Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/45/1996

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: J. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. XXX/XX,. XXX XX. S., zastúpený advokátom JUDr. D. K., so sídlom A. K. S. XX,. XXX. XX. S., proti odporcovi: S. R., zastúpená M. O. S. R., so sídlom K. X,. XXX. XX. B. o náhradu škody takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.407,- Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Trovy konania štátu na znaleckom dokazovaní znáša štát.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde domáhal priznania náhrady škody na zdraví s trvalými následkami, za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu utrpeného dňa 30.4.1993 v sume 1.600.000,- Sk a náhrady škody za stratu na zárobku za obdobie od 1.7.1994 do 29.2.1996 a od 1.3.1996 platenia mesačne sumy 4.584,- Sk, vždy do 15. dňa v mesiaci a žiadal priznať náhradu trov konania.

Odporca žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli z toho dôvodu, že úraz, ktorý navrhovateľ utrpel počas výkonu základnej vojenskej služby nemožno v zmysle ustanovenia čl. 46 vojenského predpisu Vyšetrovanie a odškodňovanie úrazov a chorôb z povolania, evidenčnej značky Všeob-P-21 (práv.) považovať za pracovný úraz, nakoľko tento navrhovateľ neutrpel pri plnení úloh služby v ozbrojených silách ani v priamej súvislosti s ich plnením.

Okresný súd Senica vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -81 zo dňa 8.12.1999, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a ktorý bol na odvolanie navrhovateľa uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. -93 zo dňa 28.4.2000 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho obsadenia súdu.

Okresný súd Senica znovu vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -173 zo dňa 26.5.2003, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a ktorý bol na odvolanie navrhovateľa uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa 15.12.2003 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu správneho označenia odporcu a doplnenia dokazovania o vplyv prvotného úrazu navrhovateľa na jeho zdravotný stav a tiež o vplyv zaobchádzania s navrhovateľom po úraze na konečné poškodenie zdravia.

Súd vykonal dokazovanie i v intenciách rozhodnutí Krajského súdu v Trnave výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov mjr. J. V., npor. M. P., J. V., V. Č., M. B., J. F., M. F., Ľ. B., výsluchom znalca MUDr. A. S., preštudovaním a oboznámením vyšetrovacieho spisu V. O. P. v B. č.k. OPv 461/93, ktorého súčasťou je i znalecký posudok Prof. MUDr. M. K., DrSc., znalca z odboru zdravotníctva (súdne lekárstvo), ďalej protokolom o úraze zo dňa 1.5.1993, lekárskou správou V. N. B. - anesteziologické a resuscitačné oddelenie zo dňa 8.9.1993 a 18.10.1994, lekárskymi správami MUDr. P. K., rozhodnutím N. P., S. F. D. P. zo dňa 23.5.1994, znaleckým posudkom č. 10/2006 MUDr. A. S. a zistil tento stav veci:

Výsluchom navrhovateľa mal súd preukázané, že tento dňa 1.4.1992 nastúpil na výkon základnej vojenskej služby, ktorú vykonával vo V. č. XXXX. v S.. Dňa 30.4.1993 dostal od mjr. J. V. vychádzku za účelom zabezpečenia si bielej košele a plášťa, pretože na druhý deň 1.5.1993 mal vo vojenskom stane pri kasárňach predávať občerstvenie pri príležitosti slávnostnej prísahy nových vojakov. Predmetné veci si mal navrhovateľ vyzdvihnúť z domu, pretože býval v S.. Po odchode z domu sa zastavil v pohostinstve "S.", kde sa zdržal asi hodinu, vypil jedno pivo a "malý" rum (2 cl). Tu sa stal svedkom roztržky medzi vojakmi v povolania npor. P. a por. J., ktorých od seba odtrhol a viac sa o nich nezaujímal. Z pohostinstva odišiel medzi 21.30 hod. a 22.00 hod. cez parkovisko smerom ku kasárňam, cestou ešte skontroloval, či vojaci dobre strážia stan pripravený na predaj občerstvenia. Vo výpovedi zo dňa 23.5.1996 navrhovateľ uviedol, že medzitým ako kontroloval stan sa v tme s niekým rozprával, v tom pocítil náraz do krku, všimol si, že útočníkov bolo viac a že to boli vojaci, nakoľko mali na sebe uniformy, až na jedného, ktorý mal oblečený civilný odev. Útočníci mu šliapali po tvári, pričom mu do úst naliali nejakú tekutinu, ktorú identifikovať nevedel, pretože po údere do krku nič necítil. Všimol si, že jeden útočník mal bradu, ostatných bližšie popísať nevedel. Zostal ležať na zemi, hneď vedľa stanu pred vchodom dozorného útvaru. Ráno keď precitol vnímal, že okolo neho chodia ľudia, neustále volal doktora a aby zavolali dozorného útvaru, nikto si ho však nevšímal. Uviedol, že potom ho odniesli na izbu, kde ho položili na zem a lekár prišiel až po skončení prísahy. Vo výpovedi zo dňa 20.9.1999 navrhovateľ uviedol, že pri prechode cez parkovisko pod maskovacími sieťami pocítil zozadu úder do krku a spadol, keď chcel vstať, resp. otočiť sa a pozrieť na útočníka ucítil tlak na krku, niekto mu na krk šliapal. Vedel, že ide o šliapanie nohou obutou vo vojenskej obuvi, tzv. kanadách, okrem toho útočník párkrát do neho kopol a taktiež do hlavy. Navrhovateľ usúdil, že útočníkov bolo viac, podľa toho, ako na neho útočili a kopali ho, rozprávať ich nepočul, stáli spredu a zozadu. Omdlel, stratil vedomie a z rozprávania vie, že až nad ránom ho našli vojaci B. a Č.. Pamätá si, že nejakí chlapci ho odvliekli na izbu, hodili ho na zem, kedy mu ešte raz "ruplo" v krku, potom sa už nemohol pohnúť a až potom ho dali na posteľ vojaci R. P. a J. F..

Výsluchom svedka mjr. J. V. mal súd preukázané, že ak navrhovateľovi udelil vychádzku bolo to za účelom regenerácie síl, nebolo a nemohlo to byť za tým účelom, aby si navrhovateľ zaobstaral odev, v ktorom mal predávať občerstvenie v čase prísahy nových vojakov. Svedok uviedol, že je pravidlom, že v deň prísahy nových vojakov sa vychádzky vojakom zakazujú, nie deň pred prísahou.

Výsluchom svedka npor. M. P. mal súd preukázané, že tento dňa 30.4.1993 po skončení svojej pracovnej doby bol v pohostinstve "S.", kde so spolupracovníkmi oslavoval svoje povýšenie do hodnosti nadporučíka. Pri tejto príležitosti konzumoval alkohol, čo však obyčajne nie je u neho zvykom. Nepamätá si, že by prišlo k problémom medzi ním a jeho spolupracovníkom por. J. a že navrhovateľ medzi nich nejakým spôsobom zasahoval. Pamätá si, že po odchode sa do pohostinstva ešte vrátil pre čiapku, nepýtal sa na ňu však navrhovateľa, ale spolupracovníka kpt. K..

Výsluchom svedka J. V. mal súd preukázané, že tento prišiel dňa 30.4.1993 do pohostinstva "S." spolu s navrhovateľom a odišiel o 21.30 hod., pretože ako mladý vojak musel byť v kasárňach späť z vychádzky načas. Uviedol, že za čas čo sa on zdržal v pohostinstve spolu s navrhovateľom vypili dve pivá.

Výsluchom svedka V. Č. mal súd preukázané, že tento mal predávať občerstvenie v deň prísahy nových vojakov spolu s navrhovateľom. Museli mať biele košele alebo plášte, svedok bielu košeľu mal, ale navrhovateľ si išiel pre ňu domov, a to po 16.00 hod. Svedok uviedol, že v čase, keď on vykonával základnú vojenskú službu, všetci vojaci mávali každý deň vychádzky, resp. voľno od 16.00 hod. do 22.00 hod., ak chceli mať vychádzku do rána museli o ňu požiadať. Podľa vedomosti svedka navrhovateľ prišiel z vychádzky do kasární a potom odišiel na pivo do "S.", či však priniesol so sebou bielu košeľu nevedel.

Svedok nebol priamym svedkom úrazu, ale bol na izbe, keď dozorný a jeho pomocníci navrhovateľa nadránom po úraze priniesli. Prebral sa zo spánku na hluk, ešte spolu s dvomi alebo tromi vojakmi, navrhovateľa videli ležať na zemi, bol pri vedomí, uložili ho do postele, aby mu nebolo zima. Ráno, keď sa zobudil navrhovateľ hovoril, že sa nemôže hýbať, preto zavolali ošetrovateľa a následne prišiel lekár MUDr. M.. K nadmernému požívaniu alkoholu zo strany navrhovateľa sa svedok vyjadril, že veľa vojakov požívalo počas výkonu základnej vojenskej služby alkohol v nadmernom, až abnormálnom množstve, jednalo sa o tzv. "úlety", týkalo sa to svedka, navrhovateľa i viacerých vojakov.

Výsluchom svedka M. B. mal súd preukázané, že základnú vojenskú službu vykonával súčasne s navrhovateľom. Bol na izbe, keď navrhovateľa v noci priniesli na izbu štyria vojaci asi z brány, pretože im "trčali červené šnúry". Registroval ako navrhovateľa položili na zem, ten hovoril, že sa nemôže hýbať, ale nikto tomu nevenoval pozornosť. Svedok si myslel, že navrhovateľ má vypité alebo mu niečo je, avšak presvedčiť sa neišiel. Úraz navrhovateľa v noci nikto ohlasovať neišiel. Na ďalšie okolnosti po úraze si svedok nepamätá. Uviedol, že navrhovateľ počas výkonu vojenskej služby požíval alkohol v nadmernej miere, tak ako všetci ostatní vojaci. Ďalej uviedol, že vojaci vychádzky takmer vôbec nedostávali, v čase od 16.00 hod. asi do 21.30 hod. mávali každý deň osobné voľno, počas ktorého museli byť v kasárňach. V prípade, ak chceli kasárne opustiť, museli si vychádzku od mjr. V. doslova "vyžobrať".

Výsluchom svedka J. F. mal súd preukázané, že v čase úrazu navrhovateľa v kasárňach vôbec nebol a o jeho úraze sa dozvedel len sprostredkovane. Uviedol, že počas výkonu základnej vojenskej služby vojaci mávali každý deň osobné voľno od 16.00 hod. do 22.00 hod. a v prípade, že nemali službu, mohli v tom čase kasárne opustiť bez toho, aby si museli pýtať od niekoho dovolenie. Uviedol, že navrhovateľ počas výkonu základnej vojenskej služby požíval alkohol v nadmernej miere, tak ako všetci ostatní vojaci.

Výsluchom svedkyne M. F. mal súd preukázané, že táto pracovala v bistre "S.", ktoré patrí jej rodičom, ako čašníčka. Večer pred úrazom bola v práci, dátum si nepamätá, ale bolo to pred prísahou vojakov. Uviedla, že navrhovateľ prišiel do bistra okolo 20.00 hod., mal so sebou vak a tvrdil, že v ňom má bielu košeľu, ktorú bude potrebovať počas prísahy, lebo bude mať nejaké povinnosti. Objednal si dva rumy, svedkyňa si nepamätá presne, či s kofolou alebo pivom. Pristavil sa pri poručíkovi J. a vojakovi Ľ. B., o čom sa rozprávali nevie, lebo sedeli v druhej časti bistra. Navrhovateľ odišiel okolo 21.30 hod., matka svedkyne ho upozornila, aby si nezabudol zobrať vak. Svedkyňa ďalej uviedla, že na druhý deň sa ju vojak Ľ. B. snažil ovplyvniť a žiadal od nej, aby pred políciou povedala, že navrhovateľ bol večer pred tým opitý.

Výsluchom svedka Ľ. B. mal súd preukázané, že dňa 30.4.1993 stretol v bistre "S." navrhovateľa. Nepamätá si o koľkej hodine navrhovateľ do bistra prišiel, ale bol pod vplyvom alkoholu. Svedok uviedol, že v ten deň navrhovateľ nemal byť mimo kasární, pretože von pustili len tých vojakov, ktorí sa zúčastňovali na príprave prísahy, na čom sa navrhovateľ sa vôbec nezúčastňoval, bol vonku "načierno". Svedok nebol prítomný pri tom, ako sa navrhovateľovi stal úraz, ale bol prítomný, keď ho ráno priniesli na izbu. Uviedol, že dňa 30.4.1993, prípadne nasledujúci deň boli vychádzky v súvislosti s prísahou mladých vojakov zakázané, čo bol obvyklý postup. Vojaci mávali osobné voľno od skončenia zamestnania do večera, na útvare sa mohli pohybovať bez obmedzenia, ale mimo priestoru kasární nesmel ísť nikto. Svedok uviedol, že zo strany matky navrhovateľa prišlo voči jeho osobe v priebehu vyšetrovania úrazu k vyhrážkam v súvislosti s výpoveďou vo veci úrazu navrhovateľa. Svedok nepotvrdil, že by svedkyňu M. F. ovplyvňoval, povedal jej len toľko, aby hovorila pravdu a nebála sa povedať, že navrhovateľ bol v danom čase opitý.

Z protokolu o úraze spísanom dňa 1.5.1993 pplk. MUDr. P. M. bolo preukázané, že navrhovateľa dňa 1.5.1993 asi o 4.00 hod. doniesli na izbu vojaci základnej služby, ktorí ho našli pred kasárňami. Ráno udával neschopnosť hýbať nohami, preto volali na ošetrovňu. Lekár sa dostavil o 8.45 hod., zistil léziu na krčnej chrbtici, nasledoval transport nosidlami a sanitkou UAZ na P. O. S., odkiaľ civilnou sanitkou do N. S. a neskoršie pre potvrdenie diagnózy do B. - traumatologické oddelenie K.. K veliteľskému vyšetreniu úrazu vojak R. K. dňa 23.7.1993 uviedol, že po polnoci z 30.4.1993 na 1.5.1993, keď vykonával obchôdzku mimo strážneho objektu navrhovateľa nevidel, o úraze sa dozvedel ráno, navrhovateľ mal vypité a na jednotku ho priniesli.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu V. O. P. v B. č. Opv 461/93 mal súd preukázané, že po obsiahlom preverovaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa bola vec (vyšetrovanie úrazu navrhovateľa) odložená podľa , pretože preverovaním bolo zistené, že nejde o podozrenie z trestného činu. Súčasťou predmetného spisu sú i znalecké posudky znalca z odboru zdravotníctva (súdne lekárstvo) Prof. MUDr. M. K., DrSc. a znalca taktiež z odboru zdravotníctva (neurológia) MUDr. S. J., CSc., ktorý svoj znalecký posudok konzultoval s chirurgom - traumatológom MUDr. I. N.. Znalci sa vo svojich zisteniach a záveroch stotožňujú. Navrhovateľ pri úraze utrpel poškodenie krčnej chrbtice, prišlo k podvrtnutiu 5-6 krčného stavca s poškodením medzistavcovej platničky, ktorá vysunutá zo svojho miesta, tlakom na miechu spôsobovala poškodenie miechy. Došlo k neúplnej obrne horných i dolných končatín. U navrhovateľa sa jedná o vážnu poruchu zdravia, ide teda o úraz ťažký, ktorý mohol vzniknúť za účasti inej osoby (prudký priamy úder tupého predmetu o menšej styčnej ploche, väčšou silou a prudkosťou do oblasti šije, zozadu, napr. tzv. karate úder), ale k zraneniu mohlo dôjsť aj bez účasti inej osoby (pádom alebo skokom poškodeného nachádzajúceho sa pod vplyvom alkoholu, pádom na hlavu z väčšej výšky). Znalec Prof. MUDr. M. K., DrSc. jednoznačne vylúčil spôsobenie zranenia prišliapnutím šije vojenskou obuvou, tzv. kanadou. Znalec MUDr. S. J., CSc. dospel k záveru, že je pravdepodobné, že k poraneniu navrhovateľa prišlo pri páde z lavice o výšky 74 cm od zeme. Popri mechanizme nadmerného ohnutia krčnej chrbtice a mechanizme úklonu a rotácie, osoba o výške cca 180 cm pod vplyvom alkoholu, čo má za následok zníženie regulácie rovnováhy, svalového tonusu a obranných reflexov, si mohla spontánnym pádom spôsobom "kotrmelca" s následným pôsobením tupého násilia na záhlavie a šiju takéto zranenie spôsobiť. Úraz má charakter 100 % trvalej práceneschopnosti, navrhovateľ bol preto dňa 25.6.1993 prepustený z činnej vojenskej služby a stal sa trvale invalidným. Navrhovateľovi bola v priebehu liečby poskytnutá včasná a všestranná liečebná starostlivosť, podľa súčasného stavu lekárskej vedy. Súčasťou predmetného spisu sú i výpovede svedkov V. Č., Ľ. B., P. K., R. K., L. K., M. Ž., J. K. a Ing. P. B., ktorými bolo preukázané, že v čase úrazu bol navrhovateľ pod vplyvom alkoholu.

Znaleckým posudkom č. 10/2006 a výsluchom znalca MUDr. A. S. mal súd preukázané, že následky a komplikácie, ktoré vznikli po úraze navrhovateľa v noci z 30.4.1993 na 1.5.1993 sú v priamej súvislosti s prvotným úrazom krčnej chrbtice a následne aj krčnej časti miechy. Prvotný úraz krčnej chrbtice mohol navrhovateľovi spôsobiť úder, pád alebo šliapnutie na krk, nakoľko každá z týchto činností je schopná spôsobiť u navrhovateľom utrpený úraz. Pri úraze utrpel navrhovateľ poškodenie medzistavcovej platničky medzi 5. a 6. krčným stavcom. Pri úraze bol roztrhnutý pozdĺžny väz v miechovom kanáli, kde sa vtlačila platnička a vytvárala tlak na prednú časť miechy a prednú miechovú tepnu. Z tlaku priamo na miechu a nedokrvenia tohto úseku miechy vzniklo u navrhovateľa poškodenie miechy, čo malo za následok úplné ochrnutie dolných končatín s významnou slabosťou svalov na horných končatinách s prevažným postihnutím rúk. Následky úrazu navrhovateľa možno pripísať oneskorenej lekárskej pomoci po viac ako piatich hodinách, čím sa oneskorila liečba a operácia. Nepriaznivý vplyv na vzniknutý úraz navrhovateľa mal aj jeho neodborný presun s poranenou krčnou chrbticou, čo mohlo minimálne zhoršiť tlak platničky na miechu. V prípade poskytnutia adekvátnej pomoci včas, teda bezprostredne po úraze, by mohli byť následky menšie a aj rozsah vzniknutých komplikácií a ich závažnosť nemuseli byť také významné.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľovi sa počas výkonu základnej vojenskej služby vo V. č. XXXX. v S., dňa 30.4.1993 v nočných hodinách stal úraz, definovaný znalcom ako ťažký, s následkom trvalej invalidity, nakoľko u navrhovateľa prišlo k neúplnej obrne dolných a horných končatín. Úraz sa navrhovateľovi stal počas vychádzky, resp. v nočných hodinách cestou z vychádzky, v presne nezistenom čase, keď sa navrhovateľ vracal späť do kasární z pohostinstva "S.", a to pod vplyvom alkoholu. Svedok mjr. J. V. vyvrátil tvrdenie navrhovateľa, že vychádzku mu udelil za účelom zaobstarania si odevu (biela košeľa alebo plášť), v ktorom mal na druhý deň predávať občerstvenie v stane pri kasárňach počas slávnostnej prísahy nových vojakov. Uviedol, že vychádzku udelil za účelom regenerácie síl.

Podľa ustanovenia čl. 46 vojenského predpisu Vyšetrovanie a odškodňovanie úrazov a chorôb z povolania, evid. značky Všeob-P-21 (práv.) pracovným úrazom sa rozumie úraz, ktorý osoby utrpeli pri plnení úloh služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ich plnením a ktorými im bolo spôsobené poškodenie zdravia alebo smrť. Plnením úloh vojenskej služby je výkon povinností

stanovených vojenskými predpismi alebo rozkazmi nadriadených orgánov a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.

Podľa , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že škodu, ktorú navrhovateľ utrpel nespôsobil odporca porušením právnej povinnosti. Úraz, v dôsledku ktorého navrhovateľovi vznikla škoda nemožno považovať za pracovný úraz vzniknutý pri plnení úloh služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ich plnením, pretože tento sa navrhovateľovi stal počas vychádzky, resp. návratu z nej, pričom bol navrhovateľ pod vplyvom alkoholu, ktorý požíval dobrovoľne z vlastného rozhodnutia. Tvrdenie navrhovateľa, že škodu utrpel v súvislosti s plnením si služobných povinností, pretože počas vychádzky si išiel domov pre bielu košeľu alebo plášť, ktoré potreboval pri predaji občerstvenia v stane pri kasárňach počas slávnostnej prísahy, nemožno považovať za opodstatnené a pre konanie rozhodujúce, pretože popísaná činnosť nie je v zmysle ustanovení citovaného vojenského predpisu úlohou služby v ozbrojených silách a ani priamo s plnením takejto úlohy nesúvisí. Rovnako tvrdenie navrhovateľa, že škodu utrpel v dôsledku porušenia povinností odporcom, keď mu po úraze včas neposkytol pomoc, nebolo preukázané. Odporca sa až ráno dozvedel o úraze navrhovateľa, pričom navrhovateľ sa po úraze ešte minimálne 6 hodín nachádzal mimo objektu odporcu, kde bol prinesený až nadránom. Ráno keď sa odporca o zranení navrhovateľa dozvedel, zabezpečil mu potrebnú lekársku pomoc. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ, na ktorom spočíva dôkazné bremeno v konaní nepreukázal, že škodu spôsobil odporca porušením právnej povinnosti, súd návrh v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal trovy konania v plnej uplatnenej výške.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia a odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 1.407,- Sk, pozostávajúcej z cestovného na jednotlivé pojednávania a stravného nasledovne: pojednávanie dňa 23.5.1996 - cestovné 88,- Sk (vlak 2x 44,- Sk), pojednávanie dňa 13.8.1999 - cestovné 135,- Sk (vlak 60,- Sk, autobus 70,- Sk, MHD 5,- Sk) a stravné 60,- Sk, pojednávanie dňa 3.11.1999 - cestovné 130,- Sk (vlak 2 x 60,- Sk, MHD 10,- Sk) a stravné 62,- Sk, pojednávanie dňa 8.12.1999 - cestovné 130,- Sk (vlak 2 x 60,- Sk, MHD 10,- Sk) a stravné 62,- Sk, pojednávanie dňa 14.6.2000 - cestovné 160,- Sk (vlak 76,- Sk, autobus 84,- Sk) a stravné 64,- Sk, pojednávanie dňa 7.10.2002 - cestovné 160,- Sk (vlak 76,- Sk, autobus 84,- Sk) a stravné 72,- Sk a pojednávanie dňa 26.5.2003 - cestovné 212,- Sk (vlak 2 x 106,- Sk) a stravné 72,- Sk.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách konania štátu súd rozhodol v zmysle a vyslovil, že trovy konania štátu na znaleckom dokazovaní znáša štát z toho dôvodu, že s poukazom na výsledok konania má štát proti účastníkom právo na náhradu trov konania, avšak v danom prípade u navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný a patrila by mu povinnosť zaplatiť trovy štátu, sú dôvodné predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.