Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/169/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky P.. P.. M. L., bytom D. N. V., P. H. XXXX/XXX,. v konaní zast. Mgr. E. G., advokátkou, so sídlom D. N. V., M. XXXX/ XX. proti odporcovi K. R. P. Z. v T., so sídlom T., J. X o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 114,- Sk na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde domáhala určenia, že výpoveď zo dňa 22.8.2005, ktorou s ňou odporca ukončil pracovný pomer, je neplatná. Uviedla, že bola u odporcu v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.6.2002, pričom pracovala vo funkcii samostatného radcu - právnika na vnútornom odbore. Odporca s ňou ukončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu neuspokojivých pracovných výsledkov. Poukázala na to, že výpoveď je neplatná z dôvodu, že neobsahuje skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu a súčasne nebola splnená ani skutková podstata ust. . Ak jej aj bolo vytýkané, že na súd sú podávané návrhy na výkon rozhodnutia v prípadoch už zaplatených pokút, tak toto nebolo spôsobené jej jednoznačným zavinením. Nezrovnalosti boli už v podkladoch, ktoré dostala a ona sama nemala prístup k systému T. a ani k inému systému, kde by si mohla tieto údaje preveriť. Stalo sa, že v dohodách o splátkach mala uvedený nesprávny paragraf, ale toto hneď potom, ako bola na chybu upozornená, opravila. Na pracovisku bolo veľa práce a nebolo v jej silách, aby zvládla spracovávať návrhy na výkon rozhodnutia tak, aby sa nevyhla prepadnutiu lehoty na ich vymáhanie. Dňa 2.5.2005 bola písomne upozornená na to, že má zlepšiť svoje pracovné výsledky, v takejto výzve jej však nebola určená žiadna lehota na ich odstránenie a z jej obsahu nie je zrejmé, čo konkrétne jej odporca vyčítal. Výzva nebola podpísaná štatutárnym orgánom odporcu. Okrem toho pracovala na pracovisku odporcu pod stálym psychickým tlakom, keď bola obeťou mobingu zo strany svojho nadriadeného. Vzhľadom na to, že podávala optimálne pracovné výsledky a výzva na odstránenie nedostatkov a výpoveď majú formálne nedostatky, je rozviazanie pracovného pomeru neplatné.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Navrhovateľka si dlhodobo riadne neplnila svoje pracovné povinnosti. Na nedostatky bola upozorňovaná na pracovných poradách už od roku 2003. Odporca bol nespokojný tak s

kvantitatívnou ako aj kvalitatívnou stránkou výsledkov jej práce. Nielenže nevypracovávala dostatočný počet návrhov na výkon rozhodnutia na súd, ale robila v nich chyby spočívajúce v nesprávnom označení povinnej osoby ako aj súdu a dokonca aj gramatické chyby. Napokon odporca pristúpil k tomu, že dňa 2.5.2005 navrhovateľku písomne vyzval na zlepšenie jej pracovných výsledkov, ktoré považoval za neuspokojivé. Od tejto doby boli množstvo a kvalita jej práce denne kontrolované jej nadriadeným, ktorý o výsledkoch kontroly spisoval záznam. Navrhovateľke bol stanovený denný limit vypracovania 20 návrhov na výkon rozhodnutia, ktorý bol splniteľný, nakoľko ide v podstate o mechanickú prácu, pri ktorej sa do vopred vypracovaného vzoru vpisujú len údaje o povinnej osobe, číslo pokuty a označenie súdu, ktorému je návrh adresovaný. Takéto upozornenie spôsobilo krátkodobé zlepšenie jej výsledkov. Neskôr sa začali opakovať tie isté nedostatky. Vzhľadom na uvedené pristúpil odporca k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou podľa .

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov JUDr. Š. Š., A. B., J. V., PhDr. J. D., Mgr. J. B., oboznámením novín P., sťažnosti navrhovateľky na M. S., článkov o mobingu na pracovisku, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.6.2003, oznámenia o podmienkach zamestnanca vo verejnej službe zo dňa 26.6.2002, výpovede zo dňa 22.8.2005, výzvy na odstránenie nedostatkov zo dňa 2.5.2005, odvolania navrhovateľky voči výpovedi a odpovede na toto odvolanie, oznámenia navrhovateľky o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, vyjadrenia odporcu k návrhu, zápisníc z pracovných porád, upozornenia na navrhovateľku zo dňa 8.1.2004, pracovnej náplne navrhovateľky, záznamov o výsledkoch jej pracovnej činnosti, záznamu o denných kontrolách výkonov navrhovateľky v období od 2.5.2005 do 16.8.2005 a zistil tento skutkový stav:

Odporca uzatvoril s navrhovateľkou dňa 27.6.2002 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol medzi nimi založený pracovný pomer. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.6.2003 vykonávala od 1.7.2003 navrhovateľka funkciu samostatného radcu - právnika na oddelení organizácie a prevencie vnútorného odboru odporcu. Z predložených záznamov z porád vyplynulo, že od roku 2003 boli navrhovateľke vytýkané nedostatky v jej práci. Už v januári 2004 bola navrhovateľka písomne upozornená ne nedostatky v jej pracovných výsledkoch.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 2.5.2005 bolo navrhovateľke doručené písomné oznámenie odporcu, ktorým bola vyzvaná na odstránenie nedostatkov vo svojej práci. Odporca ju v tomto oznámení upozorňoval predovšetkým na jej laxný prístup k plneniu pracovných povinností a vyskytujúce sa chyby v dokumentoch, ktoré vypracovávala. Okrem iného jej bol za účelom zefektívnenia jej práce stanovený limit 20 návrhov na výkon rozhodnutia, dohôd o splátkach alebo rozhodnutí o trvalom upustení v priemere na jeden pracovný deň v mesiaci. Prednostne mali byť spracované návrhy v prípadoch pokút za mesiace máj a jún 2002. Uvedenú výzvu podpísal priamy nadriadený navrhovateľky.

Následne boli jej nadriadeným spracovávané denné záznamy o vykonaných kontrolách pracovných výsledkov. Podľa výsledkov týchto kontrol v čase od 2.5.2005 do 16.8.2005 navrhovateľka neplnila stanovený počet spracovaných návrhov.

Odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou výpoveďou zo dňa 22.8.2005, ktorá bola navrhovateľke doručená dňa 23.8.2005. Dôvodom ukončenia pracovného pomeru boli neuspokojivé pracovné výsledky navrhovateľky. Výpoveď bola vopred prerokovaná s odborovým orgánom, ktorý s ňou vyslovil súhlas.

Z výpovede svedkýň A. B. a J. V., zamestnankýň odporcu, ktoré boli s navrhovateľkou v jednej kancelárii vyplynulo, že ich práca nadväzovala na navrhovateľkinu. Pani B. do počítačového systému zadávala údaje o dlžníkoch a súčasne kontrolovala, či boli pokuty zaplatené. Pani V. zakladala spisy, číslovala a pečiatkovala jednotlivé strany a rozdeľovala veci medzi navrhovateľku a JUDr. Š.. Pani V. navrhovateľke v jej práci pomáhala, keď svoje povinnosti nestíhala.

Z výpovede svedka PhDr. J. D. vyplynulo, že ako psychológ odporcu poskytol navrhovateľke konzultácie, v rámci ktorých sa sťažovala na mobing na pracovisku. Za účelom zistenia, či skutočne v danom prípade išlo určité šikanózne správanie zo strany jej nadriadeného, však neuskutočnil ďalšie šetrenia.

Zo svedeckej výpovede svedka Mgr. J. B. bolo zistené, že bol od 1.12.2004 priamym nadriadeným navrhovateľky. Potom, čo bola navrhovateľka upozornená na neuspokojivé pracovné výsledky, osobne denne kontroloval to, čo za pracovný deň spravila a vyhotovoval o tom záznam. Stanovená kvóta 20 návrhov na súd v priemere na jeden pracovný deň v mesiaci vychádzala jednak z vyjadrenia samotnej navrhovateľky, ktorá tento počet považovala za adekvátny, ako aj z výsledkov činnosti ďalšieho právnika JUDr. Š., ktorý takýto počet návrhov dokázal spracovať popri svojej práci, ktorá spočívala v posudzovaní zmlúv. Počas kontrolovaného obdobia navrhovateľka svoje výsledky nezlepšila, keď nedokázala spracovať určený počet návrhov.

Svedok JUDr. Š. Š. bol do 31.5.2005 u odporcu zamestnaný ako právnik. Jeho práca spočívala predovšetkým v posudzovaní zmluvných dokumentov. Popri tejto činnosti však spracovával aj návrhy na vymáhanie nezaplatených pokút na súd. Bol schopný popri svojej bežnej práci spracovať 20-30 takýchto návrhov denne. V čase neprítomnosti navrhovateľky na pracovisku ju zastupoval a vykonával aj jej prácu.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.

Podľa § 77 ods. 1 Zák. práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby sa vzťahuje , ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 27.6.2002 pracovnú zmluvu. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 17.6.2003 vykonávala navrhovateľka od 1.7.2003 prácu samostatného radcu-právnika, pričom bola zamestnankyňou vo verejnej službe. Od roku 2003 boli navrhovateľke na pracovných poradách vytýkané nedostatky v jej práci. Dňa 2.5.2005 doručil odporca navrhovateľke písomnú výzvu na odstránenie nedostatkov v jej pracovnej činnosti a následne do 16.8.2005 jej nadriadený denne monitoroval jej pracovné výsledky. Po vyhodnotení svojich zistení pristúpil odporca k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou podľa . Výpoveď bola navrhovateľke doručená dňa 23.8.2005 a výpovedná doba potom uplynula dňa 31.10.2005. Navrhovateľka odporcovi písomne oznámila, že s výpoveďou nesúhlasí a požiadala ho o ďalšie prideľovanie práce. V zákonom stanovenej prekluzívnej lehote podala na súd návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Súd dospel k záveru, že nie je potrebné, aby bola písomná výzva odporcu, ktorou vyzval navrhovateľku na odstránenie neuspokojivých pracovných výsledkov podpísaná štatutárnym orgánom odporcu, keď na vykonanie takéhoto úkonu, ktorý nesmeroval voči tretím osobám, ale bol jeho vnútornou záležitosťou, bol kompetentný aj priamy nadriadený navrhovateľky. Výzva pritom obsahuje dostatočne konkrétne vymedzenie vytýkaných nedostatkov a súčasne aj určenie, ako majú byť tieto nedostatky odstránené a aké výsledky odporca od navrhovateľky očakáva. Okrem iného odporca od navrhovateľky žiadal, aby vypracovala v priemere za jeden pracovný deň v mesiaci 20 návrhov na súd, dohôd o splátkach alebo rozhodnutí o upustení od vymáhania pokuty. Podľa denných záznamov o kontrole pracovných výsledkov navrhovateľky však tento stanovený limit nesplnila ani počas jedného mesiaca v kontrolovanom období od 2.5.2005 do 16.8.2005.

Podľa názoru súdu nie je podmienkou platnosti rozviazania pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zák. práce, aby bola hneď pri uskutočnení výzvy určená presná lehota na odstránenie nedostatkov. Podstatné je, aby bola takáto primeraná lehota zamestnancovi skutočne poskytnutá. Primeranosť lehoty je pritom potrebné posudzovať individuálne, predovšetkým s prihliadnutím na povahu práce. V danom prípade uplynulo od doručenia výzvy na odstránenie nedostatkov do doby doručenia výpovede navrhovateľke doba 3 mesiacov a 22 dní. Podľa názoru súdu išlo o primeranú dobu na zjednanie nápravy u navrhovateľky, keď v konaní bolo zistené, že navrhovateľka mala k dispozícii podklady pre svoju prácu a bolo len na nej, aby v priemere spracovala potrebný počet určených písomností. Je pritom zrejmé, že pri danom type písomností išlo o činnosť spočívajúcu v doplnení údajov o povinnej osobe, označenia súdu a konkrétnej blokovej pokuty do vopred vypracovaného vzoru návrhu. Ak teda navrhovateľka 3 po sebe idúce mesiace nedokázala tento stanovený limit dodržať, je zrejmé, že svoje neuspokojivé pracovné výsledky adekvátne nezlepšila. Pokiaľ ide o stanovený počet písomností, je zrejmé, že objektívne bolo v možnostiach pracovníka na takomto úseku spracovať takýto počet návrhov, keď sama navrhovateľka v mesiaci máj dokázala spísať v priemere 18,7 návrhov na jeden pracovný deň, čím sa priblížila stanovenému limitu. Uvedený počet návrhov dokázal spracovať aj iný zamestnanec odporcu, ktorý popri tejto činnosti vykonával aj iné pracovné činnosti. Neobstojí ani obrana navrhovateľky, že musela popri tejto práci vybavovať aj telefóny a stránky, keď nebolo v konaní spoľahlivo preukázané, že by ich počet dosahoval takých rozmerov, že jej zabraňovali riadne vykonávať svoje povinnosti. Taktiež nebolo v konaní preukázané tvrdenie navrhovateľky ohľadne šikanózneho správania voči jej osobe zo strany jej nadriadeného, ktoré jej malo brániť v lepších výsledkoch v jej pracovnej činnosti.

Samotná výpoveď zo dňa 22.8.2005 je určitým právnym úkonom, ktorý obsahuje dostatočným spôsobom skutkovo vymedzený dôvod ukončenia pracovného pomeru s navrhovateľkou. Výpoveď bola navrhovateľke riadne doručená a to po jej predchádzajúcom prerokovaní s odborovým orgánom. Vykonaným dokazovaním bolo taktiež preukázané, že odporca navrhovateľku kvalifikovaným spôsobom v posledných 6 mesiacoch pred skončením pracovného pomeru písomne upozornil na jej neuspokojivé pracovné výsledky a poskytol jej aj primeranú lehotu na ich odstránenie. Z uvedených dôvodov súd považoval napadnuté rozviazanie pracovného pomeru za platné a návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh. Keďže odporca, ktorý bol v konaní úspešný a podľa ust. by mu patrila náhrada trov konania, výslovne uviedol, že náhradu trov konania nepožaduje, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa súd zaviazal neúspešnú navrhovateľku na náhradu trov konania spočívajúcu vo vyplatenom svedočnom vo výške 114,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ods. 1 ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.