Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-6C/64/2003

Rozhodnutie

Okresný súd v Ružomberku predsedom senátu JUDr. Jozefom Turzom v právnej veci navrhovateľky: Ing. E. R., nar. XX.X.XXXX,. bytom R., P. XXXX/XX. prechodne bytom Š., N. XX. zast.: JUDr. Ľ. Š., advokátom, M. X,. Š. proti odporcovi: Ing. R. K., nar. XX.X.XXXX,. bytom R., P. XXXX/XX. zast.: JUDr. L. J., advokát, D. XX, R., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu s prísl., takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k 2-izbovému bytu č. 21, nachádzajúceho sa v R. na ul. P. č. XX,. pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva s tým, že ďalej bude byt ako výlučný nájomca užívať navrhovateľka.

Odporca j e p o v i n n ý sa z predmetného bytu vysťahovať a vyprataný ho navrhovateľke odovzdať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd v Ružomberku svojím rozsudkom č.k. zo dňa 23.10.2003 zrušil právo spoločného nájmu navrhovateľky a odporcu k 2-izbovému bytu, pozostávajúceho z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva, nachádzajúceho sa v R., na ul. P. č. XX,. č. bytu 21 s tým, že výlučným nájomcom predmetného bytu sa stáva odporca. Ďalej rozhodol, že navrhovateľka nemá nárok na bytovú náhradu a žiaden z účastníkov konania nemá nárok na

náhradu trov konania. Okresný súd v Ružomberku svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané z predloženej nájomnej zmluvy, ako aj z tvrdení účastníkov, že sú spoločnými nájomcami predmetného bytu, ďalej že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené a mal. dieťa na dobu po rozvode bolo zverené do výchovy navrhovateľky. Ďalej mal za preukázané, že navrhovateľka sa v roku 2002 z predmetného bytu odsťahovala a od júna, resp. júla 2002 je nájomkyňou v byte I. Š. v T., na ul. S. XXXX/XX,. ktorý túto skutočnosť potvrdil pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní. Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že v čase rozhodovania navrhovateľka bola nájomkyňou 3- izbového bytu vlastnícky patriaceho I. Š. s dohodnutou výškou nájmu s tým, že nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú. Vychádzajúc z toho, že účastníci sa po rozvode na nájme predmetného bytu nedohodli, súd zrušil spoločný nájom predmetného bytu a rozhodol, že výlučným nájomcom predmetného bytu bude odporca, ktorý v byte aj v čase rozhodovania býval a tento užíval. Súd rozhodol, že navrhovateľke nepatrí bytová náhrada z toho dôvodu, že táto je nájomníčkou 3-izbového bytu, nachádzajúceho sa v T., teda zabezpečovanie bytovej náhrady pre jej osobu je bezpredmetné. Súd neprihliadol k tvrdeniam navrhovateľky o tom, že v čase rozvodu manželstva po ňom dochádzalo k fyzickému a psychickému napádaniu resp. týraniu zo strany odporcu, keďže skutočnosti ňou uvádzané sa nepodarilo priamo potvrdiť ani výsluchmi svedkov, ktorí nikdy pri takýchto udalostiach prítomní neboli a vedeli o tom len sprostredkovane z podania navrhovateľky. Súd nenariadil navrhovateľke vypratať predmetný byt z toho

dôvodu, že osobné veci si podľa svojich tvrdení navrhovateľka z bytu vzala a čo sa týka vecí patriacich do BSM, o tom ktoré z vecí budú komu z účastníkov konania patriť ešte pred Okresným súdom v Ružomberku rozhodnuté nebolo a túto otázku budú musieť účastníci konania riešiť následne.

Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie v ktorom uviedla, že byt ktorý je predmetom súdneho sporu bola nútená opustiť v dôsledku protiprávneho správania sa odporcu ku nej, ktorý ju údajne fyzicky napádal, vymkýňal ju z bytu, vodil si doňho priateľky a pod. Za tejto situácie bolo jej ďalšie spolužitie s odporcom neúnosné a preto bola nútená núdzovo bývať najskôr u matky v Š., neskôr v T.. Poukázala na to, že tieto skutočnosti potvrdila celá rada svedkov, ktorí boli vypočutí v rámci prvostupňového konania. Ďalej uviedla, že súd mal vziať do úvahy najmä záujem mal. detí a stanovisko prenajímateľa poukazujúc na to, že dieťa pochádzajúce z manželstva bolo súdom právoplatne zverené do jej výchovy a opatery a tak isto prenajímateľ Mesto R. navrhol určiť za výlučného nájomcu toho, komu bolo zverené dieťa. Poukázala na to, že byt potrebuje pre seba aj syna, že tento chce užívať a do tohto bytu sa chce vrátiť. V prípade, že by súd jej návrhu vyhovel, nájde si aj prácu v R., alebo v jeho blízkom okolí vzhľadom k tomu, že v čase vyhlásenia rozsudku táto pracovala vo vojenskom útvare VÚ XXXX. N.. Odporca žiadal rozsudok Okresného súdu v Ružomberku ako vecne správny potvrdiť, tvrdenia navrhovateľky uvedené v odvolaní považoval za účelové a nepravdivé, poukázal na to, že svedkovia jasne a určito vypovedali že nemajú žiadnu vedomosť o tom, že by zo strany odporcu dochádzalo k fyzickému alebo psychickému násiliu, poukázal na to, že navrhovateľka nebola nútená byt opustiť, dobrovoľne odišla bývať k svojej matke, ešte mu to aj s radosťou oznámila. Bolo to jej slobodné rozhodnutie, nakoľko si našla priateľa, s ktorým sa stretávala už dlhšiu dobu pred rozvodom, pričom aj samotný I. Š. na hl. pojednávaní uviedol, že navrhovateľka odišla z bytu dobrovoľne, keďže chcela bývať bližšie pri svojich rodičoch. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka neprejavila záujem zamestnať sa,

opätovne bývať v R., keďže býva v T. v 3-izbovom byte spolu so svojím druhom, ktorému ako sama tvrdí platí nájomné a jej bytová otázka je teda vyriešená.

Na základe uvedeného odvolania krajský súd svojím uznesením č.k. rozsudok Okresného súdu v Ružomberku č.k. zo dňa 23.10.2003 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie keď uviedol, že tak, ako vyplýva z odôvodnenia Okresného súdu Ružomberok tento dospel k záveru, že navrhovateľka v júli roku 2002 trvalo opustila spoločnú domácnosť a odišla z predmetného bytu, pričom tam nemá žiadne veci, čo by znamenalo, že došlo k zániku spoločného nájmu bytu zo zákona a teda potom návrh a prejednanie návrhu na zrušenie spoločného nájmu bytu účastníkov konania by bolo bezpredmetné a takýto návrh by bolo potrebné zamietnuť. Trvalé opustenie spoločnej domácnosti a teda spoločného bytu jedným z manželov pred rozvodom manželstva znamená totiž zánik spoločného nájmu bytu, avšak samozrejme za predpokladu, že tento spoločný nájomca mal úmysel trvalo opustiť spoločnú domácnosť. Vychádzajúc z uvedeného bolo potom krajským súdom konštatované, že bude na prvostupňovom súde aby opakovane vyhodnotil dôkazy v naznačenom smere s tým, že pokiaľ by zotrval na názore, že navrhovateľka trvalo opustila v uvedenom období roku 2002 spoločnú domácnosť, pričom začala bývať v inom byte a na inom mieste, kde si našla podľa údajov v spise aj zamestnanie, musel by prvostupňový súd právne posúdiť vec inak, tak, ako to už odvolací súd uviedol. V prípade, že by dospel k záveru, že navrhovateľka bola nútená opustiť spoločnú domácnosť s tým, že nemienila túto trvale opustiť, bude musieť prvostupňový súd sa zaoberať kritériami zrušenia spoločného nájmu bytu pri rozhodovaní o tom, ktorí zo spoločných nájomcov bude naďalej výlučným nájomcom bytu, pričom sa bude musieť vysporiadať s primárnymi kritériami uvedenými v , podľa ktorého pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, súd mal vziať do úvahy najmä záujmy mal. detí a stanovisko prenajímateľa, ktoré sú primárne kritériá.

Na základe uvedeného uznesenia krajského súdu súd vykonal ďalšie dokazovanie, v priebehu ktorého navrhovateľka na hl. pojednávaní dňa 22.4.2004 uviedla, že nemá žiadneho druha, poukazovala na rozvodový rozsudok kde je napísané, kto sa odsťahoval zo spoločného bytu, teda odporca, kde sa konštatovalo že odporca odchádzal na 2, 3 dni keď ona vôbec nevedela kde je a od roku 1999 býval u priateľky M. M.. Ďalej poukázala na to, že z bytu nikdy neodišla dobrovoľne, nikdy mu to neoznámila ani mu neodovzdala kľúče. V deň keď odchádzala musela volať policajtov, pretože jej bránil zobrať si jej veci, alebo časť majetku na ktorom sa dohodli. Ďalej poukázala, že v byte sa nachádza celý majetok, ktorý spolu nadobudli. Poukázala na to, že spoločnú domácnosť opustila 12.4.2002, po nadobudnutí

právoplatnosti rozsudku o rozvode. Dôvodom odchodu z predmetného bytu bola aj skutočnosť, že ako výkonná práporčíčka sa denno-denne stýkala s kolegyňou s ktorou odporca začal chodiť, tak isto ako s bývalým manželom a následne aj s jeho druhou priateľkou. Ďalej poukázala na to, že môže si nájsť miesto hoci kde, či už v R., M., L.. M., v M. alebo v Ž., kde sú teraz voľné miesta. Poukázala na to, že syn má v R. priateľov, že si tu zvykol a že by sa do R. rád vrátil aj keď priateľov si našiel už aj v T., kde chodí do školy. Navrhovateľka ďalej na uvedenom výsluchu uviedla, že nikdy byt neopustila dobrovoľne a nikdy nie s takým zámerom, že by sa doňho nevrátila. Na ďalšom hl. pojednávaní dňa 6.7.2004 navrhovateľka uviedla, že nie sú pravdivé tvrdenia odporcu, že s priateľom I. Š. sa stretávala už pred rozvodom. Chodili spolu na vysokú školu a stretávať sa začali až potom, čo prišla do T.. Opätovne poukázala na

to, že I. Š. nie je jej druh. Ďalej poukázala na to, že nie sú pravdivé tvrdenia odporcu v jeho písomnom vyjadrení keď uvádzal, že u p. M. býval od septembra 2000 do decembra 2001 a v období od 26.1.2002 do 13.4.2002, lebo u nej býval od r. 1999. Čo sa týka p. J., u tejto býval od decembra 2001 do januára 2002 tak, ako to uviedol v uvádzanom vyjadrení. Na otázku predsedu senátu, aby navrhovateľka vysvetlila, ako jej mohol odporca robiť príkoria na ktoré poukazovala, keďže nebývali v tomto byte spolu a následne tento byt opustila 12.4.2002 uviedla navrhovateľka, že odporca aj po tom, čo sa odsťahoval, chodil do bytu, keďže tam chodiť musel, alebo mohol, lebo z trvalého pobytu odhlásený nebol a mal tam veci. Uviedla, že zobral aj vežu, bicykel a rôzne veci, ktoré boli spoločné a kvôli tomu volala aj policajtov, ale nič sa nedialo. Teda z bytu sa odsťahovala preto, lebo toho už mala dosť a keď začal chodiť spolu s p. J., ktorá je jej bývalá kolegyňa, tak mala za to, že to už bolo naozaj neúnosné. Ako už uviedla, ona bola výkonná práporčíčka a odporca veliteľ roty, bola aj starší dôstojník pre evidenciu, teda denno-denne chodili ku nej či už s vychádzkovými knižkami, či s počtami na stravu, jednoducho so všetkým. Ďalej poukázala znovu na to, že má možnosti viacerých zamestnaní, poukázala na to, že má odslúžených 16 rokov, takže má nárok na dôchodok. Poukázala na to, že nie je podstatné stanovisko školy, ale to čo chce maloletý syn. Na ďalšom hl. pojednávaní dňa 2.5.2006 navrhovateľka uviedla, že u svojich priateliek býval odporca takmer 2,5 roka, zobral si svoje veci a teda opustil spoločnú domácnosť a zanikol mu nájom spoločného bytu, čo si myslela celý čas a teda aj v čase, keď podávala žalobu na súd. Na otázku predsedu senátu, prečo potom v návrhu zo dňa 20.5.2003 sa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu bytu vzhľadom na uvedené skutočnosti uviedla, že odporca stále trval na tom, že nárok mu nezanikol, že byt neužíva neoprávnene, preto podala uvedený návrh. Ďalej poukázala, že na mierovej misii OSN bola na C. od 22.9.2004 do 28.3.2006, ďalej poukázala na to, že v uvedenom období sa maloletý syn nachádzal u jej rodičov, na adrese Š. XX,. kde býva s ním. Uviedla, že v súčasnosti pracuje vo V. Ú. T., čo je do R. 2 hodiny, a teda by mohla dochádzať. Poukázala na to, že maloletý syn v Š. chodí aj do školy. Ďalej uviedla, že prechodný pobyt v T. už nemá a nebýva tam ako uvádzala, ani maloletý syn. Čo sa týka p. Š., výživné bolo posielané na jeho adresu a následne od neho jej. Maloletý syn bol p. Š. počas jej misie navštíviť raz, ďalej poukázala na to, že u p. Š. má ešte zložený nábytok, keďže si u neho nechala ešte nejaké veci, keďže si ich nemá kde dať.

Právny zástupca navrhovateľky na hl. pojednávaní 5.9.2006 uviedol, že navrhovateľka opustila byt po psychickom a fyzickom napádaní zo strany odporcu a nikdy neopustila spoločnú domácnosť a žiadne úkony týmto smerom neuskutočnila. Pracovať odišla s úmyslom, že sa časom vráti a toto neznamená, že byt opustila s úmyslom jeho trvalého opustenia. Ďalej poukázal na to, že práve odporca niekoľko rokov nebýva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a on trvale opustil spoločnú domácnosť. Na základe uvedeného mali za to, že výlučnou nájomníčkou predmetného bytu má byť navrhovateľka, bez povinnosti zabezpečovať odporcovi bytovú náhradu a to z toho dôvodu, že opustením spoločnej domácnosti zo strany odporcu zanikol jeho spoločný nájom bytu a teda aj jeho nárok na bytovú náhradu. Na otázku predsedu senátu, aby právny zástupca navrhovateľky vysvetlil nelogičnosť prejednávanej veci, keďže sama strana navrhovateľa sa domáha zrušenia práva spoločného nájmu bytu a napriek tomu uvádza úplne opačné skutočnosti uviedol včetne navrhovateľky, tak isto ako aj odporca ako aj zástupca odporcu, že medzi nimi nie je sporné, že nedošlo k zrušeniu spoločného nájmu bytov manželov opustením spoločnej domácnosti či už zo strany navrhovateľky alebo odporcu.

Odporca v priebehu ďalšieho dokazovania na hl. pojednávaní dňa 22.4.2004 uviedol, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bolo uvedené, že maloletý syn sa má v T. dobre, tak isto aj

pri osobnom styku mu povedal, že on do R. nechce ísť, keďže chodí v T. do krúžkov, má tam kamarátov, hráva úspešne futbal a zvykol si. Uviedol mu, že má veľmi dobré vzťahy s p. Š., s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Ďalej odporca poukázal na to, že vo V. Ú. v R. voľné miesta nie sú. Odporca ďalej uviedol, že v obdobiach keď mal priateľky, pre nezhody s p. navrhovateľkou a jej denno-denné scény síce cez deň bol v predmetnom byte, ale na večer odchádzal k uvádzaným priateľkám. Ďalej uviedol, že predmetný byt mu bolo bránené zo strany p. navrhovateľky užívať a poukazoval aj na doklady o priestupkovom riešení jej konania.

Právny zástupca odporcu na uvedenom hl. pojednávaní uviedol, že došlo zo zákona k zániku spoločného nájmu bytu, resp. prechodu nájmu na odporcu a žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť v celom rozsahu. Ďalej poukázal na to, že nie je ani v záujme maloletého syna, aby sa tento opätovne sťahoval do R., keďže aj v iných konaniach navrhovateľka uviedla, že po zmene prostredia aj školského došlo k zlepšeniu prospechu maloletého, k zlepšeniu jeho správania, že si vytvoril nový okruh priateľov a zvykol si na pedagogický zbor, čoho odrazom je aj zlepšenie známok v škole. Na otázku predsedu senátu, aby právny zástupca odporcu uviedol skutočnosti, na základe ktorých došlo k zániku spoločného nájmu bytu uviedol, že navrhovateľka dobrovoľne opustila predmetný byt, opustila ho v apríli 2002, nakoľko podľa ich informácií už 15.4.2002 mala zabezpečený pracovný pomer vo Vojenskom útvare N., kde aj pôsobí. Ďalej navrhovateľka po odchode z predmetného bytu neprejavila záujem o byt, nepodieľala sa na uhrádzaní nájomného a poplatkov za služby spojené s užívaním tohto bytu na rozdiel od doby, keď znemožnila odporcovi užívať tento byt s tým, že vymenila zámky, kedy odporca aj počas doby, keď v dôsledku tohto správania navrhovateľky nemohol byt užívať, prispieval na nájomné a poplatky spojené s užívaním tohto bytu.

Na ďalšom hl. pojednávaní dňa 6.7.2004 odporca uviedol, že je pravdou, že býval v uvádzaných obdobiach u spomínaných priateliek, avšak sama navrhovateľka na uvedenom pojednávaní povedala, že veci v byte mal, chodieval tam, teda nikdy odtiaľ neodišiel s úmyslom odísť odtiaľ natrvalo. Čo sa týka vyjadrenia navrhovateľky ohľadne toho, že správa školy je jedna vec ale napriek tomu chce ísť syn do R., rozprával sa s ním, syn mu povedal, že školu chce navštevovať a dokončiť v T.. Poukázal na to, že nie je v záujme dieťaťa aby každé dva roky sa sťahoval a navštevoval inú školu keď navrhovateľka aj vypočúvaný svedok p. Š. potvrdili, že bývajú spolu a vychádzajú spolu dobre a syn sa tam má dobre. Ďalej poukázal na to, že syn mu povedal, že má p. Š. rád. Poukázal na to, že navrhovateľka si vybavuje mierovú misiu na C. ktorú skutočnosť navrhovateľka na uvedenom pojednávaní poprela. Na ďalšom hl. pojednávaní dňa 2.5.2006 odporca uviedol, že počas celého obdobia čo bola navrhovateľka na mierovej misii na C., mala prechodné bydlisko v T., na adrese p. Š., ktorému aj zasielal na jeho adresu výživné a to na maloletého syna, ktorý aj výživné preberal. Ďalej poukázal na to, že syn chodil na návštevy k p. Š. do T. tak isto, ako aj p. Š. navštevoval rodičov p. navrhovateľky v uvedenom období. Všetky synove veci zostali u p. Š. tj. nábytok, hračky a osobné veci. Tak isto aj veci p. navrhovateľky, z toho dôvodu odporca predpokladal, že navrhovateľka stále býva u p. Š.. Ďalej poukázal na to, že nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľky o tom, že si nemôže

z predmetného bytu zobrať svoje veci vzhľadom k tomu, že podľa rozhodnutia Krajského súdu v Žiline č.k. v spojení s rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, č.k. bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo vysporiadané a p. navrhovateľka v predmetnom byte nemá žiadne veci k čomu navrhovateľka uviedla, že odporca jej mal vyplatiť 924,-Sk čo sa ešte nestalo s tým, že ešte nepodala návrh na výkon rozhodnutia, keďže sa len teraz vrátila z C..

Na hl. pojednávaní dňa 5.9.2006 zástupca odporcu uviedol, že žiadajú aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k predmetnému bytu s tým, že výlučným nájomcom tohto bytu sa stane odporca s tým, že navrhovateľka by nemala nárok na bytovú náhradu. Poukazoval na to, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť dobrovoľne, dobrovoľne zobrala z bytu všetky svoje hnuteľné veci s tým, že do bytu sa nemienila vrátiť naspäť, nakoľko už pred rozvodom udržiavala dlhší vzťah s p. Š. ku ktorému sa ja nasťahovala, ktorú skutočnosť aj p. Š. potvrdil. Ďalej zástupca odporcu poprel skutočnosti, že odporca by mal navrhovateľku psychicky a fyzicky napádať, keďže toto nebolo nikdy preukázané ani výpoveďami svedkov. Ďalej poukázali na to, že mal. syn bol prihlásený do školy mimo mesta R. a to aj v dobe, keď pracovala na misii na C., čo bola dosť dlhá doba, kedy mala možnosť prihlásiť syna do miesta trvalého bydliska odporcu, ktorý by s o neho staral. To je ďalšou skutočnosťou, že navrhovateľka nikdy nemala zámer vrátiť sa do R., kde si ani nemala snahu nájsť si zamestnanie, lebo aj keď zmenila

pracovisko, zmenila ho v mieste blízkom svojho prechodného pobytu, keďže v súčasnosti pracuje v T.. Ďalej poukázal zástupca odporcu na skutočnosť, že navrhovateľka byt v R. nepotrebuje tj. byt kde býva p. odporca ktorý v R. aj pracuje. Na otázku predsedu senátu, aby právny zástupca odporcu uviedol, z akého dôvodu taktiež žiada strana odporcu zrušiť právo spoločného nájmu bytu, keď aj strana odporcu poukazuje na opustenie spoločnej domácnosti zo strany p. navrhovateľky a teda je nelogické, aby sa zrušovalo niečo, čo vlastne už podľa ich vlastných samotných tvrdení neexistuje uviedol právny zástupca odporcu včetne odporcu tak, ako už bolo hore konštatované, že nie je medzi účastníkmi konania sporné, že nedošlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu manželov opustením spoločnej domácnosti či už zo strany navrhovateľky, alebo odporcu.

Na hl. pojednávaní dňa 6.7.2004 svedkyňa M. J. uviedla, že ako priatelia a nie ako druh a družka s odporcom žili od decembra 2001 do 28.1.2002. Odporca jej prispel na domácnosť aj na byt, lebo sa tak dohodli. Ďalej svedkyňa uviedla, že nevie prečo odporca odišiel z bytu, ktorý mal v spoločnom nájme s navrhovateľkou, prečo prestali spolu bývať, keďže ju tieto skutočnosti nezaujímali. Zvlášť extra sa o týchto veciach spolu nebavili, odporca jej len povedal, že by sa do tohto bytu rád vrátil. Odporca to chcel tak, že po rozvode s navrhovateľkou, keďže si nerozumeli, že by v byte zostal bývať so synom bez navrhovateľky. Ďalej uviedla, že keď bývali spolu s odporcom, bývali v 1-izbovom byte s nimi spolu aj jej dcéra a syn odporcu. Ďalej uviedla, že jej navrhovateľka povedala, že ju odporca napadol, že sa to malo aj fotiť, ale svedkyňa tieto skutočnosti potvrdiť nemôže, keďže pri tomto nebola. Svedkyňa ďalej poprela to, že by mal jej otec zdrapiť odporcu pod krk, situáciu popísala tak, že otec sa nemohol zmieriť s tým, že po rozvode manželstva má ďalší vzťah a preto prišiel a vyhodil odporcu tak, že ho vyhodil z dverí. Ďalej svedkyňa uviedla, že jej poslala navrhovateľka SMS-ku v ktorej chcela aby jej pomohla a povedala, že aj ju odporca nakopal.

Maloletý svedok D. K. na hl. pojednávaní 6.7.2004 uviedol, že z bytu v R. odišli do T. k I. Š., u starých rodičov nebýval. Ďalej uviedol, že I. Š. je mamin a otcov kamarát z vysokej školy. V T. má 3-izbový byt, v ktorom on má aj detskú izbu, ktorá sa zariadila nábytkom zakúpeným po tom, čo sa k I. Š. nasťahovali a detská izba bola zariadená aj nábytkom privezeným z R.. Ďalej uviedol, že mama s p. Š. býva, žehlí mu, varí, perie, teda bývajú všetci spolu a prispievajú p. Š. na byt aj stravu. I. Š. mu kupuje jedenie aj oblečenie. Keďže I. Š. sa o neho stará, tak ho berie skôr ako otca, nie ako kamaráta. On sa s ním pripravuje na vyučovanie, trávia spolu večery, víkendy, chodia spolu na výlety. Teda správajú sa ako rodina. Keď odchádzali z R., mama mu povedala, že sa tam ešte možno vrátia, možno že nie, že ona by tam chcela bývať. Ďalej uviedol, že on by v R. chcel bývať aj teraz, lebo sa mu tu páči. V T. má kamarátov aj spolužiakov, v škole sa mu páči, keby sa dalo, chcel by sa do R. vrátiť lebo tu vyrastal a má tu aj kamarátov. Do R. by išiel aj napriek tomu, že by už nebol s I. Š., lebo R. je jeho rodné mesto. Ďalej uviedol, že predtým ako sa odsťahovali z bytu býval s otcom v inom byte a to u M. M. a potom u M. J., keď bývali u týchto žien, nevedelo sa, či sa vrátia do tohto bytu, ale potom sa tam vrátili, následne sa s mamou odsťahoval, keďže sa rozhodol, že chce byť s mamou. Ďalej poukázal na to, že mama by mohla robiť niekde v B., keďže jej miesto v práci sa má rušiť. Ďalej uviedol, že v čase, keď býval otec s uvádzanými ženami, ich nikdy pred ním nebil. Ďalej uviedol, že v čase keď otec býval s mamou v predmetnom byte, bolo to zlé, oni sa často hádavali, čo bolo pred rozvodom aj po rozvode.

Na ďalšom hl. pojednávaní dňa 5.9.2006 maloletý svedok D. K. uviedol, že potom, čo mama odišla na misiu do C. išiel hneď bývať ku svojím starým rodičom do Š., kde býva doposiaľ a tu navštevuje aj základnú školu. Má normálne známky, mal 1,2 aj 3 na vysvedčení mal aj dve 4 z matematiky a prírodopisu. V Š. má kamarátov aj v škole aj mimo školy, ďalej uviedol, že potom čo sa mama vrátila z misie, začal taktiež bývať u starých rodičov. Ďalej uviedol, že nevie uviesť na základe akého právneho vzťahu bývali u p. I. Š., lebo tomu nerozumie. Vedel, že majú u neho ešte nejaký nábytok a aj veci ale nevedel presne aké. Odvtedy, čo mama odišla na C., on ho aj navštívil, rozprávali sa aj o bežných veciach, o tom, čo je predmetnom sporu sa nebavili. Ďalej uviedol, že pre prípad, že by sa mama vrátila do R., on by išiel s ňou, chcel by s ňou byť v R. vzhľadom k tomu, že kamaráti ktorých tu mal a priateľstvá ktoré mal, mu zostali zachované. Ďalej svedok uviedol, že si pamätá, že v čase keď spolu rodičia žili mama mala zlomený nos, ale on nevidel, kedy jej to otec spravil. Ďalej si pamätal, že tam boli hádky aj bitky, údery a kopance. Nevedel presne uviesť, kde otec udrel mamu, nepamätal si to. Po oboznámení s výpoveďou svedka zo dňa 6.8.2004 svedok uviedol, že jemu nikto nehovoril, ako má na hl. pojednávaní vypovedať a doplniť výpoveď v tom smere, že okrem toho, že sa rodičia hádali videl aj bitky. Ďalej

uviedol, že nevie kto koho napadol, či otec mamu, alebo mama otca, toto si nepamätal. Ďalej uviedol, že si pamätá, že otec žiadne rany nemal.

Svedok I. Š. na hl. pojednávaní 5.9.2006 uviedol, že nie je v priateľskom vzťahu ani s navrhovateľkou ani s odporcom. Hneď ako p. navrhovateľka odišla na mierovú misiu na C., jej syn začal bývať u jej rodičov v Š., kde navštevoval aj základnú školu. Predtým bývali u neho. Oni bývali u neho na základe priateľskej dohody, nebola urobená klasická nájomná zmluva. Navrhovateľka mu prispievala na byt, na domácnosť, potraviny. O maloleté dieťa navrhovateľky sa čiastočne aj staral, keď bola v práci, alebo keď mala dlhšiu

smenu tak zabezpečoval o neho starostlivosť. Bola to starostlivosť po materiálnej stránke, aj sa s ním učieval. Po tom, čo navrhovateľka odišla na misiu, bol ho maloletý D. raz navštíviť, pred 1,5 rokom. Viac menej však bol navštíviť kamarátov, ktorých mal v mieste jeho bydliska. Ďalej uviedol, že na tému návratu do R. sa nerozprávali, teda svedok nevedel posúdiť, či chce mal. D. sa do R. vrátiť a bývať tu s matkou. Ďalej uviedol, že on nemá vedomosť o tom, že by odporca napadol navrhovateľku a nevhodne sa k nej správal. Priateľské vzťahy s navrhovateľkou prerušil pred rokom, odvtedy nie sú v žiadnom styku a preto on nevie posúdiť skutočnosti týkajúce sa sporu. Ďalej uviedol, že navrhovateľka má u neho jej nábytok, ktorý sa nachádzal v R., má v ňom aj svoje šatstvo. Uviedol, že už požiadal, aby si veci od neho vysťahovala. Ďalej poukázal na to, že s rodičmi navrhovateľky má dobré vzťahy.

Svedok J. R. - otec navrhovateľky na hl. pojednávaní 5.9.2006 uviedol, že potom čo navrhovateľka odišla na C. začal jej syn bývať u nich v spoločnej domácnosti v Š., kde chodí aj do školy. Vnuk mu povedal, že chce byť v Š. so starými rodičmi ako aj s matkou, nikdy nespomínal pred ním, že by sa chcel vrátiť do R. a chodiť tam do školy. Čo sa týka navrhovateľky, táto najskôr bývala v R., keď sa malo rušiť jej miesto v R. našla si miesto v N., bývala tam a potom sa odsťahovala do T. a bývala u p. Š.. Nevedel konkrétne dôvody rozvodu účastníkov konania, ďalej poukázal na to, že podmienky v byte, kde v súčasnosti bývajú sú veľmi tiesnivé, nakoľko sa jedná o 3-izbový byt v ktorom súčasne býva 7 ľudí a to svedok s manželkou, p. navrhovateľka so svojím synom a jeho druhá dcéra so svojimi 2 deťmi. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka nemá vlastný byt, ani nevedel o tom, že by si mala vybavovať úver.

Svedkyňa E. R. - matka navrhovateľky na hl. pojednávaní dňa 5.9.2006 uviedla, že potom, čo navrhovateľka odišla na misiu na C. pred 2-mi rokmi začal syn navrhovateľky, tj. jej vnuk bývať v spoločnej domácnosti s ňou a jej manželom a školu začal navštevovať v Š.. Do uvedenej školy chodí aj teraz. Vnuk pred ňou nič nehovoril o tom, že by sa chcel vrátiť do R.. V Š. chodí do školy, má tam kamarátov. Kamarátov má aj v R. a keď ide za otcom, povie, že ich navštívi. Čo sa týka p. navrhovateľky, ona má záujem vrátiť sa do R. lebo je tu pekné prostredie a našla by si tu aj zamestnanie. Ďalej uviedla, že vnuk končí základnú školu a nevie, či by chcel ísť s navrhovateľkou do R.. Poukázala na to, že pred odchodom na C. bývala navrhovateľka v T. u p. Š., kedy bola u neho v podnájme. V súčasnosti už u neho v podnájme nebýva, aj keď tam má ešte nejaké veci. Ďalej poukázala na to, že v súčasnosti bývajú v ich 3-izbovom byte siedmi, okrem p. navrhovateľky so synom, jej manžel, jej druhá dcéra s dvomi deťmi. Ďalej svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by si navrhovateľka vybavovala úver alebo nejakú pôžičku.

Súd sa opätovne oboznámil so stanoviskom prenajímateľa tj. Mesta R. k ďalšiemu nájmu predmetného bytu v ktorom je konštatované, že mesto doporučuje dať byt do nájmu tomu z manželov, komu bolo zverené do starostlivosti maloleté dieťa na čas po rozvode a ktorý preukáže, že byt potrebuje pre potreby bývania spolu s mal. dieťaťom, ďalej s nájomnou zmluvou zo dňa 18.12.1995 na predmetný byt, ďalej s rozvodovým rozsudkom účastníkov konania č.k. zo dňa 20.2.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť v časti do rozvodu manželstva 5.4.2001, s oznámením V. Ú. R. zo dňa 6.6.2004, že pre Ing. R. nemajú v súčasnosti voľné pracovné miesto vzhľadom k tomu, že VÚ XXXX. na základe organizačných zmien z roku 2004 bude dňom 30.9.2004 zrušený,

s oznámením Z. Š. v T. T. U., kde bolo uvedené, že mal. D. K., ju navštevuje od 1.9.2002, patrí k obľúbeným žiakom, je snaživý a hyperaktívny, dosahuje dobré výchovné a vyučovacie výsledky, matka sa pravidelne informuje a zaujíma o svojho syna, spolupracuje s triednym učiteľom, žiak chodí pravidelne

do školy, kde má veľa kamarátov a nikdy sa neprejavovali tendencie k návratu do školy v R., s oznámením VÚ XXXX. N. zo dňa 11.6.2004, že navrhovateľka dňom 1.10.2004 nebude príslušníčkou výcvikovej základne mierových síl OSN N., je predpoklad, že bude premiestnená k VÚ XXXX. Ž., ďalej, že navrhovateľka ku dňu vyhotovenia oznámenia nepredložila personálny pohovor na premiestnenie k uvedenému útvaru, ďalej sa súd oboznámil s potvrdením VÚ XXXX. Ž. o možnosti prijatia navrhovateľky na voľnú funkciu s plánovanou hodnosťou kapitána. Funkcia je voľná od 1.10.2004, ďalej s oznámením Mesta R., že v priebehu nájmu účastníkov konania k predmetnému bytu, došlo k zmene počtu nahlásených osôb nasledovne: dňa 1.11.2000 sa odsťahoval a zároveň bol odhlásený na poplatky v byte Ing. R. K., prihlásil sa nazad 15.4.2002. Ďalej dňa 15.4.2002 sa odsťahovala a zároveň bola odhlásená na poplatky v byte Ing. E. R. so synom D. s tým, že v oboch prípadoch o zmenu požiadal Ing. R. K.. Ďalej sa súd oboznámil s výsledkom záverečných pohovorov s príslušníkmi ozbrojených síl SR na zabezpečenie striedania v jednotke U.-C. v septembri 2004 z ktorého súd zistil, že do misie bola prijatá aj navrhovateľka, ďalej s oznámením VÚ XXXX. N., že navrhovateľka bola dňa 29.9.2004 vyslaná na plnenie mimo územia SR v mierovej pozorovateľskej misii OSN U. na C., ďalej s oznámením VÚ XXXX. N., že prílet navrhovateľky z uvedenej misie na územie SR je 28.3.2006. Ďalej sa súd oboznamuje s potvrdením mesta Š., že podľa záznamov na evidencii obyvateľstva má trvalý pobyt na ulici N. XXXX/ XX. nahlásený - J. R. nar. XX.XX.XXXX,. jeho manželka E. R. rod. K., nar. XX.X.XXXX,. ďalej spoločný trvalý pobyt majú Z. R., nar. XX.X.XXXX,. T. R., nar. XX.X.XXXX,. L. K. nar. X.X.XXXX. a prechodný pobyt od 12.6.2006 - E. R. nar. XX.X.XXXX. spolu so synom D. K., nar. XX.X.XXXX..

V zmysle , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu. Súčasne určí, ktorí z manželov bude byť ďalej užívať ako nájomca.

V zmysle ods. 3 citovaného §-u, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

V zmysle , ustanovenia a platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

V zmysle , ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

V zmysle , ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

V zmysle , ak ide o prípad podľa , môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva v spoločnom byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Vychádzajúc z uvedených zákonných ust. a po vykonanom dokazovaní, súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: súd mal za preukázané a jednoznačne medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľka a odporca sú spoločnými nájomcami predmetného bytu tak, ako to bolo stranou navrhovateľky a stranou odporcu konštatované na poslednom hl. pojednávaní a vychádzajúc z tejto skutočnosti súd ďalej rozhodoval o tom, kto po zrušení spoločného nájmu bytu ho bude ako výlučný nájomca užívať. Pri rozhodovaní o tejto skutočnosti súd vychádzal z toho, že po návrate navrhovateľky z mierovej misie na C. táto býva v 3-izbovom byte svojich rodičov v Š., kde okrem nej a maloletého syna D. bývajú jej rodičia - matka, otec ako aj jej sestra s dvomi maloletými deťmi, teda počet osôb žijúcich v uvedenom byte je sedem. Bytová situácia maloletého dieťaťa je teda nevyhovujúca a je v jeho záujme, aby spolu so svojou matkou býval z tohto pohľadu vo vyhovujúcejšom byte v R., kde ako sám uviedol, sa chce aj vrátiť, keďže sa tu narodil, má tu kamarátov a priateľské vzťahy a z toho

dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku tj. že zrušil spoločný nájom navrhovateľky a odporcu k predmetnému bytu a určil, že v ďalšom bude nájomcom predmetného bytu navrhovateľka, čo je aj v súlade so stanoviskom prenajímateľa Mesta R., ktorý taktiež navrhol, aby výlučným nájomcom predmetného bytu sa stal ten z účastníkov konania, ktorému bolo zverené na dobu po rozvode do výchovy maloleté dieťa (navrhovateľka) a ktorý byt potrebuje pre bývanie pre seba a pre maloleté dieťa, čo je splnené aj v prípade navrhovateľky, ktorá ako bolo zistené v uvádzaných nevyhovujúcich bytových pomeroch žije spolu s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o bytovej náhrade súd mal za to, že neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal poskytnúť odporcovi len náhradné ubytovanie alebo prístrešie a z toho dôvodu súd rozhodol, že odporca bude povinný sa z predmetného bytu vysťahovať a vyprataný ho navrhovateľke odovzdať po zabezpečení náhradného bytu. V priebehu konania sa nepodarilo ani zistiť, že by sa odporca v priebehu manželstva alebo po rozvode manželstva dopúšťal voči navrhovateľke psychického alebo fyzického násilia, keďže navrhovateľkou uvádzané skutočnosti nepotvrdil ani jeden ňou navrhnutých a vypočutých svedkov a súd neprihliadol k výpovedi maloletého D. K. zo dňa 5.9.2006 pri ktorej uviedol, že si pamätá, že keď rodičia spolu žili, mala mama zlomený nos, keďže ako sám uviedol nevidel, kedy jej to mal otec spraviť a aj keď boli medzi rodičmi hádky, údery a kopance, nevedel uviesť, kde otec udrel mamu, nepamätal si to presne a nevedel ani uviesť, či napadol otec mamu, alebo napadla mama otca, keďže toto si nepamätal, keď táto výpoveď navyše bola v rozpore s jeho výpoveďou zo dňa 6.8.2004, keď súd toto konanie nevyhodnotil ani ako násilie psychické, keď samotná navrhovateľka ani na túto formu násilia nepoukazovala. Vychádzajúc z uvedeného súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vychádzajúc z uvedeného zákonného ust. ako aj z toho, že navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný, keďže s konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu tj. rozhodnutia kto ďalej bude užívať predmetný byt ako výlučný nájomca, je spojené aj rozhodnutie o bytovej náhrade a navrhovateľka bola úspešná len v časti o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a s tým, že v ďalšom bude užívať predmetný byt ako nájomníčka ona, avšak nebola úspešná čo do bytovej náhrady, keďže žiadala žiadnu bytovú náhradu odporcovi nepriznať, súd mal za to, že mala vo veci úspech polovičný, teda prihliadnuc k polovičnému úspechu aj na strane odporcu, súd náhradu trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tohto súdu na Krajský súd v Žiline v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvádza, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Ak nebude splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.