Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6C-56-2005.pdf
PDF · 83.77 KB
No categories available
6C/56/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa J. P., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom P. XX,. proti odporcom v 1. rade D. S., nar. X.. XX.. XXXX,. v 2. rade K. S., nar. X.. X.. XXXX,. odporcovia v 1. a 2. rade bytom L. M., L. O., P. D. XXX/XX,. obidvaja zastúpení JUDr. D. B., advokátkou so sídlom v L. M., K. X,. o zaplatenie 71.460,60 Sk s prísl., rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcom sa p r i z n á v a náhrada trov konania 6.400,-Sk, ktoré trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť advokátke JUDr. D. B. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ uplatnil voči odporcom v 1. a 2. rade náhradu škody 71.460,60 Sk. Návrh odôvodnil tým, že odporcovia v dobe od 26. 8. 2002 do 27. 8. 2002 násilím vypáčili uzamknuté vchodové dvere rodinného domu č. XX. v P., ktorý síce je v podielovom spoluvlastníctve všetkých účastníkov, avšak navrhovateľ má v tomto dome domácnosť a trvalé bydlisko. Odporcovia odniesli z domu veci, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom a tieto mu doposiaľ nevrátili. Navrhovateľ uviedol, že nežiada vrátiť odcudzené veci, ale uplatnil si hodnotu týchto vecí v peniazoch. Žiadal priznať za odcudzenú obývaciu stenu 14.000,-Sk, za video VCR Thomson A 11.990,-Sk, za elektrickú vŕtačku zn. FERM FPD 850/2 sumu 1.680,-Sk, za elektropneumatické kladivo zn. Asid sumu 2.999,-Sk, za sadu vrtákov 250,-Sk. Súčasne žiadal vrátiť sumu 4.400,-Sk a 680 EUR - na výzvu súdu navrhovateľ žiadal priznať náhradu škody v slovenskej mene podľa kurzu v čase odcudzenia 42,12, t.j. 28.641,60,-Sk. Takisto žiadal zaplatiť náhradu škody 7.500,-Sk za opravu vylomených vchodových dverí. Celkom potom navrhovateľ voči odporcom uplatnil náhradu škody 71.460,60 Sk.
Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili a žiadali tento zamietnuť. Z vecí, uvádzaných navrhovateľom odporcovia uznali, že zobrali z domu č. XX. v P. iba obývaciu stenu. Obývaciu stenu boli zobrať na výslovnú žiadosť matky Z. P. a túto obývaciu stenu doteraz užíva Z. P., ktorá býva v rodinnom dome odporcov. Odporcovia popierali, že by boli odniesli z rodinného domu č. XX v P. ostatné veci tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Popreli takisto, že by v obývacej stene, ktorú z domu zobrali, bola uložená hotovosť 4.400,-Sk a 680,-EUR. Poukázali na to, že navrhovateľ bol prítomný, keď z jeho domu brali obývaciu stenu, videl, ktoré veci odnášajú. Ak by boli odnášali veci alebo peniaze, ktoré nepatrili matke, bol by na to upozornil policajtov, ktorí boli prítomní. Pokiaľ ide o dvere, odporcovia zhodne uviedli, že tieto nepoškodili. Dvere boli už pred ich príchodom značne poškodené, čo však spôsobil pes, ktorého chová navrhovateľ. Dvere boli staré, viac ako 65 ročné a mali vôľu najmenej 5 cm. Keďže navrhovateľ vymenil zámok a odporcovia nemali kľúč od domu, dvere otvorili tak, že tieto len podvihli šrobovákom.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodinný dom č. XX. v P. je v podielovom spoluvlatníctve navrhovateľa a odporcov, keď navrhovateľ vlastní spoluvlastnícky podiel 1/6-inu, odporkyňa v 2. rade 1/6-inu a 4/6-iny vlastnia spolu odporcovia v 1. a 2. rade. Medzi navrhovateľom a odporcami sú dlhodobo zlé rodinné vzťahy, čo vyústilo do dvoch trestných oznámení. Na základe trestného oznámenia navrhovateľa bolo vedené trestné stíhanie voči odporcom v 1. a 2. rade a ďalším spoluobvineným S. S. a V. B., ktorí boli trestne stíhaní pre trestný čin krádeže, trestný čin poškodzovania cudzej veci a trestný čin porušovania domovej slobody. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3T/163/02 boli všetci štyria obžalovaní oslobodení spod obžaloby rozsudkom 3T/163/2002 zo dňa 13. 1. 2005. Ďalšie trestné stíhanie bolo vedené voči navrhovateľovi J. P., na základe trestného oznámenia, ktoré podala dňa 23. 10. 2002 Z. P. (matka navrhovateľa a odporkyňa v 2. rade). Trestné stíhanie voči J. P. bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/135/03 pre trestný čin obmedzovania osobnej slobody a pokračovací trestný čin krádeže. Rozsudkom tunajšieho súdu 2T/135/03-212 zo dňa 16. 9. 2004 bol J. P. spod obžaloby oslobodený.
Spoluvlastnícke vzťahy navrhovateľa a odporcov k rodinnému domu č. XX. v P. sú predmetom konania tunajšieho súdu 12C/69/02, predmetom ktorého je návrh navrhovateľa na zrušenie podielového spoluvlastníctva. Vo veci zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v takom rozsahu, ako táto bola vyčíslená pre účely trestného konania
- vec tunajšieho súdu 3T/163/2002. Na svoje tvrdenie, že odporcovia mu spôsobili škodu 71.460,60 Sk, nepredložil však žiadne dôkazy. Navrhnutí svedkovia E. Ť. a P. B. síce potvrdili, že navrhovateľ vlastnil video, elektrickú vŕtačku a elektropneumatické kladivo s vrtákmi, ale ani výsluchom týchto svedkov nebolo preukázané, že by tieto veci boli navrhovateľovi odcudzili odporcovia. Tvrdenie navrhovateľa, že odporcovia odcudzili tieto veci, nebolo preukázané ani v konaní tunajšieho súdu 3T/163/2002. Výsluchom svedkov, ktorých navrhli odporcovia a to S. S. a V. B. bolo preukázané, že okrem obývacej steny odporcovia z rodinného domu č. XX. v P., neodniesli žiadne iné veci. Výsluchom týchto svedkov bolo preukázané, že odporcovia boli v dome v P. iba 27. 8. 2002, dňa 26. 8. 2002 tam neboli. Odporcovia síce odniesli nejaké veci z domu v P. č. XX,. ale to bolo asi týždeň predtým, ako odniesli obývaciu stenu. Vtedy zobrali z domu televízor Orava 437, vzduchovú pušku a mikrovlnnú rúru. Televízor a mikrovlnnú rúru zobrali v presvedčení, že tieto veci patria matke Z. P., ktorá v tom čase bývala u odporcov. Pokiaľ ide o vzduchovú pušku, odporcovia boli toho názoru, že je v spoluvlastníctve ich a navrhovateľa. Nakoľko v priebehu trestného konania vznikli pochybnosti, komu tieto veci v skutočnosti patria, odporcovia ich hneď po začatí trestného stíhania navrhovateľovi vrátili. Vzhľadom na takýto postoj odporcov, súd uveril odporcom, že skutočne z domu v P. č. XX, neodniesli video, elektrickú vŕtačku a elektropneumatické kladivo spolu s vrtákmi tak, ako to tvrdil navrhovateľ. Ak by tieto veci boli odniesli a vznikla by pochybnosť, či patria navrhovateľovi alebo Z. P., možno dôvodne predpokladať, že by ich boli vrátili navrhovateľovi tak, ako vrátili televízor a mikrovlnnú rúru.
V trestnom konaní tunajšieho súdu 3T/163/02 bolo nepochybne preukázané, že obývaciu stenu kúpili spoločne navrhovateľ a Z. P.. Po tom, ako Z. P. išla bývať ku odporcom, požiadala odporcov, aby jej tento nábytok doniesli. Odporcovia v 1. a 2. rade za pomoci syna S. S. a zaťa V. B., obývaciu stenu odniesli 27. 8. 2002. Vzhľadom na výpoveď Z. P. v trestnom konaní, bola jej uznesením OO PZ Liptovská Sielnica ČTS: ORP - 124/OPP-LS-2002 zo dňa 11. 12. 2002 vydaná obývacia stena zložená z piatich sektorov mahagónovej farby. Uvedená obývacia stena sa doteraz nachádza v rodinnom dome odporcov a užíva ju Z. P. v izbe, ktorú má v tomto dome vyčlenenú. V konaní bolo nesporne preukázané, že obývaciu stenu zakúpili spoločne navrhovateľ a Z. P., pričom doteraz nedošlo k vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Obývaciu stenu odniesli odporcovia na žiadosť a pokyn Z. P., užíva ju Z. P., a potom navrhovateľ nedôvodne uplatňoval náhradu škody voči odporcom.
Navrhovateľ tvrdil, že v obývacej stene mal odložené peniaze a to 4.400,-Sk a 680,-EUR. Preukázal, že mal finančné prostriedky a to 680,-EUR pôvodne uložené vo V., a.s. L. M. - tieto prostriedky si však 16. 1. 2002 vyzdvihol. Navrhovateľ však nepreukázal, že tieto finančné prostriedky mal odložené v obývacej stene a že ich zobrali odporcovia.
Vzhľadom na správanie sa navrhovateľa v čase, keď odporcovia odnášali obývaciu stenu, nie je vieryhodné jeho tvrdenie, že mal tam uložené uvedené finančné prostriedky. Navrhovateľ bol nepochybne prítomný v dome ešte v čase, keď odporcovia nábytok sťahovali. Na mieste samom boli prítomní dvaja policajti, najskôr na podnet odporcov p. V. a neskôr M. G.. Navrhovateľ však ani odporcom a ani prítomným príslušníkom polície neoznámil, že mu navrhovatelia odcudzujú jeho veci (video, elektrickú vŕtačku a elektropneumatické kladivo), alebo finančné prostriedky. Navrhovateľ ani netvrdil v priebehu celého konania, že by na to bol odporcov hoci len upozornil. Ak by navrhovateľ mal skutočne v obývacej stene uložené svoje peniaze je nesporné, že by na to upozornil policajtov. Nakoľko tak neurobil, nie je vieryhodné jeho tvrdenie, že odporcovia pri sťahovaní nábytku odniesli aj jeho peniaze.
Navrhovateľ tvrdil, že odporcovia vylomili zámok na vchodových dverách rodinného domu č. XX. v P. a spôsobili škodu 7.500,-Sk, ktoré bolo potrebné vynaložiť za opravu dverí.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľ úmyselne zamkol vchodové dvere do rodinného domu, keď videl, že k domu prichádzajú odporcovia a z domu odišiel. Dom zamkol napriek tomu, že je spoluvlastníkom v 1/6-ine a 5/6-ín vlastnia odporcovia. Navrhovateľ vymenil zámok od vchodových dverí a tým znemožnil odporcom vstup do domu.
Je nesporné, že odporcovia násilím otvorili vchodové dvere, pričom rozsah poškodenia bol medzi navrhovateľom a odporcami sporný. V tomto smere však súd nenariaďoval žiadne ďalšie dokazovanie, nakoľko navrhovateľ ani netvrdil, že v súvislosti s opravou dverí, mu vnikla škoda 7.500,-Sk. Výsluchom svedka E. Ť. bolo preukázané, že poškodenie dverí, ktoré mali spôsobiť odporcovia, opravil syn E. Ť. bezplatne. Navrhovateľ teda nepreukázal, že v súvislosti s násilným otvorením vchodových dverí do domu č. XX v P., mu odporcovia spôsobili škodu 7.500,-Sk.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ nepreukázal, že by odporcovia boli odcudzili jemu patriace veci a to video, elektrickú vŕtačku, elektropneumatické kladivo spolu so sadou vrtákov a finančné prostriedky. Pokiaľ navrhovatelia odniesli obývaciu stenu, konali tak na žiadosť Z. P., ktorá sa cítila byť vlastníčkou tejto veci. Z. P. doteraz túto obývaciu stenu užíva, a potom odporcovia nie sú pasívne legitimovaní v otázke náhrady škody spôsobenú odcudzením obývacej steny. Navrhovateľ nepreukázal, že by mu poškodením vchodových dverí bola vznikla akákoľvek škoda. Súd preto návrh ako nedôvodný zamietol.
Odporcovia mali v konaní plný úspech, a potom im podľa § 142 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov konania. Odporcovia si na trovách konania uplatnili iba trovy právneho zastúpenia. V zmysle § 10 ods. 1 zák. č- 655/2004 Z.z. advokátke patrí odmena za dva úkony právnej služby po 3.050,-Sk, t.j. 6.100,-Sk. Advokátka si uplatnila aj paušálnu náhradu po 150,-Sk za každý úkon, čo nie je v rozpore s ustanovením § 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. Súd preto odporcom priznal náhradu trov konania 6.400,-Sk. Odporcov zastupovala v konaní advokátka, a potom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je navrhovateľ povinný tieto trovy zaplatiť advokátke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.