Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-87-2006.pdf
PDF · 74.83 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/87/2006
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Z. L., bytom T., O. XX,. zastúpená advokátom: JUDr. G. S., T., H. XX,. proti odporcovi: J. L., bytom T., O. XX,. adresa na doručovanie: M. T., M. Ú., T. X,. T., o zrušenie spoločného nájmu bytu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave 15C 313/2001 - 103 zo dňa 14.12.2005 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie odporcu vo veci samej o d m i e t a .
V napadnutej časti trov konania sa rozhodnutie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil právo spoločného nájmu trojizbového bytu účastníkov č. X a to nachádzajúceho sa v T., na O. XX s tým, že ďalej ho ako nájomkyňa bude užívať navrhovateľka. Odporcovi prvostupňový súd bytovú náhradu nepriznal a zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 6.116,- Sk k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa s odkazom na ust. § 705 ods. 1 a ods. 3 OZ, § 712 ods. 1 a § 712a ods. 8 OZ. Na základe vykonaného dokazovania totiž dospel k záveru, že k predmetnému bytu vznikol účastníkom spoločný nájom počas trvania manželstva. Po rozvode manželstva neprišlo k dohode o užívaní bytu a preto bolo nutné, aby vo veci rozhodol súd. Zo stanoviska prenajímateľa prvostupňový súd zistil, že sporný byt užíva navrhovateľka s dcérou Z. a zároveň platí aj nájomné a platby spojené s užívaním bytu. Odporca je naďalej evidovaný v byte ako spoločný nájomca a má tam trvalý pobyt. Účastníci maloleté deti už nemajú a byt prikázal do nájmu navrhovateľke, lebo podľa vyjadrenie svedkyne P. odporca s ňou býval v rokoch 1998 - 2003 a v byte býva navrhovateľka, ktorá platí nájomné aj platby spojené s užívaním bytu. Zároveň súd zistil, že odporca sa dopúšťal fyzického a psychického násilia voči navrhovateľke, čo bolo preukázané nielen výpoveďou navrhovateľky, ale aj dcéry Z., ako aj z rozhodnutia O. Ú. T., kde bol odporca uznaný vinným z priestupku voči navrhovateľke. Otázku fyzického a psychického násilia mal súd podporne preukázanú aj z vyjadrenia svedkyne P.. Za týchto okolností boli splnené dôvody hodné osobitného zreteľa a preto odporcovi prvostupňový súd bytovú náhradu nepriznal.
Podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. v spore úspešnej navrhovateľke súd priznal aj náhradu trov konania a to súdny poplatok vo výške 500,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške 5.616,- Sk.
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal odporca. Podľa neho v rozvodovom konaní nebolo preukázané ani na súde prvého stupňa, ani na odvolacom súde žiadne násilie, on má právo na dôstojnosť a plynulosť nového súdneho konania bez zbytočných prieťahov a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Poukazoval na skutočnosť, že príčinou krízy bola manželkina nevera, mnohé výpovede boli pozmeňované v jeho neprospech, namietal svedeckú výpoveď jeho dcéry Z. a žiadal vyniesť rozsudok, aby navrhovateľka bola povinná umožniť odporcovi vstup do sporného bytu až do vyriešenia celého prípadu, prípadne rozdelenie trojizbového bytu na dva menšie, aby navrhovateľka bola povinná uhradiť jej právnemu zástupcovi trovy konania 5.616,- Sk a uhradiť odporcovi náhradu vo výške 500.000,- Sk za provizórne ubytovanie v sklade, u cudzích ľudí a v internáte S. v T..
Po predložení veci na krajský súd bolo Krajským súdom v Trnave vydané uznesenie 23CO/87/2006-119 zo dňa 3.4.2006, kde bol odporca vyzvaný, aby odstránil vady svojho odvolania o náležitosti uvedené v zmysle § 205 O.s.p. a to v lehote 10 dní, aby hlavne uviedol čoho sa odvolaním domáha, akým spôsobom má odvolací súd rozhodnúť. Zároveň bol upozornený, že ak odvolanie nebude spĺňať náležitosti požadované zákonom, môže byť v zmysle § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odvolacím súdom odmietnuté.
Dňa 21.7.2006 bolo Krajskému súdu v Trnave doručené doplnenie a oprava odvolania zo strany odporcu a v zmysle § 205 ods. 2 upresnil, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že napáda rozsudok v celom rozsahu a žiada vyniesť rozsudok, že odporkyňa je povinná umožniť odporcovi až do súdneho vyriešenia prípadu vstup do sporného bytu, alebo rozdelenie trojizbového bytu na dva menšie, uhradiť jej právnemu zástupcovi trovy právneho zastúpenia 5.616,- Sk a uhradiť odporcovi náhradu vo výške 500.000,- Sk za provizórne ubytovanie v sklade, u cudzích ľudí a v internáte S. v T..
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania - odporca (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), nenariaďoval vo veci pojednávanie, lebo prišiel k záveru, že odvolanie odporcu nespĺňa zákonom požadované náležitosti a preto je potrebné toto odvolanie odmietnuť a to v zmysle § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p., lebo nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O.s.p.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odporca síce vo svojom doplnení a oprave odvolania síce upresnil svoje odvolanie s odkazom na § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ale najpodstatnejšou časťou odvolania je tzv. odvolací petit, t.j. čoho sa odvolateľ domáha. Tento odvolací petit musí byť jasný, zrozumiteľný, konkrétny a musí vychádzať a smerovať proti rozhodnutiu, ktoré bolo vynesené súdom prvého stupňa.
Táto podstatná náležitosť odvolania v odvolaní odporcu absentuje, lebo v danom prípade predmetom sporu bolo zrušenie práva spoločného nájmu bytu rozvedených manželov a nepriznanie bytovej náhrady. Išlo o žalobu podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom odporca v odvolacom petite žiadal uložiť navrhovateľke povinnosť umožniť mu vstup do sporného bytu, teda išlo o žalobu na plnenie podľa § 80 písm. b) O.s.p., ktorá nebola predmetom tohto sporu a taktiež sa v odvolacom petite domáhal náhrady škody vo výške 500.000,- Sk za svoje provizórne ubytovanie a ani táto žaloba nebola predmetom tohto sporu a nebolo možné tento prejav odporcu posudzovať ani ako vzájomný návrh v zmysle § 97 ods. 1 O.s.p., lebo podľa § 216 ods. 1 O.s.p. ust. § 97 pre odvolacie konania neplatia.
Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a. Posledná novela Občianskeho súdneho poriadku zvyšuje zodpovednosť účastníka za svoje konanie a za výsledok sporu. Ak odvolanie nemá náležitosti uvedené v § 205 ods. 1 a 2 možno ho odmietnuť, len ak odvolací súd nemôže pre nedostatok týchto náležitostí postupovať v opravnom konaní tak, ako mu ukladá zákon, t.j. prejednať ho a rozhodnúť o ňom. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu na základe takto formulovaného odvolacieho petitu nemôže odvolací súd vo veci pokračovať, prejednať a rozhodnúť odvolanie odporcu a v danom prípade nejde o prílišný formalizmus pri posudzovaní nedostatku odvolacích náležitostí, lebo odporca svojim odvolacím petitom nenavrhuje, či sa má rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, zmeniť, prípadne v akom smere a neuvádza vlastnú predstavu rozhodnutia odvolacieho súdu o zrušení spoločného nájmu bytu a nepridelení bytovej náhrady, domáha sa novou žalobou o plnenie vstupu do predmetného bytu a náhrady škody.
Keďže odporca bol uznesením Krajského súdu v Trnave riadne poučený ohľadne doplnenia a opravy odvolania a toto poučenie neakceptoval, na základe všetkých vyššie uvedených skutočností bolo potrebné jeho odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietnuť.
Keďže odporca vo svojom odvolacom petite napádal aj priznanie trov právneho zastúpenia na účet JUDr. G. S. a navrhol v tomto smere zmeniť výrok súdu prvého stupňa a zaviazať navrhovateľku zaplatiť trovy konania jej právneho zástupcu, v tomto smere bol odvolací petit preskúmateľný a odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, lebo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľka bola v konaní úspešná a preto má nárok na náhradu svojich trov konania, ktoré predstavovali trovy súdneho poplatku, ako aj trovy právneho zastúpenia, ktoré prvostupňový súd riadne vyčíslil a zdôvodnil a odvolací súd sa v tejto časti s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožnil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďže odmietnutím odvolania prišlo analogicky akoby k zastaveniu odvolacieho konania a preto odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.