Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/427/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v právnej veci navrhovateľky: L. A., nar. X. X. XXXX, bývajúcej v A., T. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti odporcovi: D.. P. A., nar. XX. X. XXXX, bývajúcemu v A., T. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská č. 5, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

rozhodol:

Z r u š u j e právo spoločného nájmu k 4-izbovému obecnému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 4. poschodí na ulici T. Č.. XX V. A..

Za výlučnú nájomkyňu bytu u r č u j e navrhovateľku.

Odporca j e p o v i n n ý sa z bytu vysťahovať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 29. 12. 2004 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu k 4-izbovému obecnému bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 4. poschodí na ulici T. Č.. XX V. A. a za výlučnú nájomkyňu tohto bytu určil navrhovateľku. Manželstvo s odporcom uzavrela dňa 18. 10. 1980 a počas trvania manželstva im bol pridelený do užívania predmetný 4-izbový byt. Z bytu bola nútená sa s dcérou odsťahovať v decembri 1996, lebo odporca robil jej spolužitie s ním neznesiteľným a atmosférou, ktorú vytváral, trpeli predovšetkým deti pochádzajúce z ich manželstva. Jej odchod zo spoločnej domácnosti nebol dobrovoľný. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 16. 5. 2001 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené a maloletý P. A. zverený na čas po rozvode do výchovy otca s tým, že matka je povinná platiť na jeho výživu sumu mesačne vo výške 1 700,- Sk k rukám otca vopred do 20. dňa každého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 3. 10. 2001. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach I, Úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-726/1-OVK-K1-2004 zo dňa 13. 10. 2004 bolo podľa začaté trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa a a , lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že neznámy páchateľ opakovane psychicky týral P. A. mladšieho, a to tým spôsobom, že sa mu vyhrážal zabitím a dokaličením, neustále ho sledoval, zakazoval mu stýkať sa s matkou a sestrou, zamykal ho v byte do izby, čím ho násilne izoloval, bezdôvodne mu odopieral stravu, oddych alebo spánok, vulgárne mu nadával, čím ho ponižoval a sústavne u neho vyvolával únavu, strach

a stres, pričom týmto svojím konaním P. A. spôsoboval psychické utrpenie. Odporca sa po rozvode manželstva dopúšťal voči osobe blízkej, teda synovi P. psychického násilia, preto žiadala, aby súd s poukazom na ustanovenie veta druhá rozhodol, že odporcovi bytová náhrada nepatrí.

Odporca žiadal, aby súd návrh na zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov konania v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľka dobrovoľne odišla z bytu na T. Č.. XX V. A., čím došlo k prechodu nájmu bytu a teda návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu je bezpredmetný.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, svedka P. A., nar. X. X. XXXX, oboznámením sa so spisom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, spisom Okresného súdu Košice I sp. zn. , ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Zmluvou o nájme bytu uzavretou dňa 22. 9. 1993 medzi prenajímateľom Správa a údržba bytov, Obecný podnik, Buzulucká č. 16, Košice a nájomcom L. A. prenajímateľ prenechal nájomcovi do užívania byt č. XX na 4. poschodí domu č. XX na T. ulici V. A.. V čase uzavretia zmluvy o nájme bytu boli účastníci konania manželmi, preto im vznikol spoločný nájom k bytu.

Zo stanoviska prenajímateľa zo dňa 7. 3. 2006 súd zistil, že nájomná zmluva k predmetnému bytu bola uzavretá na meno L. A.. V zmysle vzniklo obom manželom právo spoločného nájmu bytu. Nájomné je platené prostredníctvom SIPO. L. A. doručila prenajímateľovi dňa 22. 8. 1997 sťažnosť a nesúhlas so zmenou mena v zmluve o nájme bytu. V liste uvádza, že neodišla z bytu dobrovoľne.

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -112 zo dňa 16. 5. 2001. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 3. 10. 2001. Citovaným rozsudkom na čas po rozvode bol maloletý P. A. zverený do výchovy otca s tým, že matka je povinná platiť na jeho výživu sumu mesačne vo výške 1 700,- Sk k rukám otca vopred do 20. dňa každého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku. Návrh na rozvod manželstva podal navrhovateľ s odôvodnením, že manželstvo s odporkyňou sa stalo formálnym a prestalo plniť svoje spoločenské funkcie. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v manželstve pretrváva dlhodobý intenzívny rozvrat prejavujúci sa konfliktmi plynúcimi z rozdielnych názorov na viaceré oblasti manželského a rodinného života, ktoré manželia nedokázali vyriešiť, citovým odcudzením, dvojkoľajnosťou vo výchove detí, absenciou vzájomnej úcty a tolerancie, oddeleným žitím a nevedením spoločnej domácnosti. Konfliktná situácia v rodine podstatne ovplyvnila vzájomný vzťah medzi deťmi a rodičmi, ako aj súrodencami navzájom. Dňa 21. 12. 1996 sa navrhovateľka spolu s dcérou odsťahovali a od uvedenej doby k obnoveniu spolužitia a spoločnej domácnosti nedošlo.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že z predmetného bytu na T. Č.. XX v A. sa odsťahovala dňa 21. 12. 1996 z dôvodu, že sa jej odporca vyhrážal, rovnako aj deťom. Dňa 9. 9. 1996 podala na Okresnom úrade Košice III, odbore všeobecnej vnútornej správy sťažnosť, že ju odporca bezdôvodne slovne napáda hrubými výrazmi. Obáva sa jeho vyhrážok, a to konkrétne, že ju zabije, doláme jej ruky, nohy a podobne. Takéhoto správania sa dopúšťa aj voči dcére. Byt na T. Č.. XX V. A., do ktorého odišla bývať spolu s dcérou bol prepísaný na dcéru. Jedná sa o družstevný byt. Syn zostal bývať s odporcom. Toho času študuje na vysokej škole a dcéra je samostatne zárobkovo činná. V súčasnej dobe býva syn aj dcéra na T. Č.. XX V. A. spolu s navrhovateľkou.

Z výpovede odporcu súd zistil, že od roku 1996 potom, ako sa navrhovateľka z predmetného bytu odsťahovala, nájomné a všetky náklady spojené s užívaním bytu hradí sám. Skôr, ako navrhovateľka opustila byt, už dva roky neviedli spoločnú domácnosť. Odporca vypovedal, že navrhovateľka z bytu na T. Č.. XX V. A. odišla dobrovoľne, lebo vedela, že on má milenku a ich manželstvo nemá dlhé trvanie. Navrhovateľka si z predmetného bytu odniesla veci, konkrétne spálňu, lustre, pračku, chladničku,

televízor, posteľné prádlo, teda veci, ktoré si zobrala na základe vzájomnej dohody a ktoré potrebovala pre zariadenie bytu na T. Č.. XX. Byt na T. Č.. XX v A. dostal odporca od svojho zamestnávateľa.

Z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach I, Úradu justičnej a kriminálnej polície Košice sp. zn. ČVS: ORP-726/1-OVK-K1-2004 súd zistil, že uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach I, Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 13. 10. 2004 ČVS: ORP-726/1-OVK-K1-2004 bolo podľa začaté trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , , lebo zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že doposiaľ neznámy páchateľ od presne nezistenej doby, asi od decembra 1996 do septembra 2002 v byte na ulici T. Č.. XX V. A. opakovane psychicky týral P. A. mladšieho, a to tým spôsobom, že sa mu vyhrážal zabitím a dokaličením, neustále ho sledoval, zakazoval mu stýkať sa s matkou a sestrou, zamykal ho v byte do izby, čím ho násilne izoloval, bezdôvodne mu odopieral stravu, oddych alebo spánok, vulgárne mu nadával, čím ho ponižoval a sústavne u neho vyvolával únavu, strach a stres, pričom týmto svojím konaním P. A., nar. X. X. XXXX spôsoboval psychické utrpenie.

Poškodený P. A., nar. X. X. XXXX pred vyšetrovateľom vo výpovedi uviedol, že má dôvodné podozrenie, že zo strany jeho otca D.. P. A.T. dochádzalo od decembra 1996 do septembra 2002 k páchaniu trestnej činnosti voči jeho osobe, pretože v decembri 1996 sa jeho matka L. A. spolu s jeho sestrou P. A. odsťahovali od otca a on ostal bývať s otcom, pretože sa mu otec vyhrážal, že keď odíde s matkou, tak že si ho nájde a dobije ho, zabije. Negatívne správanie sa D.. P. A. aj voči dcére P. a manželke L. sa podľa výpovede P. A. mladšieho začalo už skôr ako v decembri 1996, otec zvykol doma vypínať elektrinu, odstavovať vodu, s mamou sa hádali každý deň a otec mame nadával. Situácia sa vyhrotila vtedy, keď sa otec dozvedel, že sa mama chce odsťahovať. V tom čase začal D.. P. A. nadávať a vyhrážať sa aj jemu, t.j. synovi P.. Vyhrážal sa mu zabitím, ak sa od neho odsťahuje, čo mu však vravel len vtedy, keď boli sami dvaja. Otec sa mu vyhrážal, že keď pôjde von s kamarátmi, že ho dokaličí, keď otca v niečom neposlúchol, otec ho zatvoril na celý deň do izby bez jedla a pitia, nemohol ísť ani na WC, keď mu bolo treba močiť, vymočil sa do fľaše na polievanie kvetov. Od decembra 1996 do septembra 2002, kedy sa dostal konečne k mame, bol otcom D.. A. neustále sledovaný, ponižovaný, otec v ňom vyvolával strach a stres, bol prakticky izolovaný od vonkajšieho sveta a psychicky to veľmi ťažko znášal. Otec mu bezdôvodne odopieral stravu, hygienu a spánok. Celým správaním otca voči jeho osobe neuveriteľne trpel.

D.. P. A. vo svojej výpovedi tvrdil, že celá vec je výmysel a komplot voči jeho osobe. Potvrdzuje to fakt, že jeho syn svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi nie spochybniteľnými dôkazmi, poprel, že by sa svojmu synovi vyhrážal zabitím a uviedol, že ešte pred decembrom 1996, keď už bol s manželkou v rozvodovom konaní, ale ešte žili v spoločnej domácnosti, prišli k nim domov kolízne opatrovníčky na návštevu, synovi položili niekoľko otázok, na čo on neskôr reagoval, pretože chcel, aby mali deti na svoje výpovede rovnaké podmienky. Syn už vtedy na otázku, s kým chce žiť po rozvode odpovedal, že s otcom, lebo otec sa o neho stará, chodí s ním ku babke, varí mu, perie a učí sa s ním. Na otázku, či mu nebude ľúto za mamou a sestrou, syn odpovedal, že nie. Kópiu tohto úradného záznamu doložil k spisu.

K veci bola vypočutá L. A., matka poškodeného, ktorá vo výpovedi uviedla, že chcela so sebou vziať obe deti, avšak manžel jej to nedovolil a trval na tom, aby syn ostal s ním. Dcéra P. sa so synom tajne stretávali v lese. Koncom roka 2001 sa syn P. otrávil, bol hospitalizovaný v nemocnici L. Pasteura v Košiciach a po rôznych veľkých problémoch sa k nej syn konečne dostal až 23. 9. 2002, odkedy býva s ňou a dcérou P.. Keď sa v septembri 2002 k nej syn P. dostal, bol vo veľmi zlom psychickom stave, sústavne unavený. Po dovŕšení plnoletosti sa syn sám rozhodol podať trestné oznámenie na otca.

Poškodený P. A. mladší predložil k trestnému konaniu ako dôkaz znalecký posudok vypracovaný znalkyňou v odbore psychológia PhDr. Evou Sopkovou, zo záverov ktorého vyplýva, že výsledky psychologického vyšetrenia u P. A. mladšieho indikujú normálnu, primerane diferencovanú štruktúru osobnosti. Všetky príznaky ako sú emocionalita, emocionálna deprivácia, afektívna nesaturovanosť vykazujú znaky typické pre chronicky traumatizované a týrané osoby. Prežité násilie negatívne a veľmi nepriaznivo ovplyvňovalo vývin a celkovú kvalitu života P. v detstve, keď žil s násilníckym otcom. Prežité týranie trvalo poznačilo kvalitu života poškodeného. Pretrvávajúce násilie a týranie v rodinnom vzťahu medzi blízkymi osobami predstavuje extrémny stresor 5. stupňa. Osoba, ktorú iná osoba „drží v zajatí“

týrajúceho vzťahu, spĺňa kritéria pre 6. stupeň (katastrofická záťaž), čo bola situácia poškodeného v čase jeho spolužitia s otcom.

Znalci Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa v Bratislave na vedomej úrovni nenašli zámer úmyselného ubližovania otca P. A. voči synovi. U poškodeného P. A. v období spolužitia s otcom sa však prejavovali charakteristiky typické pre obete domáceho násilia ako sociálna izolovanosť, neprimerané kritizovanie zo strany otca, tlak a stres neustálej kontroly, ekonomická závislosť, obavy a strach zo svojho otca.

Na základe zisteného skutkového stavu vo veci nebolo preukázané, aby vyššie uvedeným konaním došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby tak, ako to predpokladá zákon, pričom musí ísť o úmyselne zavinené konanie, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti, resp. surovosti a bezcitnosti s určitou trvalosťou, pričom obeť tohto trestného činu musí toto konanie páchateľa pociťovať ako ťažké príkorie.

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach I, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach zo dňa 3. 11. 2005, ČVS: ORP-726/1-OVK-K1-2004 podľa , trestné stíhanie vo veci trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , , bolo zastavené, lebo tento skutok nie je trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2005.

Z výpovede svedka P. A., nar. X. X. XXXX, syna navrhovateľky a odporcu, súd zistil, že navrhovateľka sa odsťahovala z bytu na T. Č.. XX V. A.D. dňa 21. 12. 1996. Odsťahovala sa nedobrovoľne na základe toho, že odporca ju psychicky a fyzicky týral, vyhrážal sa jej, že jej doláme ruky, vypínal jej elektrinu a takto sa vyhrážal aj jeho sestre. Bolo to takto každý deň, hádali sa každý deň, stále si odporca našiel nejakú zámienku, kontroloval ju, obviňoval ju zo všetkého, z čoho sa len dalo. Preto sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, zobrala si najnutnejšie veci, a to konkrétne skriňu zo spálne, posteľ zo spálne, koberec zo spálne, televízor, pračku, chladničku. Boli to veci, ktoré si zakúpila sama alebo jej ich zakúpili jej rodičia. Žiadna z týchto vecí nepatrila odporcovi. So sťahovaním pomáhal matke sused V. a mladšia sestra, ktorá si sťahovala svoje veci. Doklady ani ďalšie veci si nemohli zobrať, pretože všetko bolo odporcom v izbách zamknuté. Svedok nemohol s matkou odísť, pretože skôr, keď už chceli odísť, otec sa mu vyhrážal, že ho zabije a aj celú rodinu, ak s matkou odíde. Odporca mal zbraň a vyhrážal sa, že s touto zbraňou ho zabije. Predtým, než sa matka nedobrovoľne odsťahovala, mu zbraň ukázal. Keď sa matka z bytu odsťahovala, viac sa do bytu nevrátila. Bolo to aj z toho dôvodu, že otec vymenil zámky na dverách, takže aj keby mala kľúče od bytu, do bytu by sa už nedostala. Svedok sa odsťahoval od otca dňa 23. 9. 2002 z toho dôvodu, že otec sa mu vyhrážal a psychicky ho týral. Počas celých 6 rokov ho ani raz neoslovil slušne a vulgárne mu nadával. Zamykal ho v izbe bez jedla a bez pitia, nemohol sa dostať ani na záchod. Dvere mu otvoril až vtedy, keď bol všetko do školy naučený, a to v noci o 1,00 hod. alebo 2,00 hod. ráno. Keď odchádzal na služobnú cestu, otvoril mu až vtedy, keď sa vrátil z tejto služobnej cesty. Nemohol sa dobrovoľne umyť, ostrihať ani oholiť bez toho, aby mu to bol otec dovolil. Keď išiel preč na služobnú cestu, násilne ho vozil ku svojej milenke B. Q., ktorá bývala na rovnakej ulici, u ktorej musel zostať. Keď jej otec telefonoval, aby mu nedala jesť, keď nebol naučený, takto to presne splnila. Na súde musel rozprávať to, že ho mama nemala rada a že sa o neho nestarala. Po celý čas ho otec štval proti mame, ako aj proti sestre. Z bytu utiecť nemohol, pretože byt bol zamknutý. Nikde nesmel vravieť nikomu ako sa otec správa, všade musel hovoriť, že sa o nich stará a ako im je dobre. Uvedené obdobie, ktoré prežil s otcom, bolo najhoršie v jeho živote. S otcom v žiadnom prípade žiť nechce. Dňa 14. 11. 1999 ho donútil napísať list, kde mal napísať a poprosiť matku, aby sa vrátila k svojej rodine na T. Č.. XX V. A. (č.l. 71). V škole mal dobrý prospech, ale nie zásluhou otca, ale svojou vlastnou zásluhou.

Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. súd zistil, že dňa 18. 10. 2002 bola žalobcom D.. P. A. proti žalovanému Mesto Košice, so sídlom v Košiciach na Triede SNP č. 48/A podaná žaloba o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode bytu do osobného vlastníctva podľa Žalobca v žalobe tvrdil, že jeho bývalá manželka L. A. deklarovala svoju vôľu opustiť byt č. XX na T. R. Č.. XX V. A. už v konaní o rozvod manželstva. Vzhľadom na to, že natrvalo opustila spoločnú domácnosť, stal sa on zo zákona subjektom všetkých práv a povinností súvisiacich s užívaním bytu, aj keď neuzavrel dohodu o nájme bytu. Žiadal preto, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako

predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobcom ako kupujúcim o predaji bytu č. XX na T. Č.. XX V. A.. Vo veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté.

Z potvrdenia o odovzdaní (odobratí zbrane a streliva) vydaného Mestským veliteľstvom Policajného zboru Slovenskej republiky, Odbor správnej služby Košice pod č. 522/96 (v spise sp. zn. na č.l. 57) súd zistil, že dňa 25. 9. 1996 bola na Odbore správnej služby Ministerstva vnútra Policajného zboru v Košiciach odovzdaná zbraň - revolver Arminius, kaliber 38, výrobné číslo 646482, ktorú držal D.. P. A., nar. XX. X. XXXX, bytom V. A., T. Č.. XX, držiteľ zbrojného preukazu č. XXX/XX. Dôvodom odobratia zbrane bolo skončenie platnosti zbrojného preukazu.

Z výpovede svedkyne P.. V. O., vedúcej právneho oddelenia Bytového podniku mesta Košice, so sídlom v Košiciach, Južná trieda č. 72 súd zistil, že v byte na T. Č.. XX V. A. je od roku 1997 evidovaný odporca a jeho syn P. A.. Prenajímateľ nemá žiaden dôkaz o tom, že L. A. natrvalo opustila spoločnú domácnosť.

Dňa 20. 8. 1997 podala L. A. prenajímateľovi bytu na T. Č.. XX V. A. sťažnosť a nesúhlas so zmenou mena v zmluve o nájme bytu. Ako hlavné dôvody uviedla, že sa z bytu č. XX na T. Č.. XX neodsťahovala dobrovoľne, ale donútil ju k tomu jej bývalý manžel. Sústavne ju upodozrieval, ponižoval aj pred vlastnými deťmi (v spise sp. zn. na č.l. 92).

Zo správy Stavebného bytového družstva III Košice (v spise sp. zn. na č.l. 89) súd zistil, že L. A., nar. X. X. XXXX je evidovaná v byte na T. Č.. XX V. A. ako osoba žijúca v spoločnej domácnosti v byte, ktorého nájomkyňou je P. A. od 1. 1. 1997 na základe oznámenia nájomkyne. Platby nájomného sú hradené prostredníctvom sporožírového účtu na meno nájomkyne bytu.

Podľa , ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa , ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa , pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, vezme súd do úvahy najmä záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa , ak ide o prípady podľa a druhej vety, môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že návrh na zrušenie práva spoločného nájmu bytu bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, o ktorý v konaní ide, k dohode o ďalšom nájme bytu nedošlo, preto o zrušení práva spoločného nájmu bytu rozhodol súd.

Trvalé opustenie domácnosti namietané odporcom, musí byť prejavom vôle jedného zo spoločných nájomcov, z ktorého nepochybne vyplýva, že nájomca nechce byt ďalej užívať. Navrhovateľka sa dňa 21. 12. 1996 odsťahovala z bytu na T. Č.. XX V. A.. V konaní nebolo preukázané, že opustila spoločnú domácnosť s úmyslom ju trvale opustiť. Dňa 20. 8. 1997 podala sťažnosť adresovanú prenajímateľovi - Bytovému podniku mesta Košice, kde vyjadrila nesúhlas so zmenou mena v zmluve o nájme bytu, čím reagovala na žiadosť odporcu P. A. o zmenu mena na zmluve o nájme bytu. V sťažnosti uviedla, že z bytu č. XX na T. R. Č.. XX neodišla dobrovoľne. Donútil ju k tomu jej bývalý manžel, ktorý ju obmedzoval v byte. Vyčlenil jej miestnosti, kde sa môže pohybovať. Neustále vyvolával hádky, keď bola v kúpelni, vypínal jej vodu, elektrinu, sústavne ju upodozrieval, ponižoval aj pred vlastnými deťmi, často ju z bytu vyháňal, nemala iné východisko, len do určitého času ustúpiť a odísť od neho. Neznamená to však, že sa vzdáva bytu na T. Č.. XX, ale práve naopak.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka svojím odchodom do iného bytu neopustila spoločnú domácnosť s úmyslom ju trvale opustiť a pritom boli vykonané dôkazy, ktoré vyplývali zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. , ako aj návrhy na dokazovanie predložené odporcom. Úradný záznam zo dňa 9. 9. 1996 vyhotovený Okresným úradom Košice III, odborom všeobecnej vnútornej správy Košice (č.l. 43) svedčí priamo o nutnosti a povinnosti navrhovateľky odísť z bytu v záujme chránenia svojho zdravia. Odporca sa opakovane vyhrážal aj svojim deťom, čoho dôsledkom bol návrh P. A. mladšieho orgánom činným v trestnom konaní na začatie trestného stíhania pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Závermi znaleckého posudku vyhotoveného Výskumným detskej psychológie a patopsychológie dieťaťa v Bratislave boli u P. A. mladšieho preukázané psychologické charakteristiky typické pre obete domáceho násilia, t.j. sociálna izolovanosť, neprimerané kritizovania zo strany otca, tlak a stres zo stálej kontroly, ekonomická závislosť a obavy a strach zo svojho otca v období spolužitia s otcom. Otec vo vzťahu vystupoval ako dominantný, prísne vynucujúci človek s prevažujúcou verbálnou agresivitou. V rozhovore reprodukoval veľmi podrobne fakty zo spoločného života rodiny bez emočného vyjadrenia, prežívania situácií, ale skresľoval ich tak, aby sám v nich vyzeral priaznivo. Nemá kritický pohľad na svoje správanie, pohľady iných ľudí ako syn, bývalá manželka sú pre neho v tomto prípade neprijateľné z dôvodu zaujatosti. Napokon zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. nepochybne vyplýva, že právoplatným uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 15. 4. 2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -140 zo dňa 31. 8. 2005 bolo umožnené vstúpiť navrhovateľke L. A. do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného Mesta Košice v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy o prevode bytu do osobného vlastníctva.

Skutkový stav ohľadne zisťovania okolností, že navrhovateľka neopustila spoločnú domácnosť bol preukázaný, preto súd nevykonával všetky dôkazy, ktoré navrhoval odporca. Podľa úsudku súdu bolo nezmyselné a nadbytočné vyhotovovať svedkovi P. A. mladšiemu mapu mozgu za účelom zisťovania, či jeho výpoveď pred súdom bola pravdivá. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti. V súlade s súd vyhodnotil dôkazy, ktorých výsledkom je rozhodnutie v súlade s návrhom navrhovateľky. Úmysel trvalého opustenia spoločnej domácnosti bol zisťovaný len z objektívne možného chovania a správania sa osoby navrhovateľky. Navrhovateľka z dôvodu vyhrážania sa odporcom sa z predmetného bytu musela vysťahovať a z dokazovania vyplynulo, že veci, ktoré si zobrala z bytu boli predovšetkým veci osobné a veci, ktoré nevyhnutne potrebovala pre dočasný pobyt v inom byte.

Pri rozhodovaní o určení, ktorý z rozvedených manželov bude predmetný byt ďalej užívať, súd rozhodol tak, že výlučnou nájomkyňou bytu bude navrhovateľka, ktorá žije v spoločnej domácnosti s deťmi P. A., nar. X. X. XXXX a P. A., nar. X. X. XXXX a nemá inú možnosť bývania.

Súd viazal povinnosť odporcu z bytu sa vysťahovať po splnení podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou. Vychádzal z toho, že nemal jednoznačne preukázané také dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by odporcovi postačovalo náhradné ubytovanie, prístrešie alebo žiadna bytová náhrada. Trestné stíhanie vedené pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal páchateľ dopustiť tým, že od presne nezistenej doby, asi od decembra 1996 do septembra 2002 v byte na T. Č.. XX v A. opakovane psychicky týral P. A., a to tým, že sa mu vyhrážal zabitím a dokaličením, neustále ho sledoval, zakazoval mu stýkať sa s matkou a sestrou, zamykal ho v byte do izby, čím ho násilne izoloval, bezdôvodne mu odopieral stravu, oddych alebo spánok, vulgárne mu nadával, čím ho ponižoval a sústavne u neho vyvolával únavu, strach a stres, pričom týmto svojím konaním P. A., nar. X. X. XXXX spôsoboval psychické utrpenie, bolo orgánom činným v trestnom konaní právoplatne zastavené s odôvodnením, že tento skutok nie je trestným činom.

Navrhovateľka sa na pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2006 nezúčastnila. Právna zástupkyňa navrhovateľky faxom zo dňa 11. 10. 2006 požiadala o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vzhľadom na kolíziu tohto pojednávania s iným pojednávaním nariadeným na Okresnom súde Košice II v trestnej veci a požiadala o odročenie pojednávania. Podľa ustálenej súdnej praxe kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania (Nález Ústavného súdu 68/1998 č. 11/1991 sp. zn. ). Navrhovateľka bola v konaní riadne

vypočutá, riadne a včas predvolaná na pojednávanie (dňa 6. 9. 2006 prevzala upovedomenie o nariadenom termíne pojednávania), preto súd podľa vec prejednal v jej neprítomnosti.

Odporca na druhom pojednávaní konanom dňa 25. 4. 2006 vzniesol námietku zaujatosti sudkyne, ktorá mala vec prejednať a rozhodnúť z dôvodu, že mu nebolo umožnené klásť položené otázky svedkovi P. A. mladšiemu. Dňa 11. 5. 2006 doplnil dôvody vznesenej námietky zaujatosti.

Odporca bol dňa 4. 5. 2006 vyzvaný zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti vo výške 2 000,- Sk (položka 17a Sadzobníka súdnych poplatkov O súdnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov), a to v lehote 10 dní.

Dňa 26. 7. 2006 prevzal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, čo potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke. Odporca poplatok nezaplatil.

Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci ( ). Námietka zaujatosti odporcu sa týkala okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci ( ), súd preto na námietku zaujatosti neprihliadal a vec nadriadenému súdu nepredkladal ( ).

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, i keď mala vo veci úspech, lebo rozhodnutie o zrušení práva spoločného nájmu bytu bolo v záujme oboch účastníkov. Návrh mohol podať ktorýkoľvek z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu ().