Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/3/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky Z. S., bytom C. L. XX proti odporcovi P. S., bytom N. XX,. o určenie výživného manželke takto

rozhodol:

Návrh s a z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 500,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na manželku s účinnosťou od 01.05.2006, a to vo výške 2.000,- Sk mesačne. K zdôvodneniu svojho návrhu uviedla, že odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči nej ako jeho manželke už od decembra 2005.

Odporca s návrhom nesúhlasil, tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že sám pre seba nemá ani životné minimum.

Navrhovateľka hoci riadne predvolaná sa na termín pojednávania neustanovila, svoju neúčasť ospravedlnila pracovnou zaneprázdnenosťou svojho právneho zástupcu a zároveň požiadala z tohto dôvodu o odročenie pojednávania. Nakoľko pracovná zaneprázdnenosť právneho zástupcu nie je v zmysle konštantnej judikatúry dôvodom pre odročenie pojednávania, súd v zmysle vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede odporcu ako i z dokladov ním predložených, a to menovite z Posudku O. Ú., O. S. V. v B. N. B. zo dňa 24.09.2003, z Posudku Ú. P., S. V. A. R. P. zo dňa 05.01.2006, z lekárskej správy klinického psychológa PhDr. J. P. zo dňa 29.01.2007, z lekárskej správy psychiatra MUr. S. D. zo dňa 01.02.2007 vyplýva, že odporca bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Z rozhodnutia Č. S. S. Z. v P. zo dňa 18.01.2006 ďalej vyplýva, že odporca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 4.856,- Kč mesačne. Okrem toho, ako vyplýva z oznámenia S. P. B. zo dňa

26.04.2006 mu S. P. B. vypláca dôchodok vo výške 1.501,- Sk mesačne. Iný príjem ako uvedený dôchodok nemá, majetok väčšej hodnoty nevlastní.

Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu, zo dňa 20.10.2006, č. k. -28 je zrejmé, že odporca má 4 vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom, na ktoré úhrnom platí 2.843,- Sk mesačne. Z odôvodnenia citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že príjem navrhovateľky sa pohybuje okolo 9.300,- Sk mesačne netto. Okrem toho, ako vyplýva z pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2004 O. C. L. vypláca navrhovateľke tarifný plat 2.500,- Sk mesačne za opatrovanie E. A..

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vyššie cit. ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom určenia výživného medzi manželmi je, že manželstvo ešte trvá, pričom pre úspešnosť návrhu je potrebné preukázať, že navrhovateľ nedosahuje, prihliadnuc k určitým odôvodneným korekciám, rovnaký životný štandard aký dosahuje odporca. Pokiaľ by teda manželia s určitými odôvodnenými korekciami dosahovali rovnaký životný štandard, žaloba o určenie výživného na manžela by nebola dôvodná. O to viac nemôže byť dôvodná žaloba o určenie výživného toho z manželov, ktorého životná a kultúrna úroveň nie je nižšia ako úroveň manžela, od ktorého požaduje výživné.

Posúdiac zistený skutkový stav podľa vyššie cit. ust. zákona súd ustálil, že návrh nie je dôvodný. Ako totiž vyplynulo z vykonaného dokazovania, v prejednávanej veci ide práve o prípad, kedy sa určenia výživného na manžela domáha ten z manželov, ktorého životná a kultúrna úroveň nie je nižšia ako úroveň odporcu. Nakoľko za daného stavu nie je možné navrhovateľke priznať výživné, súd nemohol inak ako žalobný návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Plne úspešnému odporcovi vzniklo v zmysle právo na náhradu trov konania voči neúspešnej navrhovateľke. Trovy konania pozostávajú z náhrady cestovného za použitie osobného automobilu, nakoľko ako vyplýva z posudku Ú. P., S. V. A. R. P. zo dňa 05.01.2006, odporca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Odporca si na trovách konania uplatnil čiastku 500,- Sk, ktorú súd pri absolvovaní vzdialenosti 96 km, pri spotrebe 8 l/100 km, cene benzínu 34,94 Sk/ liter a sume základnej náhrady 6,20 Sk/1 km vyhodnotil ako opodstatnenú.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.