Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45C-40-2006.pdf
PDF · 93.44 KB
No categories available
45C/40/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred samosudcom: JUDr. Ivanou Štiftovou, v právnej veci navrhovateľa: V. Č., N. XXX,. G., zastúpeného: J.. E. V., advokátkou, W. X,. B., proti odporcovi: B. T. S. s.r.o., F. X,. S., zastúpenému: J.. L. P., adv., Š. X, B., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, dňa 22.5.2006, rozhodol
rozhodol:
Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 21.12.2005 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, je n e p l a t n é.
O nároku navrhovateľa na náhradu mzdy a o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, konečným rozsudkom.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.2.2006 domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b), ktoré mu bolo dané odporcom listom zo dňa 21.12.2005 pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že dňa 21.12.2005 v K. (Rakúsko) na príkaz vedúceho odmietol nastúpiť na pracovnú cestu, čím závažne porušil pracovnú disciplínu a poškodil oprávnené záujmy odporcu ako zamestnávateľa. Okamžité skončenia pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 22.12.2005.
Okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľ považuje za neplatné z dôvodu, že list odporcu, ktorým s ním bol okamžite ukončený pracovný pomer, neobsahuje skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Odporca neuvádza bližšiu špecifikáciu závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď neuvádza, aký príkaz mal navrhovateľ odmietnuť, akej pracovnej cesty sa mal týkať, ktorý vedúci ho mal dať. Dňa 21.12.2005 navrhovateľ žiadny príkaz vedúceho na pracovnú cestu neodmietol.
Priamym nadriadeným navrhovateľa bol p. L., vedúci dopravy v S.. Pokyny na cestu však ako navrhovateľovi, tak i jeho kolegom osobne alebo telefonicky dával p. Š., pôsobiaci v materskej firme odporcu v K., v Rakúsku.
Naposledy v dňoch 16.12. - 20.12.2005 navrhovateľ v zmysle pokynov p. Š. prepravoval tovar z Nemecka. Potom ako časť tovaru vyložil v L. mal druhú časť tovaru vyložiť vo W.. N.. Počas cesty však p. Š. zmenil trasu a telefonicky mu dal pokyn, aby s druhou časťou tovaru prišiel priamo do K.. Po príchode do K. dňa 20.12.2005, okolo 18.00 hod. na pokyn p. Š. odpojil náves s tovarom, zapojil prázdny náves a odišiel do M. po ďalší tovar. Z objednávky na prepravu tovaru zistil, že termín naloženia tovaru v M. bol stanovený fixne na deň 20.12.2005 okolo obeda a termín vykládky v Nemecku bol stanovený na 21.12.2005. Keďže pokyn na nakládku tovaru dostal až 20.12.2005 okolo 18.00 hod. upozornil p. Š.,
že stanovený termín sa nedá stihnúť. Na miesto nakládky do M. prišiel okolo 19.00 hod., avšak tovar mu už nemal kto vydať. Ihneď o tom telefonicky informoval p. Š. aj p. L., ktorí to vzali na vedomie s tým, že navrhovateľ má tovar naložiť nasledujúci deň, t.j. 21.12.2005. Dňa 21.12.2005 ráno, po naložení tovaru, navrhovateľ vypísal medzinárodný prepravný list podľa objednávky a opäť volal p. Š., aby mu dal pokyn na cestu do Nemecka. P. Š. mu však oznámil, že došlo k zmene, nakoľko preprava do Nemecka sa uskutoční až 28.12.2005, preto sa má s tovarom vrátiť späť do K. a tam ukončiť pracovnú cestu. V zmysle uvedeného pokynu sa navrhovateľ vrátil do K., odstavil tam vozidlo s tovarom, pracovnú cestu ukončil a odišiel domov na sviatky.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dňa 20.12.2005 mal navrhovateľ vyložiť tovar v K. - sídle materskej spoločnosti odporcu, čo aj urobil. Ešte v ten istý deň mal do prázdneho návesu naložiť tovar v M., asi 40 km od K.. Je pravdou, že termín nakládky bol stanovený okolo obeda, avšak navrhovateľ sa na vopred určené miesto nedostavil, pretože toto miesto nebol schopný nájsť, čo malo za následok, že termín nakládky nestihol. Navrhovateľ preto naložil tovar až nasledujúci deň, t.j. 21.12.2005 a po jeho naložení sa na pokyn p. Š. vrátil do K., kde plne naložený kamión s tovarom odstavil, pracovisko opustil a odišiel domov "sviatkovať". Navrhovateľ nechal takto odstavený kamión bez toho, aby o mieste, kde sa tovar nachádza informoval svojho nadriadeného, čím sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny, keď porušil ustanovenia dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú podpísal a podľa ktorej bol ako vodič zodpovedný za pridelené auto a naložený tovar. Zároveň sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny aj tým, že sa na dané miesto, ktoré bolo v danom čase miestom jeho výkonu práce, nevrátil. Povinnosťou navrhovateľa bolo taktiež zabezpečiť aj vykládku tovaru z kamiónu, ktorú napokon musel dodatočne zabezpečiť rakúsky vodič kamiónu materskej firmy, čím odporcovi vznikli dodatočne náklady, ktoré musel znášať. Tvrdenie navrhovateľa, že vykládku tovaru mal zabezpečiť až po sviatkoch sa nezakladá na pravde, pretože takýto pokyn navrhovateľ nedostal a tiež od nikoho nedostal ani povolenie na opustenie pracoviska.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ pracoval u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.11.2004 a jej dodatku zo dňa 22.11.2005, ako vodič.
Dňa 22.12.2005 bolo odporcovi doručené oznámenie zo dňa 21.12.2005 o okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (nesprávne označené ako výpoveď). Za závažné porušenie pracovnej disciplíny odporca považoval skutočnosť, že navrhovateľ dňa 21.12.2005 v K. na príkaz vedúceho odmietol nastúpiť na pracovnú cestu.
Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľ uplatnil v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote.
Navrhovateľ pridržiavajúc sa svojho návrhu poukázal a to, že okrem rozporu s ust. § 70 Zákonníka práce založenom na nedostatočnom skutkovom vymedzení dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné aj z dôvodu, že neporušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Žiaden pokyn nadriadeného pracovníka neodmietol, všetky pokyny vždy riadne plnil, nikdy mu zo strany odporcu neboli vytýkané žiadne nedostatky v práci. Pokiaľ ide o prepravu tovaru dňa 21.12.2005, potom ako naložil tovar v M., na pokyn p. Š. sa s tovarom vrátil späť do K., vozidlo odstavil v areáli materskej firmy. Potom dostal pokyn od p Š., aby si z auta vybral všetky veci, pretože tovar bude prepravený až 28.12.2005 a pôjde s ním iný vodič. Navrhovateľ z tohto dôvodu uzavrel všetky doklady, ktoré sa týkali tovaru, odovzdal ich p. Š. a odišiel domov, žiaden pokyn na vykonanie pracovnej cesty nedostal.
Právny zástupca odporcu pridržiavajúc sa vyjadrenia k návrhu uviedol, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je dostatočne špecifikovaný odkazom na ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, navrhovateľ sa svojím konaním dopustil porušenia povinností, ktoré mu vyplývajú z ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zák. práce., § 81, § 82 Zák. práce a zákona o CMR. Jednou zo základných povinností zamestnanca je byť na pracovisku na začiatku pracovnej doby až do jej ukončenia, čo navrhovateľ rovnako porušil, keď opustil pracovisko bez toho, aby svojim nadriadeným oznámil z akého dôvodu tak učinil. Taktiež porušil i svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z dohody o hmotnej zodpovednosti.
K osobe navrhovateľa právny zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľ si až do okamihu, kedy s ním bol okamžite skončený pracovný pomer pracovné úlohy plnil riadne a zamestnávateľ s ním bol spokojný.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom zo dňa 21.12.2005, je neplatné.
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, ktoré je viazané na splnenie zákonom stanovených podmienok. Okamžitým skončením pracovného pomeru možno postihnúť iba zavinené porušenie pracovnej disciplíny, teda úmysel zamestnanca porušiť pracovnú disciplínu - nestačí iba zistenie, že nebol dodržaný určitý pracovný postup, či proces. Dôkazné bremeno pritom spočíva na zamestnávateľovi. Zároveň musí ísť o konanie dosahujúce intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na splnenie hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých druhý účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pri úvahe, akým spôsobom má byť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru konkretizovaný, treba mať na zreteli, že ust. § 68 ods. 1 Zák. práce stanovuje iba skutkové podstaty pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom. K tomu, aby bolo možné v konkrétnom prípade posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom, je treba zistiť, či nastali také skutočnosti, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod k takémuto rozviazaniu pracovného pomeru. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru preto musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov podľa § 68 ods. 1 Zák. práce je uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom zamestnávateľ tento dôvod vidí, t.j. musí obsahovať konkrétny skutkový opis konania (§ 70 Zák. práce), ktorého sa zamestnanec dopustil a v ktorom zamestnávateľ vidí závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom i zamestnancovi musí byť zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny sa mu vytýka a je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Len takáto konkretizácia použitého dôvodu po skutkovej stránke zabezpečuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer. Tento dôvod nemožno dodatočne meniť.
V prejednávanej veci dôvodom okamžitého skočenia pracovného pomeru bolo, že dňa 21.12.2005 v K. navrhovateľ na príkaz vedúceho odmietol nastúpiť na pracovnú cestu, čím závažne porušil pracovnú disciplínu podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Takto vymedzený dôvod okamžitého
skončenia pracovného po skutkovej stránke nespĺňa náležitosti zákona a to aj s prihliadnutím na povahu vykonávanej práce navrhovateľa, ktorý v priebehu dňa realizoval viacero pracovných ciest, dostával viacero pokynov na ich vykonanie, či zmenu, ako aj skutočnosť, že navrhovateľ s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol vopred oboznámený.
Vysielanie zamestnanca na pracovnú cestu je jednostranným právnym úkonom zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu určuje miesto a čas jej nástupu, miesto výkonu práce v priebehu pracovnej cesty, dobu jej trvania. Zo skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené skutočnosti nie sú zrejmé, nie je zrejmé, akú konkrétnu pracovnú cestu navrhovateľ odmietol vykonať, odkiaľ, kam a kedy sa táto pracovná cesta mala uskutočniť. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z vyjadrenia odporcu, ba práve naopak, z jeho vyjadrenia vyplývajú pochybnosti o tom, v čom vlastne spočívalo závažné porušenie pracovnej disciplíny. Odporca totižto poukazoval predovšetkým na to, že navrhovateľ bez povolenia opustil pracovisko, odstavil kamión plne naložený tovarom bez toho, aby o mieste, kde sa nachádza informoval svojho nadriadeného, čím porušil aj ustanovenia dohody o hmotnej zodpovednosti. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru však nebola neospravedlnená absencia navrhovateľa, ale ani porušenie dohody o hmotnej zodpovednosti. Odporca totižto v okamžitom skočení pracovného pomeru konanie, ktorým sa navrhovateľ takéhoto porušenia mal dopustiť, a v ktorom zamestnávateľ videl závažné porušenie pracovnej disciplíny, skutkovo vôbec nevymedzil.
Pokiaľ odporca vo svojom vyjadrení, ako aj v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru poukazoval na povinnosti, ktoré navrhovateľovi vyplývali z dohody o hmotnej zodpovednosti, či na iné jeho pracovné povinnosti, toto je bez právneho významu, nakoľko poukaz na uvedené skutočnosti nijako nesúvisí so skutkovým vymedzením dôvodu, pre ktorý bol s navrhovateľom okamžite skončený pracovný pomer.
Vychádzajúc z uvedeného, keď nebola splnená jedna zo základných podmienok platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd bez ďalšieho, návrhu v tejto časti vyhovel.
Len pre úplnosť veci treba dodať (dôkaz bol odporcom založený do spisu až po vyhlásení rozsudku), že v prejednávanej veci nebola splnená ani ďalšia hmotnoprávna podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a to povinnosť zamestnávateľa okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74 Zák. práce). Právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastanú síce až po doručení oznámenia o skončení pracovného pomeru zamestnancovi, avšak rozhodným okamihom, kedy zamestnávateľ prejaví svoju vôľu takto skončiť pracovný pomer so zamestnancom nastáva už skôr, v danom prípade okamihom odoslania oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru poštou. Predchádzajúci súhlas zástupcov zamestnancov musí byť preto daný pred týmto rozhodným okamihom, t.j. predtým ako zamestnávateľ účinne prejavil vôľu skončiť pracovný pomer so zamestnancom (R 21/1975). V prejednávanej veci sa tak nestalo. Odporca zaslal oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru navrhovateľovi poštou dňa 21.12.2005. Zároveň v ten istý deň požiadal zástupcov zamestnancov (zamestnaneckú radu) o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. K prerokovaniu žiadosti však došlo až na základe fikcie, ktorá nastala zo zákona, t.j. uplynutím 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa. Keďže k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo potom, ako zamestnávateľ účinne prejavil vôľu skončiť pracovný pomer so zamestnancom, okamžité skočenie pracovného pomeru je i z tohto dôvodu, pre nedodržanie ust. § 74 Zák. práce, neplatné.
Navrhovateľ sa v konaní okrem určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru domáha i náhrady mzdy, o ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, konečným rozsudkom. Rovnako bude konečným rozsudkom rozhodnuté i o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 22. mája 2006