Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-597-1990.pdf
PDF · 105.93 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-11C/597/1990
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobcov: 1/ J. L.,anr. XX.X.XXXX,. bytom K. č. XXX,. 2/ E. L., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. č. XXX obaja zastúpení JUDr. Ľ. V., advokátkou, AK K., Š. XX. proti žalovaným: 1/ V. Č., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. XXX,. 2/ M. Č., nar. XX.XX.XXXX,. bytom K. XXX. obaja žalovaní zastúpení JUDr. K. H., advokátkou AK K., Š. XX. v konaní o určenie hranice
rozhodol:
Žalovaní 1/, 2/ sú povinní vydať a vypratať zeminu a betónový múrik z parcely č. 196/125 o výmere 30 m2, ktorá je totožná s časťou parcely 196/86, katastrálneho územia K. N. T. tak ako je to označené na geometrickým pláne Ing. I. B. č. XXXXXXXX-XX/XX. zo dňa 28.5.1998 do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Geometrický plán je súčasťou tohto rozsudku.
Žalovaní 1/, 2/ sú povinní uhradiť žalobcom trovy konania v sume 1.900,-Sk do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia vo svojej žalobe žiadali , aby súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť navozenú zeminu z blízkosti plota, ktorý delí parcely č. 196/86 od parcely č. 196/87 patriacej k domu č.175 kat. územia K. a tiež, že sú povinní uviesť pozemok do pôvodného stavu a odstrániť zemné úpravy v dôsledku ktorých zvýšil výškovú úroveň svojej parcely o 60-70 cm oproti pôvodnému stavu a tiež uložiť žalovaným odstrániť plot v dĺžke 15,8 m deliaci uvedené parcely a postaviť ho na presne určenej hranici medzi oboma parcelami a to na tom základe, že oni žalobcovia sú vlastníkmi pozemku parcely č. 196/86 o výmere 745 m2 dom č. 175 a žalovaní sú vlastníkmi susediacej parcely č. 196/87 kat. územia K. a že obidve tieto parcely sú oddelené plotom o dĺžke 15,8 metra. Žalovaní bez ich vedomia a povolenia navozili k plotu značné množstvo zeminy v dôsledku čoho zvýšili úroveň svojej parcely o 60-70 cm a v tejto vrstve zeminy na ich parcele sa zachytáva voda , ktorá následne steká na ich parcelu v dôsledku čoho dochádza k zamákaniu priľahlých stien ich rodinného domu, ktorý sa od plota, oddeľujúceho obidve parcely nachádza sa vo vzdialenosti 0,2 m. Okrem toho žalovaný pri oplocovaní svojho pozemku zasahuje plotom až za hranicu svojho pozemku smerom k ich rodinnému domu čím im zasiahol do vlastníckeho práva. Snažili sa tento spor riešiť pred podaním žaloby prostredníctvom viacerých inštitúcií, ale nepodarilo sa im to.
Žalovaní žiadali súd, aby žalobu zamietol z dôvodu, že otázka hraničnej čiary a návozu zeminy bola viackrát riešená pred bývalými orgánmi KOVP pri MNV v K. a to aj na bývalom ONV a že oni mali
snahu vyriešiť tento spor mimosúdne. Za účasti bývalých pracovníkov MNV bola vytýčená hranica, ktorá neskôr bola aj zakreslená na geometrickom pláne č. 243-322-126-86/a Geodéziou Košice a z ktorého je zrejmé, že žalobcovia užívajú parcelu č. 196/86 v takom rozsahu v akom im bola do osobného užívania pridelená a došlo naopak k zväčšeniu rozsahu o 35 m2, ktoré nastalo užívaním na úkor cesty. Čo sa týka plota, žalovaní tvrdili, že žalobcovia mali v prírode plot postavený aj v prednej aj v zadnej časti nehnuteľnosti a oni len spojili priamou čiarou neukončenú časť jeho oplotenia. Čo sa týka navozenia zeminy k oploteniu uviedli, že aj táto otázka bola riešená prostredníctvom bývalého MNV - Rozhodnutím číslo 1/1988 KNOV pri MNV v K. im bola uložená povinnosť v lehote do 15 dní urobiť opatrenie , ktoré by bránilo zatekaniu vody a zamokaniu múra rodinného domu. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia zo dňa 25.11.1988 násyp znížili. Nakoľko žalobcovia neboli spokojní a požiadali bývalé MNV o pomoc pri riešení susedských sporov, v júni 1989 bola vykonaná ohliadka na mieste samom a znovu im bola uložená táto povinnosť, aby nedošlo k zamákaniu múru do 31.8.1989. V júli 1989 vybudovali múrik , čím si splnili povinnosť a rozhodnutie stratilo účinnosť, keďže došlo pred uplynutím lehoty k splneniu rozhodnutia. Tvrdili, že stále mali záujem problémy riešiť mimosúdne o čom svedčí aj skutočnosť, že vykonali opatrenia, ktoré im boli uložené dobrovoľne boli splnené.
Súd zistil z výpisu Katastra nehnuteľnosti Košice-okolie, že parcela CKN 196/86 o výmere 745 m2 je vedená na liste vlastníctva č. 467 na mene žalobcov ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Parcela č. CKN 196/87 o výmere 707 m2 je zapísaná na liste vlastníctva č. 471 kat. územia K. N. T. na mene žalovaných ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Žalobcovia ako účastníci konania vo svojej výpovedi uviedli, že v roku 1985 suseda, ktorá je z druhej strany žalovaných si ohradila pozemok zo všetkých strán a potom od rohu jej domu sa vymeral pozemok žalovaným a ich sa posunul. V podstate s vymeraním pozemkov súhlasili, ale veľmi sa im to nepozdávalo a preto v roku 1988 požiadali geodéziu o zameranie pozemkov. Vtedy boli pozvaní pracovníkmi geodézie, ktorí sa snažili ich presvedčiť, aby žiadosť na zameranie pozemkov vzal späť, lebo sa stala chyba, na základe ktorej bola posunutá hranica o 60-70 cm do ich pozemku. Najskôr staval rodinný dom oni - žalobcovia a sused- žalovaní až za nimi, ktorý zbytočnú zeminu vysypal na múr ich domu. Zo začiatku ho prosili, aby zeminu odpratal, s odôvodnením, že im bude zamákať dom. Žalovaní im na to stále odpovedali, že sa dohodnú. Snažil sa rôznymi žiadosťami a sťažnosťami docieliť, aby žalovaní prestali s týmto konaním, ale aj napriek tomu vyvýšili pozemok o 80 cm. A preto príčinou zamokania jeho rodinného domu je toto navýšenie zeminy žalovanými na ich rodinný dom.
Žalovaní ako účastníci konania vo svojej výpovedi uviedli, že rodinný dom stavali ako poslední a pri osadzovaní do terénu vychádzali zo vzdialenosti plota hornej susedy a terén si len upravili a vyrovnali ho. Keď komisiou bolo zistené a im bolo nariadené odstránenie zeminy odstránili ju a postavili oporný múr, ktorý mal zamedziť zamákaniu rodinného domu žalobcov. Tvrdili, že žalobcovia nesprávne osadili svoj rodinný dom od spodného suseda nedodržali dostatočnú vzdialenosť, ale zasiahli aj do ich pozemku a vždy ich obťažujú.
Súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia priebehu užívacej a majetkovej hraničnej čiary medzi pozemkami žalobcov č. 196/86 a pozemkom žalovaných parcelu č. 196/87 za účelom zistenia, či skutočne žalobcovia postavili rodinný dom na nehnuteľnosti, ktorú vlastnili žalovaní a či oporný múrik sa nachádza na nehnuteľnosti žalobcov tak ako to tvrdili žalobcovia.
Znalec Ing. M. B. v znaleckom posudku zo dňa 12.6.1991 uviedol, že hraničná čiara medzi pozemkami žalobcov a žalovaných prebieha v súlade s mapovým stavom. Pozemky č. 196/93, 196/86, 196/87, 198/88 a 196/89 so svojimi skutočnými hranicami užívania zasahujú do pozemku , ktorý je označený parcelným číslom 196/58. Tento pozemok je vo vlastníctve štátu a je zapísaný na liste vlastníctva č. 1 ako miestna komunikácia.
Žalobcovia so znaleckým posudkom nesúhlasili a tvrdili, že znalec nesprávne prenášal body z protiľahlých nehnuteľnosti, prenášal ich za časti, ktorých vlastníkom je štát a nie oni, prípadne žalovaní.
Znalec Ing. I. B. v kontrolnom znaleckom posudku zo dňa 19.9.1992 uviedol, že v znaleckom posudku Ing. M. B. sa konštatuje, že hraničná čiara prebieha v súlade s mapovým stavom ale v tomto posudku nie je zmienka o geometrickom pláne č. 761-003-75, ktorým je definovaný a technicky vymedzený rozsah majetku a priebeh majetkovej hranice, o ktorú sa vedie spor. Z toho usúdil, že tento rozhodujúci dokument nebol pri znaleckom dokazovaní použitý. Vzhľadom k tomu, že grafická časť geometrického plánu č. 761-003-75 nebola k dispozícii nemohol sa tak k nameraným údajom v znaleckom posudku Ing. B. vyjadriť, lebo namerané údaje nemal s čím porovnať.
Po zabezpečení grafickej časti geometrického plánu č-. 761-003-75 z roku 1975 znalec Ing. I. B. podal kontrolný znalecký posudok dňa 7.1.1993 a v závere posudku uviedol, že vo veci vyhotovenia znaleckého posudku Ing. M. B. možno konštatovať, že zameranie skutočného stavu užívania bolo vykonané správne až na majetkovú príslušnosť múru plota medzi parcelami 196/86 a 196/87. Podľa zameranej šírky parcely 196/86 by múr plota patril žalovaným a zásah do parcely žalobcov by bol 0,32 m. Zameranie spornej hranice bolo zaistené kontrolnými mierami k ďalším parcelám. A že vzhľadom na chýbajúcu grafickú časť geometrického plánu č. 761-003-75 kde sú číselne uvedené rozmery sporných parciel mohol znalec porovnať výsledky znaleckého zamerania len z graficky získanými mierami z mapy, čo pri pomerne malých rozdieloch možno posúdiť len porovnaním s číselnými údajmi o rozmeroch parciel. Týmto je možné vysvetliť rozdiely uzáverov v znaleckom posudku v dôsledku chýbajúcej časti geometrického plánu.
Žalobcovia tvrdili, že ich rodinný dom mal byť situovaný 3 metre od susedného pozemku, ale neskôr bol vypracovaný osobitný situačný plán osadenia, ktorý bol schválený a odsúhlasený Územným plánovaním bývalého ONV Košice-vidiek zo dňa 25.5.1981, že bolo uvedené , že sú povinní od parcely č. 196/87 umiestniť dom vo vzdialenosti 1,5 m, nakoľko šírka pozemku neumožnila inak umiestniť tento rodinný dom. Požiadali o prvé zameranie pozemku na základe objednávky z 11.3.1981 a to uskutočnili pracovníci Geodézie Košice-vidiek. Opakovane objednali zameranie v roku 1988 a v roku 1990 avšak k zameraniu nedošlo, lebo od pôvodného zamerania sa v tom čase v teréne nič nezmenilo a že keď žalovaní namietajú hranice pôvodne vymerané, bolo im oznámené, že sa majú sa obrátiť na súd. Tvrdili, že hraničná čiara má byť 1 meter za ich rodinným domom k pozemku žalovaných a uznali , že nedodržali schválenú hranicu o 0,5 m, ako im to projektant prilákal.
Súd zistil, že Odborom územného plánovania a stavebného poriadku ONV Košice-vidiek bol schválený projekt pod č. 3114/81 zo dňa 25.5.1981 a na základe tohto projektu bola povolená vzdialenosť rodinného domu žalobcov od nehnuteľnosti žalovaných vo vzdialenosti 1,5 m.
Znalec Ing. I. B. pri ohliadke na mieste samom previedol rekonštrukciou podľa zamerania geometrického plánu č. 761-003-75 a týmto meraním boli porovnané skutočné hranice so stavom podľa geometrického plánu a skonštatoval, že sporná majetková hranica spredu na úrovni geometrického plánu vykazuje rozdiel 1 m. Na základe tejto rekonštrukcie podal doplnok ku kontrolnému znaleckému posudku dňa 4.10.1996 v závere ktorého uviedol, že sporná hranica nie je oplotená na úrovni platnej majetkovej hranice ale oplotenie je posunuté do parcely žalobcov v prednej časti parcely pri komunikácii pod „A“ 1 a v zadnej časti spoločnej hranice je posun do parcely žalobcov v bode „B“ 0,15 m.
Žalovaní nesúhlasili s týmto záverom v dopĺňacom posudku a tvrdili, že pri posúdení priebehu hranice má byť v prvom rade zrejmé aké sú jednotlivé hraničné body ďalšími susednými pozemkami a tieto znalec nevytýčil. Pri zameraní vychádzal len z domnelých hraničných bodov.
Znalec Ing. I. B. k týmto námietkam sa vyjadril a uviedol, že v znaleckom posudku mierky susedných parciel vzniknutých parceláciou neuvádzal, lebo nie sú predmetom tohto sporu a pri vyhotovení geometrického plánu, ktorý je súčasťou rozsudku zameral celú parcelu 196/86 s pripojením na body meračskej siete a že zameral aj ostatné body obvodu bloku parciel. Príslušnými výpočtami došiel k záveru, že aj pôvodný geometrický plán riešil výmery parciel z priamo meraných mier, čomu nasvedčujú dĺžky hraníc parciel, ktoré sa zhodujú v obidvoch plánoch ako aj výmery.
Žalovaní žiadali, aby súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie z dôvodu, že znalecké dokazovanie Ing. B. je v rozpore so skutočnosťou a predložili grafickú identifikáciu hranice firmou G. a žiadali, aby súd vypočul svedkyňu Ing. Z. K., geodetku spoločnosti G., ktorá by konfrontovala svoje závery ustálené v grafickej identifikácii podľa plánu, ktorý v prílohe predložili.
Svedkyňa I.. Z. K. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že bola požiadaná žalovanými vypracovať grafickú identifikáciu a zistiť priebeh hranice a zistila, že hranica katastra je zhodná s užívacou a pri zisťovaní vychádzala z pôvodnej katastrálnej mapy a teraz platnej mapy.
Súd vzhľadom aj na túto svedeckú výpoveď a tiež aj na rozpory, ktoré namietali žalovaní nariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Znalec Ing. J. P. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 12.2.2003 uviedol, že k narušeniu vlastníckych vzťahov nedošlo. Priebeh hranice v prílohe 2 tvorí spojnicu bodov BDA a v prírode múrik a oplotenia medzi parcelou 196/86 a parcelou 196/87.
Žalobcovia podali návrh na určenie hranice na Správu katastra v súlade s ust. § 22 ods. 1, § 48 ods. 1 Zák.č. 162/91 Z.z. vzhľadom na tri rozdielne závery znaleckých posudkov.
Súd zo spisu H 1/2003/Kol zistil, že Správa katastra Košice-okolie dňa 1.10.2004 rozhodla podľa § 48-51 Zák.č. 162/1995 Z.z. v znení zákona č. 3/02Z.z. určila, že hranicu parciel CKN 196/86 a 196/87 v katastrálnom území K. prechádza bodom B=241-39 na D=241-57 zobrazenými v grafickej prílohe č. 1 tohto rozhodnutia. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že základným podkladom pre rozhodnutie boli popisné informácie katastra nehnuteľnosti a geodetické informácie katastra nehnuteľnosti zobrazením príložnej katastrálnej mape v ktorej je premietnutý geometrický plán vyhotovený G. n.p. P. pod číslo, 761-003-75 overený podľa § 8 Zákona č. 46/71 Zb. zo dňa 24.10.1974. Rozhodujúcim právnym a technickým podkladom pre určenie parciel CKN je vyššie citovaný s overenými mierkami v ňom uvedenými. Správa katastra sa jednoznačne opiera o prvotný zápis žiadosti MNV v K. o zápis do vlastníctva štátu v správe MNV č. 456/1975 z 20.10.1975. Nový stavebný obvod bol vyhlásený na základe rozhodnutia ONV Košice-okolie odbor výstavby a ú.p. z 25.9.1974 č. 6454/74 -Ing.Du. Následne MNV odovzdal dotknutým účastníkom konania stavebné pozemky do osobného užívania v súlade s geometrickým plánom 761-003-75.
Toto rozhodnutie sa nestalo právoplatným , lebo Katastrálny úrad v Košiciacch č. H 1/03-BJ dňa 14.9.2006 konanie o určenie priebehu hranice medzi parcelami č. 196/86 a 196/87 v katastrálnom území K. podľa § 30 ods. 1 písm. e/ Zák.č. 71/67 Zb. zastavil.
Svedok M. K. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že on ako pracovník G. n.p. P. vypracoval geometrický plán č. 761-00375 a následne na to bol preveriť, či geometrický plán bol riadne realizovaný v prírode. Zistil, že nebol dostatočný a v prírode došlo k posunu majetkovej hranice s tým, že upozornil na túto skutočnosť prítomných a to žalobcu a pracovníčku MNV. Hranica bola posunutá o 20 cm a následne sa tento posun zväčšoval. Žalobcovi oznámili, že došlo k posunu hranice vo vzťahu k jeho parcele.
Svedok Ing. M. K., ktorý vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že on ako zamestnanec Katastrálneho úradu Košice- okolie rozhodoval vo veci H 1/03 a pri rozhodovaní vychádzal z geometrického plánu č. 761-2003-75, ktorý bol vypracovaný v roku 1975 a zároveň porovnával tri znalecké posudky a dospel k záveru, ktorý uviedol vo výroku rozhodnutia, teda určil hraničnú čiaru medzi nehnuteľnosťami, ktorá je jednoznačne posunutá do nehnuteľnosti žalobcov a nie je užívacia hraničná čiara totožná s majetkovou hraničnou čiarou. Zrejme k chybe a posunu došlo v dôsledku neodborného vytýčenia hraničnej čiary na základe geometrického plánu v roku 1975.
Ing. Igor B. potvrdil vo svojej výpovedi, že aj on pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal pri zisťovaní majetkovej hranice z geometrického plánu z roku 1975. Majetkový stav bol zaznamenaný u oboch strán a aj na liste vlastníctva a znalec zistil, že majetková hranica nebola totožná s užívacou hranicou. Keďže sa nestotožnila majetková hranica s užívacou a uviedol, že je vec majiteľa v tomto prípade žalobcu, ktorý staval tento plot a postavil to do svojej nehnuteľnosti , ako si ho postaví. V prípade, že by plot staval na majetkovej hranici je potrebné, aby toto vytýčenie urobil odborník geodet, prípadne znalec s tým, že by sa urobil protokol, pričom námietky a vyjadrenia účastníkov nemajú vplyv na konštatovanie majetkovej hranice a na jej vytýčenie.
Ing. J. P. potvrdil vo svojej výpovedi, že na znaleckom posudku trvá, a že týmto posudkom podal kontrolný znalecký posudok na posudok Ing. B. a Ing. B.. Pri meraní vychádzal z bodov, ktoré sú v zadnej strane predmetných nehnuteľností, lebo tam našiel najviac pevných a identických bodov. V prednej časti tejto nehnuteľnosti sú nezrovnalosti , hraničná čiara neidentická. Uviedol, že porovnal u predmetných nehnuteľností stav užívací s katastrálnou mapou a s geometrickým plánom z roku 1975 a pri tomto premeraní nezistil, aby došlo k posunu užívacej hranice s majetkovou.
Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva nesprávne zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju nesprávne zadržuje.
Žalobcovia spresnili svoj žalobný návrh v takom znení ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Súd dospel k záveru, že takto spresnený návrh aj opodstatnený nakoľko v konaní bolo v znaleckom posudku znalca Ing. I. B. a tiež aj v rozhodnutí Správy katastra Košice-okolie č.k.: H 1/03 zo dňa 1.10.2004, ktoré síce nenadobudlo právoplatnosť a konanie bolo zastavené rozhodnutím Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 14.9.2006 podľa § 30 ods. 1 Písm. e/ Zákona č. 711/67 Zb. z dôvodu, že patrí toto konanie do právomoci súdu bolo jednoznačne potvrdené, že majetková hranica medzi nehnuteľnosťami - parcelami 196/86 a 196/87 v katastrálnom území Kráľovce bola určená geometrickým plánom 761-2003-75 , ktorý bol overený podľa § 8 Zák. 46/71 Zb. dňa 24.10.1974. Ďalší znalci, ktorí podali v tomto konaní znalecké posudky a to Ing. P. a Ing. B. nevychádzali pri zisťovaní majetkovej a užívacej hraničnej čiary z tohto geometrického plánu. Správa katastra v rozhodnutí, ktoré súd použil ako dôkaz listinou, ktorý vychádzal z odborných znalostí získaných posúdením všetkých znaleckých posudkov a rozhodnutí v tomto konaní uviedla, že pri určení hraničnej čiary sa jednoznačne musí opierať o pôvodný zápis žiadosti MNV v K. o zápis do vlastníctva československého štátu v správe MNV č. 456/1975 z 20.10.1975 , v ktorom bolo uvedené, že nový stavebný obvod bol vyhlásený na základe rozhodnutia ONV Košice-okolie odbor výstavby a územného plánu z 25.9.1974 č. 6454/74 a následne MNV odovzdal dohodnutým účastníkom konania stavebné pozemky do osobného užívania. V súlade s geometrickým plánom č. 761-003-75. Pri rozhodovaní správa katastra vychádzala z nespochybnených bodov severovýchodnej hranice parcely 196/89 definovanej bodmi 241-47 a 241-53 od ktorých boli vytýčené body geometrického plánu č. 761-003-75.
Súd nemohol vychádzať zo znaleckého posudku Ing. B. a Ing. P. taktiež odborného vyjadrenia Ing. Z. K. pri zistení priebehu majetkovej hranice a užívacej hranice medzi parcelou 196/86 a 196/87 z dôvodu , že títo znalci nevychádzali z prvotného zápisu a z geometrického plánu č. 761-003-75.
Súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. B., ktorý v tomto posudku porovnával svoje merania s geometrickým plánom 761-003/75 vrátane výpočtu plôch. Na základe merania vykonaného dňa 18.6.1997 pre geometrický plán 10834711-25/97, ktorý bol aj úradne podľa § 9 Zák. 215/95 Z.z. overený pod č. reg. 61-553/98 dňa 17.6.1998 bolo zistené, že došlo k záberu plochy z parcely č. 196/86 a táto plocha bola v tomto geometrickom pláne definovaná ako parcela 196/125 o výmere 30 m2, ktorú žiadali žalobcovia vydať.
Znalec Ing. M. T. CSc v znaleckom posudku č. 168/98 zo dňa 7.12.1998 potvrdil, že poškodenie časti vnútornej omietky v garáži žalobcu mohlo byť spôsobené navezenou zeminou, z ktorej vlhkosť presakovala cez základy do vnútra objektu pod úrovňou zvislej izolácie. Pravdepodobný dôvod poškodenia omietky na rodinnom dome žalobcov bolo v časti vnútornej omietky v garáži z muriva základov spôsobené dotykom navozenej zeminy na západnej strane domu žalobcov. V konaní bolo preukázané, že žalovaní navezením zeminy a tiež aj postavením múrika na nehnuteľnosti, ktorú znalec Ing. B. označil vo svojom znaleckom posudku ako parcelu č. 196/125 o výmere 30 m2 spôsobili, že došlo k zamákaniu rodinného domu žalobcov a preto súd im uložil povinnosť túto zeminu a múrik odstrániť.
Súd vzhľadom na tieto skutočnosti a na ust. § 126 ods. 1 Obč. zák. uložil povinnosť žalovaným vydať žalobcovi túto parcelu, ktorá je vlastníctvom žalovaných. Zároveň uložil žalovaným odstrániť zeminu a betónový múrik, ktorý nanosili a vystavili žalovaní, čo sami potvrdili vo svoji ch výpovediach.
Žalobcovia mali v tomto konaní úspech a preto súd im priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania pozostávajú z nákladov na znalecké dokazovanie v sume 1.600,-Sk a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 300,-Sk Náhradu trov právneho zastúpenia nežiadali a preto im prisúdená nebola.
O trovách štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č.233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.