v priebehu trvania pracovného pomeru dôjsť k situácii, že predpoklady pre výkon práce určené právnym predpisom v čase začatia pracovného pomeru sa môžu v priebehu trvania pracovného pomeru zmeniť, ak sa zmení príslušný právny predpis.

Pretože v zmysle ustanovení Zákona o ochrane utajovaných skutočností stratil žalobca podmienku bezúhonnosti, nutnú k tomu, aby mohol prichádzať do styku s utajovanými skutočnosťami stupňa „V.“, čo bola súčasť výkonu práce žalobcu, súd dospel k záveru, že výpoveď zo strany žalovaného bola žalobcovi daná platne. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne možnej retroaktivity v ustanovení Zákona o ochrane utajovaných skutočností, pretože ako už je vyššie uvedené, právne predpisy, ktoré určujú predpoklady pre výkon konkrétnej práce sa môžu meniť aj počas trvania pracovného pomeru. Nemožno preto považovať uplatnenie nového znenia zákona o ochrane utajovaných skutočností za retroaktívne len z toho pohľadu, že v čase vzniku pracovného pomeru bola právna situácia iná. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného v tom smere, že tak ako Zákon o ochrane utajovaných skutočností sú normy rovnakej právnej sily, a ak si aj v niečom odporujú, súd je ich znením viazaný. Nebolo zo strany žalovaného možné neuplatniť otázku riešenia bezúhonnosti žalobcu len preto, že žalobca by mal byť v zmysle zákona osobou, na ktorú sa hľadí, ako keby odsúdená nebola, pretože skutočnosťou naďalej zostáva, že žalobca spáchal v minulosti úmyselný trestný čin. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

Žalobca bol v tomto konaní neúspešným účastníkom, preto mu súd podľa uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania celkom v sume 2.096,- Sk. Trovy žalovanému vznikli nasledovne:

- pojednávanie dňa 17.02.2005 - 436,- Sk (cestovný lístok na trase B. - T. a späť - 328,- Sk, M. v B. 28,- Sk, stravné poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle o cestovných náhradách 80,- Sk)

- pojednávanie dňa 05.05.2005 - 436,- Sk (cestovný lístok na trase B. - T. a späť - 328,- Sk, M. v B. 28,- Sk, stravné poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle o cestovných náhradách - 80,- Sk)

- pojednávanie dňa 24.05.2005 - 488,- Sk (cestovný lístok na trase B. - T. s miestenkou - 200,- Sk, cestovný lístok na trase T. - B. - 180,- Sk, M. v B. - 28,- Sk, stravné poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle o cestovných náhradách - 80,- Sk)

- pojednávanie dňa 31.10.2006 - 449,- Sk (cestovný lístok na trase B. - T. a späť - 360,- Sk, stravné poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle o cestovných náhradách - 89,- Sk)

- pojednávanie dňa 19.12.2006 - 287,- Sk (cestovný lístok na trase T. - B. - 180,- Sk, M. v B. - 18,- Sk, stravné poskytované zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle o cestovných náhradách - 89,- Sk).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Pokiaľ si žalobca nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže sa žalovaný domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.