Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cbi/27/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Soňou Pekarčíkovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. L. M., V. XX,. O., proti odporcovi: J.. P. M., D. XX,. XXX. XX. B., SKP úpadcu A. B., a.s., C. X,. XXX. XX. N., IČO: XX. XXX. XXX,. o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky, takto

rozhodol:

Súd určuje, že pohľadávka navrhovateľa prihlásená do konkurzného konania vedenom pred Krajským súdom v Bratislave voči úpadcovi A. B. a.s., N. je vo výške 109.795,- Sk oprávnená a zistená a pre účely rozvrhu je zaradená do 4. triedy.

V časti o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 550.000,- Sk súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom došlým súdu dňa 13.4.2004 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi určenia pravosti a výšky pohľadávky v celkovej výške 659.795,- Sk, ktorá sa skladá z dvoch častí - určenia pravosti pohľadávky vo výške 109.795,- Sk, čo predstavuje úroky vo výške 20% ročne zo sumy 1.541.392,06 Sk, súčasne si navrhovateľ uplatnil aj určenie pravosti pohľadávky vo výške 550.000,- Sk titulom náhrady škody.

Navrhovateľ svoj návrh v časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 109.795,- Sk odôvodnil nasledovne:

Navrhovateľ mal u odporcu otvorené 4 vkladové účty. Ku dňu 3.12.1999 A. B. a.s., zablokovala vklady navrhovateľa a zastavila i úročenie týchto zostatkov na jednotlivých účtoch. Navrhovateľ si vyčíslil dlžný úrok za dobu od 4.12.1999 do 12.4.2000. Teda za obdobie kedy úpadca A. B. a.s. zastavila úročenie zostatkov vkladov na účte navrhovateľa a tak podľa návrhu navrhovateľa porušila zmluvné podmienky vkladových účtov, nakoľko mala dohodnutú zmluvnú povinnosť vklady navrhovateľa úročiť 20% úrokom ročne a túto svoju povinnosť si neplnila ku dňu vyhlásenia konkurzu. Súčasne navrhovateľ vyčíslil na jednotlivých vkladových účtoch uplatnený úrok z omeškania.

V časti o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky vo výške 550.000,- Sk navrhovateľ uviedol nasledovné:

Uvedená pohľadávka predstavuje náhradu škody, ktorá navrhovateľovi vznikla titulom úpadcom jednoznačne zavinenej nemožnosti vrátiť pôžičku 750.000,- Sk poskytnutý od pani A. M. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.5.1999. Splatnosť tejto pôžičky bola dohodnutá na deň 15.1.2000 a vzhľadom k zablokovaniu vkladov zavineného úpadcom teda A. B. a.s., ktorá dňa 3.12.1999 zastavila svoju činnosť a zablokovala vklady navrhovateľa, ktorý preto nemohol vrátiť pôžičku v termíne splatnosti. Pre prípad neplnenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.5.1999 bola dohodnutá medzi pani A. M. a navrhovateľom zmluvná pokuta a to

1) pri omeškaní s vrátením jednorázove 100.000,- Sk a

2) súčasne bolo dohodnuté za každý deň omeškania 1% denne z dlžnej čiastky, čo znamená za obdobie od 15.1.2000 do 12.4.2000 za 89 dní 667.500,- Sk. Na základe dohody zo dňa 31.5.2000 sa zmluvné strany dohodli na znížení zmluvnej pokuty na čiastku 450.000,- Sk z celkovej 667.500,- Sk. Zmluvná pokuta teda do dňa vyhlásenia konkurzu predstavovala sumu celkom 550.000,- Sk. Uvedenú čiastku si navrhovateľ uplatňuje ako náhradu škody zavinenú úpadcom.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne dňa 20.5.2004, pričom svoje vyjadrenie rozčlenil na dve časti: na jednej strane sa odporca vyjadril k uplatnenému úroku z omeškania, ktorý bol navrhovateľom vyčíslený v celkovej výške 109.795,- Sk, pričom v uvedenom písomnom vyjadrení tento nárok navrhovateľa uznal v celom rozsahu v celej uplatnenej výške 109.795,- Sk.

Vo svojom uznávacom prejave v ktorom uvedený úrok z omeškania uznal uviedol, že navrhovateľ mal u úpadcu vedené nasledujúce vkladové účty:

- č. 1628-16943804 na ktorom zostatok predstavuje 223.491,10 Sk

- č. 3201-6446804 na ktorom zostatok predstavuje 127.800,86 Sk

- č. 6242-6243804 na ktorom zostatok predstavuje 977.441,- Sk

- č. 6816-4484804 na ktorom zostatok predstavuje 212.659,10 Sk

Zostatok na vyššie uvedených účtoch teda predstavuje sumu v celkovej výške 1.541.392,06 Sk. Pohľadávka navrhovateľa bola v tejto výške uznaná odporcom na prieskumnom pojednávaní.

Úpadca bol od 30.11.1999 neschopný splácať svoje splatné záväzky. Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií SR odobrala dňa 1.12.1999 úpadcovi povolenie pôsobiť ako banka a dňa 3.12.1999 NBS vyhlásila neschopnosť úpadcu vyplácať vklady. Dňom 1.12.1999 úpadca pozastavil aj úročenie vkladov. Od tohto dátumu peňažné prostriedky navrhovateľa na účtoch vedených u úpadcu úročené neboli, hoci na to navrhovateľ v zmysle Zmluvy o vkladovom účte nárok mal.

Vzhľadom na uvedené odporca uznal nárok navrhovateľa na 20% úrok ročne zo sumy 1.541.392,06 Sk ako zostatku na vyššie uvedených vkladových účtoch za obdobie od 4.12.1999 do 12.4.2000, ktorý predstavuje čiastku 109.795,- Sk.

Odporca sa vyjadril aj k nároku uplatneného navrhovateľom v druhej časti t.j. v časti uplatnenej náhrady škody vo výške 550.000,- Sk.

V tejto časti navrhuje žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a to z týchto dôvodov:

Uvedená škoda vyčíslená navrhovateľom mala vzniknúť v dôsledku pozastavenia vyplácania vkladov úpadcom kedy nemohol navrhovateľ riadne vrátiť včas pôžičku splatnú dňa 15.1.2000 a musel zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 550.000,- Sk.

Medzi navrhovateľom a úpadcom boli uzatvorené Zmluvy o vkladovom účte ide teda o absolútny obchod, ktorý sa upravuje ustanoveniami Obchodného zákonníkmi (§ 261 ods. 3 Obch. zákonníka).

Odporca má za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik skutočnej škody a taktiež nesúhlasil ani s výškou uplatňovanej náhrady škody.

Dlh navrhovateľa z pôžičky bol splatný 15.1.2000. Národná banka vyhlásila banku za neschopnú splácať vklady dňa 3.12.1999. O tejto skutočnosti sa navrhovateľ mohol dozvedieť, nakoľko NBS vydala platovú správu o odobratí povolenia pôsobiť ako banka ako aj správu o strate spôsobilosti úpadcu vyplácať vklady.

To znamená, že odporca mal dostatok času aby z iných zdrojov zabezpečil peňažné prostriedky na riadne a včasné speňaženie pôžičky. Tým sa mohol vyhnúť povinnosti platiť zmluvnú pokutu. V takomto prípade mohol uplatňovať ako náhradu škody iba zvýšené vklady vzniknuté zaobstaraním dostatočných

peňažných prostriedkov na splatenie pôžičky z iných zdrojov pomocou inej osoby (napr. nevýhodné úroky z pôžičky či úveru). Uplatnenie takejto škody by bolo potom v súlade s § 380 Obch. zákonníka.

Podľa názoru odporcu navrhovateľ mohol znížiť výšku zmluvnej pokuty a aj výšku prípadnej škody tým, že peňažné prostriedky potrebné na splatenie pôžičky získa pokiaľ ich nemohol z objektívnych dôvodov zaobstarať do 15.1.2000 v čo najkratšom čase po jej splatnosti. Žalobca tak neurobil do 15.1.2000, ani do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a porušil tým prevenčnú povinnosť podľa § 384 Obch. zákonníka.

Z toho dôvodu odporca má za to, že odporca nie je povinný nahradiť škodu vzniknutú porušením tejto povinnosti navrhovateľa.

Súčasne odporca namietal, že navrhovateľ nepreukázal či zmluvnú pokutu skutočne zaplatil alebo nie.

Ďalším predpokladom náhrady škody, ktorú podľa vyjadrenia odporcu navrhovateľ nepreukázal je aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti úpadcu a vznikom škody. Podľa vyjadrenia odporcu neschopnosť úpadcu vyplácať vklady nebol jediným dôvodom vzniku prípadnej škody na strane navrhovateľa. Príčinou bola aj neschopnosť alebo nemožnosť navrhovateľa zabezpečiť riadne a včas splatenie pôžičky z iných zdrojov. Má za to, že navrhovateľ musí preukázať že išlo o podstatnú príčinu vzniku škody, bez ktorého by ku škode inak nedošlo.

Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu ako i na základe vyjadrení účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Nárok navrhovateľ sa skladá z dvoch častí. Z časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 109.795,- Sk a z uplatneného nároku 550.000,Sk, ktorý si navrhovateľ uplatnil titulom náhrady škody.

V časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 109.795,- Sk súd nevykonal podrobnejšie dokazovanie, nakoľko s poukazom na ust. nepovažoval súd vykonanie ďalšieho dokazovania za potrebné, nakoľko odporca túto časť žalovanej pohľadávky v celom rozsahu uznal.

V druhej časti uplatneného nároku, t.j. v časti uplatnenia náhrady škody vo výške 550.000,- Sk súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 1.5.1999 uzatvorila pani A. M. ako veriteľka s pánom Ing. L. M. ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke vo výške 750.000,- Sk. Podľa článku 1 uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal uvedenú pôžičku vrátiť do dňa 15.1.2000. Uvedená Zmluva o pôžičke bola dojednaná bez nároku na úrok z tejto pôžičky resp. veriteľka sa tohto nároku na úrok vzdala.

Podľa článku 2 uvedenej Zmluvy dlžník ako navrhovateľ doložil veriteľke svoju schopnosť uhradiť pôžičku svojimi stavmi na vkladových terminovaných účtoch vedených u úpadcu.

Podľa článku 3 uvedenej Zmluvy pre prípad omeškania s vrátením pôžičky sa veriteľka a dlžník dohodli tak, že pri nedodržaní termínu splatnosti uhradí dlžník veriteľke jednorazovú čiastku 100.000,- Sk a ďalej zmluvnú pokutu 1% denne z dlžnej čiastky nesplatenej pôžičky.

Navrhovateľ mal u úpadcu vedené vkladové účty : 1628-16943804, č. 3201-6446804, č. 6242-6243804 a č. 6816-44848804. Celkový zostatok na uvedených vkladových účtoch predstavoval sumu 1.541.392,06 Sk.

Úpadca bol od 30.11.99 neschopný splácať svoje splatné záväzky. NBS po prerokovaní s Ministerstvom financií SR odobrala dňa 1.12.1999 úpadcovi povolenie pôsobiť ako banka a dňa 3.12.1999 NBS vyhlásila neschopnosť úpadcu vyplácať vklady.

Navrhovateľ v rámci dokazovania predložil súdu Dohodu zo dňa 31.5.2000 uzatvorenú medzi veriteľkou pani A. M. a dlžníkom Ing. L. M. z ktorej vyplýva, že výška pohľadávky veriteľky, ktorá bola splatná dňa 15.1.2000 vzhľadom k tomu, že dlžník nemohol od 1.12.1999 disponovať so svojimi vkladovými účtami zaplatil pôžičku svojej veriteľke až dňa 12.4.2000 kedy došlo k omeškaniu dlžníka za obdobie od 15.1. 2000 do 12.4.2000 t.j. 80 dní čo predstavuje pokutu 667.500,- Sk a spolu s jednorázovou pokutou 100.000,- Sk je to celkom 767.500,- Sk, ktorú je povinný dlžník vrátiť veriteľke. Dňa 31.5.2000 uzatvorili

veriteľka a dlžník Dohodu, v ktorej predmetom bolo zníženie pokuty z čiastky 767.500,- Sk na čiastku 550.000,- Sk a veriteľka súčasne potvrdila prevzatie tejto zníženej čiastky vo výške 550.000,- Sk.

Z uvedenej Dohody však nevyplýva kedy veriteľka uvedenú čiastku od navrhovateľa prevzala. Veriteľka v uvedenej Dohode potvrdila len prevzatie vrátenej pôžičky vo výške 750.000,- Sk a to dňa 12.4.2000.

Súčasne uvedená Dohoda obsahuje aj prehlásenie, že týmto sú nároky zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.5.1999 vyrovnané.

Keďže odporca uvedenú čiastku 550.000,- Sk uplatnenú navrhovateľom ako náhradu škody v tomto konaní v celom rozsahu poprel uplatnil si navrhovateľ túto čiastku súdnou cestou.

Na základe takto zisteného skutkového stavu ako i na základe vykonaného dokazovania súd v tejto časti návrhu dospel k tomuto záveru:

Navrhovateľ mal u úpadcu na základe uzatvorených zmlúv o vkladovom účte otvorené 4 vkladové účty tak ako sú bližšie hore špecifikované. Zostatok na uvedených účtoch predstavoval čiastku 1.541.392,06 Sk.

Medzi navrhovateľom a pani A. M. bola uzatvorená dňa 1.5.1999 Zmluva o pôžičke na základe ktorej veriteľka poskytla pôžičku navrhovateľovi ako dlžníkovi vo výške 750.000,- Sk, splatnosť uvedenej pôžičky nastala dňa 15.1.2000.

Úpadca bol odo dňa 30.11.1999 neschopný splácať svoje záväzky a odo dňa 3.12.1999 NBS vyhlásila neschopnosť úpadcu vyplácať vklady.

Z uvedeného teda vyplýva, že teda minimálne v mesiaci december 1999 navrhovateľ mohol a musel vedieť, že prostriedky uložené na vkladových účtoch u úpadcu mu budú zneprístupnené.

Pôžička bola splatná dňa 15.1.2000.

Z uzatvorenej Zmluvy o pôžičke nevyplýva, že by pôžička mala byť splatená výlučne z prostriedkov vložených na vkladovom účte u úpadcu. Navrhovateľ iba prostriedkami uloženými na vkladových účtoch u úpadcu preukazoval svoju platobnú schopnosť veriteľke. Vzhľadom k tomu, že od decembra 1999 do 15.1.2000, kedy bola splatná pôžička mal navrhovateľ dostatok času si zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov z iných zdrojov, resp. mohol sa pokúsiť uvedenú pôžičku splatiť aspoň čiastočne a tým zmierniť následky z oneskoreného splatenia dlhu, čo malo bezprostredný vplyv a vzťah k uplatnenej zmluvnej pokute vo výške 550.000,- Sk.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa nepokúsil ani len zmierniť tieto následky čiastočným splatením pôžičky.

Vo zväzku veriteľa č. 3664 sa nachádza List vkladateľa vystavený Fondom ochrany vkladov č. 5810051170-1 zo dňa 18.1.2000 z ktorého vyplýva, že navrhovateľovi bolo Fondom ochrany vkladov dňa 18.1.2000 vyplatených 280.455,74 Sk. Uvedená náhrada bola vyplatená v hotovosti dňa 18.1.2000 a prevzatie uvedenej čiastky potvrdil navrhovateľ ako vkladateľ svojím podpisom.

Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ dňa 18.1.2000 obdržal čiastku 280.455,74 Sk, ktorú mohol použiť vzhľadom na uzatvorenú Zmluvu o pôžičke a jej splatnosť aspoň na jej čiastočné splatenie a tým zmiernenie následkov jej nesplatenia. Navrhovateľ však zjavne takto neučinil a pôžičku veriteľke vrátil až dňa 12.4.2000.

Súčasne má súd za to, že navrhovateľ sa ani nepokúsil o zmenšenie škody, ktorá mala vzniknúť zo zmluvnej pokuty (zo Zmluvy o pôžičke), keď nepreukázal jeho pokusy získať finančné prostriedky z iných zdrojov. Navrhovateľ už jeden a pol mesiaca vopred vedel, že dlh zo Zmluvy o pôžičke nebude možné uhradiť z prostriedkov na vkladových účtoch. Súčasne navrhovateľ ani nepreukázal, že nemal iné možnosti splatenia dlhu a že neschopnosť úpadcu vyplácať vklady bol jediným dôvodom vzniku prípadnej škody.

V prípade že by navrhovateľ preukázal, že bol nútený z dôvodu včasného splatenia pôžičky zaobstarať finančné prostriedky z iných zdrojov uzatvorením úverovej zmluvy resp. z iného dôvodu a tým by mu vznikli nejaké ďalšie náklady, súd by s poukazom na ust. § 380 Obch. zákonníka priznal po preukázaní dôvodnosti vznik takejto škody.

Navrhovateľ však vznik takejto škody nepreukázal.

Podľa ust. § 384 ods. 1 Obch. zák. osoba, ktorej hrozí škoda je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie.

Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Navrhovateľ si túto svoju prevenčnú povinnosť nesplnil, ktorá by mala za následok zmiernenie prípadnej vzniknutej škody a to tým, že nepreukázal, že by sa pokúsil zamedziť vzniku zmluvnej pokuty včasným splatením pôžičky z iných zdrojov. Súčasne nepoužil ani jemu vyplatené finančné prostriedky dňa 18.1.2000 na zmiernenie týchto následkov a na čiastočné splatenie pôžičky. Súd má za to, že s poukazom na ust. § 384 odporca za takto vzniknutú škodu nenesie zodpovednosť. Navrhovateľ nepreukázal v danom konaní ani príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti úpadcu a vznikom škody.

Z týchto dôvodov preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní súd o náhrade trov konania rozhodol v súvislosti s ust. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha / /.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,

musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov, tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné /