Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BN-4C-184-2004.pdf
PDF · 94.25 KB
No categories available
BN-4C/184/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Patríciou Kepeňovou v právnej veci žalobcu S. R. - M. H. S. R., M. XX,. B., IČO XXXXXXXX. proti žalovaným 1/ T., a.s., B. N. B., J. M. XX,. IČO XXXXXXXX,. právne zastúpenému JUDr. D. R., advokátom so sídlom v B., K. XX,. 2/ M. B. N. B., N.. Ľ. Š. X/X,. IČO XXXXXXXX,. právne zastúpenému P. T., advokátom so sídlom v B. N. B., N. XXXX/XX,. P.O.B. XX,. 3/ J.. M. F., správcovi konkurznej podstaty úpadcu V., a.s. v konkurze, B. N. B., P. XX,. IČO XXXXXXXX. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné takto
rozhodol:
Žaloba voči žalovanému v 1. rade s a z a m i e t a.
Žaloba voči žalovanému v 2. rade s a z a m i e t a.
Žaloba voči žalovanému v 3. rade s a z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti rozhodnutí o pridelení súpisného čísla, ktoré presne označil v žalobe, vydaných žalovaným v druhom rade a určenia, že je vlastníkom bytov, ktoré presne označil v žalobe. Uviedol, že do privatizačného projektu spoločnosti V., akciová spoločnosť, B. N. B., ktorú založil F. N. M., registračné číslo XX/XX,. boli zahrnuté iba nehnuteľnosti zapísané na LV č. 406, k.ú. B. N. B., a to aj napriek tomu, že predmetom privatizácie mohli byť aj nehnuteľnosti, ktoré štátny podnik užíval, ale ktoré nemal zapísané na listoch vlastníctva. Užívanie týchto nehnuteľností štátnym podnikom bolo možné vydokladovať aj inými dokladmi ako listom vlastníctva, hlavne stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím. Tieto sa v privatizačnom projekte nenachádzali. Preto nehnuteľnosti, ktoré neboli zapísané na liste vlastníctva a neboli ani inak vydokladované, nemohli byť spôsobilé k ich zaradeniu do novovytvorenej spoločnosti založenej F. N. M. S.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nehnuteľnosti - bytové domy, resp. byty, nemohli byť majetkom novozaloženej akciovej spoločnosti a ani následne spoločnosti T., a.s., B. N. B.. Tieto skutočnosti dokazujú, že ani hodnota bytových domov, resp. bytov nebola zahrnutá do akcií spoločnosti V., akciová spoločnosť, B. N. B., založenej F. N. M. S., ktoré boli predmetom predaja spoločnosti S., spol. s r.o. so sídlom v B.. Z neverejných listín, založených v obchodnom registri, vyplýva, že bytové domy, resp. byty, ktoré sú predmetom žalobného návrhu, boli vložené do spoločnosti T., s.r.o., B. N. B. a následne do T., a.s., B. N. B.. Vzhľadom na to, že bytové domy neboli vložené do akciovej spoločnosti založenej F. N. M. S., ani táto spoločnosť ich nemohla previesť na spoločnosť T. S., a.s., so sídlom B. N. B.. Tieto bytové domy nadobudla spoločnosť T. S., a.s., B. N. B. až dňa 03.08.1995 na základe oznámenia o stavbe zo dňa 18.05.1994 vydaným M. Ú. v B. N. B. zápisom na svoj list vlastníctva v katastri nehnuteľností. Tieto právne úkony sú absolútne neplatné, a to z toho dôvodu, že vlastníkom bytových domov nikdy nebola spoločnosť V., akciová spoločnosť, založená F. N. M. S.. Preto ani táto spoločnosť, ktorá v čase nadobudnutia bytových domov vystupovala pod obchodným názvom T. S.,
a.s., B. N. B., tieto nehnuteľnosti do svojho vlastníctva nadobudnúť nemohla. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege), a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili. Podľa uvedeného, aj všetky následné prevody, alebo iné spôsoby nakladania s týmto majetkom, sú absolútne neplatné, to znamená, že nevyvolávajú žiadne právne účinky.
Žalovaný v prvom rade žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že pôvodným vlastníkom bytových domov bol T., K., š.p. K., do ktorého bol začlenený i O. Z. T. B. N. B.. V roku 1990 bolo vydané spoločné rozhodnutie M. S. A. E. Č. R. č. XX/XXXX. z 26.09.1990 a M. H. S. R. č. 4/1990 z 27.09.1990, ktorými boli zo štátneho podniku T., K., K. dňom 30.09.1990 vyčlenené jeho vnútorné organizačné jednotky, a to odštepné závody v B. N. B. a Č.. Následne bol s účinnosťou od 01.10.1999 založený V., štátny podnik. Podľa zakladateľskej listiny bolo vymedzenie majetku zvereného štátnemu podniku tak, že štátny podnik má právo hospodárenia k majetku, s ktorým do 30.09.1999 hospodárila vnútorná organizačná jednotka odštepný závod B. N. B.. Na štátny podnik prešiel celý majetok, s ktorým hospodáril bývalý odštepný závod. Štátny podnik V. teda prevzal i základné prostriedky, do ktorých patril i bytový fond obsahujúci 18 bytových domov, ktoré boli zahrnuté i do inventúry a účtovníctva k 01.10.1990. Uznesením vlády SR č. 426/1991 z 06.08.1991 bol schválený privatizačný projekt štátneho podniku V.. Privatizačný projekt tak, ako ho predložilo M. H., predpokladal zrušenie štátneho podniku a následne založenie akciovej spoločnosti, do ktorej sa vloží celý majetok zrušeného podniku a jediným akcionárom sa stane F. S.. O vyčlenení bytového hospodárstva z privatizačného projektu sa nezvažovalo a nikdy k nemu nedošlo. Štátny podnik V. bol rozhodnutím ministra hospodárstva SR z 26.08.1991 zrušený bez likvidácie dňom 31.08.1991 s tým, že všetky práva a záväzky zrušeného štátneho podniku prešli na F. N. M. S.. Z obchodného registra bol podnik vymazaný dňa 31.08.1991, a to uznesením Obvodného súdu Bratislava 1. F. N. M. S. dňa 26.08.1991 schválil zakladateľský plán akciovej spoločnosti V., v ktorom sa uvádza, že výška základného kapitálu spoločnosti sa odvodzuje z hodnoty majetku š.p. V. ku dňu 30.03.1991. Akciová spoločnosť sa stala vlastníkom majetku štátneho podniku dňom svojho založenia. Bytové domy boli súčasťou účtovnej evidencie zrušeného š.p. V., a to bez ohľadu na to, či v tom čase boli zapísané na listoch vlastníctva alebo nie. Boli vedené ako základné prostriedky. Rovnako sú zapísané v účtovníctve novovzniknutej spoločnosti V. a.s.. Po vytvorení akciovej spoločnosti sa príslušnému S. G. A. K. nahlásila zmena označenia vlastníka nehnuteľností, na ktorých bol predtým uvedený štátny podnik. Zmena sa týkala listov vlastníctva, ktoré boli vystavené iba na časť existujúceho majetku - nehnuteľností. Príčinou tohto stavu bola situácia, ktorá v tej dobe bola v evidencii nehnuteľností. Nahlásenie zmeny sa týkalo i užívacích listov. Treba však uviesť všeobecne známu skutočnosť, že listy vlastníctva neboli dokladom o vlastníctve a mali iba evidenčný charakter. Vlastníctvo sa osvedčuje inými právnymi titulmi a tými v danom prípade boli jednotlivé zakladateľské listiny. Žalovaný v prvom rade nadobudol vlastníctvo legálne formou nepeňažného vkladu od pravého vlastníka bytových domov. Spôsob nadobudnutia nebol právne spochybnený.
Žalovaný v druhom rade žiadal žalobu v časti o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam voči nemu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko nie je zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností, ani si na ne nerobí žiaden nárok. V časti určenia neplatnosti rozhodnutí o pridelení súpisného čísla uviedol, že takéhoto určenia by sa žalobca mohol domáhať len žalobou podľa 2. hlavy 5. časti O.s.p. a nie žalobou podľa 1. hlavy 3. časti O.s.p., keďže sa dožaduje preskúmania zákonnosti aktov orgánu verejenej správy a nie neplatnosti právneho úkonu. Okrem toho nie je daný ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti oznámení, či rozhodnutí o určení súpisných čísiel, keďže ani oznámenia, ani rozhodnutia o určení súpisných čísiel neboli aktami, od ktorých by sa mohol odvíjať vznik vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovaného v 1. rade T., a.s., B. N. B. k nehnuteľnostiam, ku ktorým žiada určiť vlastníctvo žalobca.
Žalovaný v treťom rade žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko nie je v spore pasívne legitimovaný. Predmetné nehnuteľnosti sa nenachádzajú v súpise konkurznej podstaty úpadcu V., a.s..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v treťom rade, oboznámením návrhu, písomných vyjadrení účastníkov, listinných dôkazov obsiahnutých v spise a zistil tento skutkový stav veci:
Z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 426 zo dňa 06.08.1991 vyplýva, že vláda schválila privatizačný projekt V., š.p. B. N. B. podľa § 10 ods. 2 zákona č. 92/1991 o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.
Z rozhodnutia ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 183/91 zo dňa 26.08.1991 vyplýva, že dňom 31.08.1991 ruší bez likvidácie štátny podnik V., B. N. B., pričom všetok majetok prechádza na F. N. M. S. R..
Z oznámenia F. N. M. S. R. M. H. S. R. vyplýva, že v súlade s uznesením vlády S. R. a s použitím § 12 ods. 1 písm. a/ zákona 253/1991 Zb. zakladá dňom 01.09.1991 akciovú spoločnosť V., so sídlom v B. N. B. z bývalého štátneho podniku V..
Z časti B bod B.1 privatizačného projektu V., š.p. B. N. B. súd zistil, že sa privatizoval celý podnik s výnimkou 15 %, ktoré zostali vo vlastníctve štátu. Z privatizovaného majetku neboli vykonané žiadne výnimky ani vyňatia majetku.
Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť V., a.s. podnikala od 01.09.1991 do 08.03.1994 pod týmto obchodným menom, ktoré zmenila a od 09.03.1994 do 21.08.1995 podnikala pod obchodným menom T. S., a.s., od 22.08.1995 do 18.03.1996 pod obchodným menom V. S., a.s. a od 19.03.1996 do 20.05.1998 pod obchodným menom V. S. a.s.. Spoločnosť V. S. a.s. dňom 01.04.1998 vložila ako nepeňažný vklad predmetné bytové domy do majetku spoločnosti T., s.r.o., ktorá bola ku dňu 06.04.1999 vymazaná z obchodného registra, nakoľko došlo k jej premene na akciovú spoločnosť.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súd v prvom rade dospel k záveru, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorý vyplýva z nutnosti ochrany jeho vlastníckeho práva a z nutnosti zmeny zápisu v liste vlastníctva, ktorú možno vykonať len na základe rozhodnutia súdu.
V časti petitu na určenie neplatnosti rozhodnutí žalovaného v druhom rade o určení súpisných čísiel, žalobca, ktorý na takomto petite trval a opieral tento o ust. § 80 písm. c/ O.s.p., naliehavý právny záujem nepreukázal, nakoľko jeho postavenie sa rozhodnutím súdu žiadnym spôsobom nezmení, ani bez rozhodnutia súdu nie je jeho postavenie neisté. Okrem uvedeného, rozhodnutie o pridelení súpisného čísla nezakladá právne vzťahy, ani právo /nie právnym úkonom/, o ktorého existencii by súd mal rozhodnúť na základe určovacej žaloby.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že bývalý štátny podnik V. B. N. B. vlastnil ku dňu svojej privatizácie bytové domy s bytmi, ktoré sú predmetom tohto konania.
Podľa názoru žalobcu z dôvodu, že predmetné bytové domy neboli zapísané v katastri nehnuteľností a nie sú uvedené v súpise majetku v privatizačnom projekte, nemohli prejsť v dôsledku privatizácie na V., a.s. a neskôr ďalšími právnymi úkonmi na žalovaného v prvom rade.
Podľa ust. § 2 zákona č. 92/1991 Zb. platného ku dňu privatizácie š.p. V., B. N. B., majetkom podniku na účely tohto zákona je súhrn vecí a finančných prostriedkov, ku ktorým má podnik právo hospodárenia alebo ktoré sú v jeho vlastníctve, ako aj súhrn práv, iných majetkových hodnôt a záväzkov podniku.
Podľa ust. § 5 zákona č. 92/1991 Zb. platného ku dňu privatizácie š.p. V., B. N. B., prevod majetku podľa tohto zákona sa vykoná podľa schváleného privatizačného projektu podniku alebo podľa schváleného privatizačného projektu majetkovej účasti štátu na podnikaní.
Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. platného ku dňu privatizácie š.p. V., B. N. B., privatizačný projekt podniku sa môže týkať časti podniku alebo celého podniku alebo majetku niekoľkých podnikov.
Z časti B bod B.1 privatizačného projektu V., š.p., B. N. B. súd zistil, že sa privatizoval celý podnik s výnimkou 15 %, ktoré zostali vo vlastníctve štátu. Z privatizovaného majetku neboli vykonané žiadne výnimky ani vyňatia majetku.
Z tohto dôvodu podľa názoru súdu, i keď neboli predmetné bytové domy uvedené v privatizačnom projekte, boli súčasťou privatizovaného majetku a za splnenia podmienok § 19 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. /vykonaním zápisu katastrom nehnuteľností/ by sa stali vlastníctvom V., a.s..
Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. /v rovnakom znení i ku dňu zápisu vlastníctva na základe rozhodnutí o pridelení súpisných čísiel/, vlastnícke právo k veciam z privatizovaného majetku prechádza na nadobúdateľa dňom dojednanej účinnosti zmluvy alebo pri vklade dňom vzniku obchodnej spoločnosti; vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Práva tretích osôb k majetku, ktorý je predmetom predaja alebo vkladu podľa tohto zákona, nie sú dotknuté s výnimkou § 45 ods. 8.
Podľa ust. § 47c ods. 1, 2 zákona č. 92/1991 Zb., majetok podniku alebo tie časti tohto majetku, ktoré nebolo možné z akýchkoľvek dôvodov privatizovať a podnik bol zrušený a vymazaný z obchodného registra, je v správe ministerstva s výnimkou majetku, ktorý spravuje S. P. F. podľa osobitného predpisu. Bytové domy, ktoré sú majetkom štátu v správe ministerstva podľa odseku 1, prevedie ministerstvo do vlastníctva príslušnej obce bezodplatne. Obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti.
Z výpisov z listu vlastníctva č. 406 (ktoré sú súčasťou spisu obchodného registra č. S.r.o. 202/R), vydaného O. Ú. v B. N. B., odborom katastra nehnuteľností dňa 10.04.1997 vyplýva, že vlastníctvo V. S. a.s. /zmena obchodného mena z V., a.s./ k predmetným bytovým domom bolo zapísané na základe rozhodnutí o pridelení súpisných čísiel v roku 1995, pričom predtým založené listy vlastníctva na predmetné bytové domy vôbec neboli.
Z uvedeného potom vyplýva, že V. a.s., v znení neskorších zmien obchodného mena V. S. a.s., sa v dôsledku zápisu vlastníckeho práva v príslušnom katastri nehnuteľností stala vlastníkom predmetných nehnuteľností.
I keby súd dospel k právnemu názoru, že z dôvodu, že tento zápis vlastníctva nebol v súlade s ust. § 19 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb., nakoľko nedošlo ku vkladu /vkladovému konaniu/ vlastníckeho práva, ale došlo len k zápisu vlastníctva na základe rozhodnutí o pridelení súpisných čísiel, je potrebné poukázať na skutočnosť, že ani v tomto prípade by žalobca nemohol byť určený za vlastníka predmetných bytov. Podľa ust. § 11 ods. 2 zákona č. 92/1991 v platnom znení /modifikovane i ku dňu privatizácie/ prechádza privatizovaný majetok do vlastníctva F. N. M.. Majetok, o ktorom hovorí ust. § 47c zákona č. 92/1991 Zb., je podľa názoru súdu majetkom, ktorý bol vyňatý, resp. nebol určený k privatizácii. Keďže súd dospel k záveru, že v tomto prípade došlo k privatizácii celého majetku štátneho podniku, tento, opätovne celý, prešiel do vlastníctva F. N. M., ktorý mal i má právnu subjektivitu. Ak by súd prijal právny názor, že v dôsledku nesplnenia podmienok ust. § 19 ods. 3 zákona č. 92/1991 predmetné nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva novovzniknutej akciovej spoločnosti, musel by dospieť k záveru, že tieto zostali vo vlastníctve F. N. M., nakoľko sa nejedná o majetok v zmysle ust. § 47c ods. 1 zákona č. 92/1991. Tieto závery však nič nemenia na skutočnosti, že žalobca podľa názoru súdu nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností.
Súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalovaným v prvom rade, nakoľko mal za to, že už vykonané dokazovanie je dostačujúce pre rozhodnutie vo veci, pričom prihliadol na hospodárnosť konania.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba v časti o určenie neplatnosti rozhodnutí o pridelení súpisného čísla nie je dôvodná, nakoľko žalobca na takomto určení nemá naliehavý právny záujem, a to voči všetkým žalovaným. V časti žaloby o určenie vlastníckeho práva je táto voči žalovanému v druhom a treťom rade nedôvodná, nakoľko títo účastníci z dôvodu, že nie sú v príslušnom katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci predmetných nehnuteľností, nie sú v tejto časti žaloby pasívne legitimovaní. V časti žaloby o určenie vlastníckeho práva je táto i voči žalovanému v prvom rade nedôvodná na základe záverov vykonaného dokazovania, ako je uvedené vyššie.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 4 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).