Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_7C-189-2005.pdf
PDF · 86.69 KB
No categories available
7C/189/2005
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu : Mgr. Ľ. F., nar. XX.X.XXXX,. bytom S. N. V., T. XXXX/X,. právne zast. JUDr. P. B., Advokátska kancelária P., H. XX,. proti žalovanej : A. P., nar. XX.X.XXXX,. bytom L., V.G. X,. právne zastúpená JUDr. Š. K., Advokátska kancelária S. N. V., H. X, o zaplatenie 10000,- Sk s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 5 405,- Sk na účet JUDr. Š. K. advokáta v S. N. V., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu náhradu trov svedočného predávkovaného štátom v o výške 165,- Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 20.10.2005 domáhal od žalovanej peňažného plnenia vo výške 10 000,- Sk s príslušenstvom a hradenia trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že on je majiteľom pozemku v areáli Z. v S. N. V., časť F.. Jeho pozemok susedí s pozemkom žalovanej s parc.č. 9771/21. Žalobca zakúpil svoj pozemok od J. K., ktorý ako predchádzajúci vlastník spolu s vlastníkmi susediacich pozemkov uzavreli ústnu dohodu o združení finančných prostriedkov na výstavbu spoločnej studne a na nákup ručnej pumpy. Studňa bola postavená na pozemku E. H., ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej. Bývalí majitelia pozemkov prispeli na výstavbu studne sumou 2500,- Kčs s podmienkou, že im bude umožnený vstup za účelom odberu vody. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že kúpil pozemok spolu s právom pokračovať v odbere vody. K tomuto právu dala výslovne písomný súhlas aj žalovaná dňa 1.6.2000. Asi od 30.7.2005 žalovaná však odmieta umožniť vstup na svoj pozemok za účelom odberu vody žalobcovi bez uvedenia dôvodu a to aj napriek jeho oprávnenému nároku a jej predchádzajúcemu záväzku a súhlasu. Žalobca žalovanú viackrát ústne žiadal o zmenu jej stanoviska, avšak bezvýsledne. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 16.9.2005 navrhol žalovanej, aby mu uhradila sumu 8000,- Sk, ktorá mala predstavovať finančný podiel na cene studne, ktorú neskôr upresnil na 10 000,- Sk. Listom zo dňa 23.9.2005 žalovaná mu oznámila, že studňa je jej súkromným vlastníctvom, že pumpa je pokazená, a že na opravu nemá finančné prostriedky. K návrhu ohľadom úhrady nákladov na výstavbu studne sa vôbec nevyjadrila, neuviedla žiaden nový návrh na riešenie sporu a žalobcovi trvale neumožňuje prístup k studni, pričom vymenila zámku od bráničky. Žalobca sa preto na základe vyššie uvedených skutočností domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 10 000,- Sk s príslušenstvom s odôvodnením, že protiprávnym konaním žalovanej mu vznikla škoda a to tým, že od 30.7.2005 nemôže užívať studňu, na výstavbu ktorej prispel pôvodný vlastník sumou 2500,- Kčs. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým namietala pasívnu legitimáciu jej osoby v spore s odôvodnením, že ona nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom. Má za to, že ak nejaký právny vzťah vznikol, tak medzi žalobcom a jej právnym predchodcom. Ďalej namietala tvrdenie žalobcu, že ona mu spôsobila škodu protiprávnym konaním. Uviedla, že na základe popísaného skutkového stavu žalobcom, nie je u neho splnená ani
jedna zo zákonom stanovených podmienok pre priznanie náhrady škody. Dodala, že podľa kúpnej zmluvy uzavretej s E. a J. H. sa ona stala výlučnou vlastníčkou záhrady s príslušenstvom, teda aj so studňou. V kúpnej zmluve neboli uvedené žiadne ťarchy a neboli zapísané ani na liste vlastníctva. Napriek tomu, že ona je výlučnou vlastníčkou studne, umožňovala žalobcovi a ďalším susedom vodu odberať v záujme udržania normálnych susedských vzťahov, aj vzhľadom na okolnosť, že žalobca spolu s ďalšími susedmi tvrdili, že prispeli na výstavbu studne E. H., teda jej právnemu predchodcovi. Ku konfliktu došlo v lete 2005 po jej návrate z dovolenky s manželom, kedy zistila, že studňa je pokazená a po slovných incidentoch s príslušníkmi rodiny žalobcu, ona aj jej manžel prejavili nesúhlas s tým, aby žalobca vstupoval na ich pozemok. Prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, účastníkmi navrhovaných svedkov a za použitia dôkazných listín, súd zistil tento skutkový stav: Podľa výpisu z LV č. 5070 v kat. úz. S. N. V. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a to záhradnej chatky súpisné číslo 3605, parc.č. 9786 - zastavanej plochy o výmere 26 m2 a záhrady parc.č. 9771/21 o výmere 413 m2 E. H. a jeho manželka J. H.. Predmetné nehnuteľnosti odpredali A. P. kúpnou zmluvou zo dňa 18.5.1999, teda žalovanej. Podľa článku III. Predmetnej zmluvy bola kúpna cena dohodnutá na sumu 445 000,- Sk, pričom nehnuteľnosť bola ocenená znaleckým posudkom na sumu 256 920,- Sk. Podľa znaleckého posudku vyhotoveného Ing. S. Č. č. 146/1999 súd vzal za preukázané, že do ceny kupovanej nehnuteľnosti bola zahrnutá aj vŕtaná studňa na parc.č. 9771/21, ktorú znalec ocenil na 19 871,60 Sk. Žalovaná vypovedala, že predmetnú nehnuteľnosť kupovala vo vedomí, že ju zakupuje aj so studňou, a preto sa cíti byť výlučnou vlastníčkou celej nehnuteľnosti, aj studne. Uviedla, že predávajúcim pánom H. nebola nikdy pred podpísaním kúpnej zmluvy upozornená, že zo studne, ktorú kupuje, majú právo brať vodu iní ľudia. Pred kúpou pozemok nebol oplotený a až po zakúpení záhrady, keď ju začala s manželom užívať, zistila, že do studne chodia na vodu susedia z vedľajších záhrad a to pán R., J., J., D. a žalobca. Problém nastal, keď si pozemok s manželom oplotili a menovaní susedovci sa začali ozývať, ako sa ku studni dostanú. Vtedy sa dozvedela, že oni sa finančne podieľali na výstavbe studne, pričom peniaze odovzdali pánovi H.. Po postavení plotu sa s menovanými dohodla, že budú mať kľúče od vstupnej bráničky ku studni, pričom oni všetci mali kľúče aj od samotnej studne. V rámci dobrých susedských vzťahov im teda umožňovala chodiť na vodu do studne na jej pozemku. Potvrdila, že v auguste 2005 došlo ku konfliktu s príbuznými žalobcu. Aj napriek tomu však žalobca má naďalej kľúče od bráničky, zámok na nej nevymenila a môže studňu ďalej užívať. Svedok E. H. vypovedal, že pred odpredajom záhrady s príslušenstvom ústne žalovanú upozornil, že studňa nie je jeho a že finančne na jej výstavbu prispeli susedovci z okolitých záhrad - J., R., K. a neskôr aj R.. Každý z nich obdržal kľúče od visiaceho zámku na studni. Dovtedy, kým záhradu neodpredal, pozemok nebol oplotený a studňu užívali všetci spoločne. Pri odpredaji záhrady on nemal na mysli, že odpredáva aj studňu, len jeho spoluvlastnícky podiel, ktorým sa finančne na výstavbe studne pričinil. Túto skutočnosť mal oznámiť aj kupujúcej, teda žalovanej, avšak len ústnou dohodou, nie písomne. Výpoveď E. H. potvrdili aj ďalší svedkovia - M. J., J. K., J. J., ktorí prehlásili, že sa cítia byť spoluvlastníkmi predmetnej studni na parc.č. 9771/21, teda na pozemku žalovanej. Vyššie popísaným dokazovaním súd zistil, že základom vzniknutého sporu medzi účastníkmi konania je nevyriešená otázka, komu patrí studňa na pozemku žalovanej, na výstavbu ktorej prispeli viacerí záhradkári, resp. kto má právo čerpať vodu zo studne. Aj napriek tomu, že svedok E. H. pred súdom vypovedal, že on poučil žalovanú pred spísaním kúpnej zmluvy, že nepredáva studňu, súd vychádzal z písomnej kúpnej zmluvy a znaleckého posudku. Podľa čl. II. predmetnej zmluvy zistil, že A. P. kúpila nehnuteľnosti uvedené v bode I. zmluvy, (zapísané na LV č. 5070 v kat. úz. S. N. V.) so všetkým príslušenstvom a súčasťami, charakteristika ktorých je určená znaleckým posudkom č. 149/99. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom ocenenia bola aj studňa a za túto, ako správne žalovaná vypovedala, bola aj vyplatená kúpna cena. Neobstojí teda pred súdom tvrdenie E. H., že on studňu nepredal. Súd teda vzal za preukázané, že výlučnou vlastníčkou predmetnej studne je žalovaná. V ďalšom konaní sa súd zaoberal otázkou, či žalobca mal právo čerpať vodu zo studne, ako mu toto právo vzniklo, a či mu žalovaná umožňovala po odkúpení studne toto právo uplatňovať. Súd teda v tomto konaní prejudicionálne riešil otázku existencie vecného bremena, ktoré spočívalo v práve žalobcu čerpať vodu zo studne patriacej do vlastníctva žalovanej. Z výpovedí účastníkov a už aj vymenovaných svedkov súd zistil, že žalobca zmluvou zo dňa 1.6.1990 odkúpil od J. K. záhradkársku chatku č. 38 postavenú na v zmluve neoznačenej parcele a záhradu s neoznačeným parcelným číslom. Písomná zmluva neobsahuje text, ktorý by sa dotýkal práva čerpania vody zo studne, postavenej vtedy ešte na parcele E. H.. Svedok J. K. vypovedal, že pri odpredaji jeho záhrady kupujúceho Ľ. F. oboznámil, že spolu so záhradou bude mať právo aj užívať studňu na pozemku pána H. s odôvodnením, že on finančne prispel na jej výstavbu. Žalobca teda zakúpil záhradu vo vedomí, že bude mať právo čerpať vodu zo
studne na cudzom pozemku. Od roku 1999 až do septembra 2005 toto právo aj využíval a žalovaná túto ťarchu trpela, čo potvrdila aj písomným súhlasom zo dňa 1.6.2000. Podľa § 151 o/ Obč.zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je potrebný vklad do katastra nehnuteľnosti. Podľa § 134 ods. 1,3 Obč.zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Svedok J. J. vypovedal, že on zakúpil záhradnú chatku od J. R. v roku 1989. Podľa písomného potvrdenia súd zistil, že 20.10.1990 predávajúci J. R. prevzal od neho kúpnu cenu za predaj záhradky. Svedok ďalej vypovedal, že spolu s touto záhradou prevzal aj kľúče od studne a právo užívať vodu zo studne na pozemku pána H.. Súd teda zistil, že už v roku 1989 studňa existovala a právny predchodca žalobcu J. K. mal právo brať vodu zo studne, teda ešte pred rokom 1990. Na základe týchto skutočností súd má za to, že žalobca mohol vydržať právo vecného bremena, nakoľko spolu s právnym predchodcom viac ako 10 rokov čerpal vodu zo studne nerušene na parc.č. 9771/21. S odkazom na ust. § 151 o/ Obč.zák. na nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je však potrebný vklad do katastra nehnuteľností, pričom žalobca súdu takýto dôkaz nepredložil. Z toho teda vyplýva, že žalobca fakticky toto právo vydržal, avšak nie právne. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaná po zakúpení studne toto právo žalobcu aj ostatných susedov rešpektovala do jesene 2005, kedy po konflikte s rodinou žalobcu - jeho manželkou, otcom a synom, slovne zakázala žalobcovi vstupovať na jej pozemok. Žalobca žalobu opieral o ust. § 420 Obč.zák. Podľa § 420 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Z výpovedí účastníkov konania a svedkov súd zistil, že v auguste a následne v septembri 2005 skutočne došlo ku konfliktu najprv medzi žalovanou a manželkou žalobcu a po jeho návrate z cudziny medzi ním a manželom žalovanej. Následne žalovaná listom zo dňa 23.9.2005 oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že studňa je jej súkromné vlastníctvo, pumpa je pokazená, ona ju nepotrebuje a na opravu nemá finančné prostriedky. Iný písomný dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaná svojim konaním znemožnila žalobcovi právo čerpať vodu zo studne na jej pozemku, žalobca nepredložil. Žalobu opieral o tvrdenie, že manžel žalovanej slovne mu zakázal vstupovať na jej pozemok a on to teda rešpektoval. Následne mu mala vzniknúť škoda, ktorú vyšpecifikoval až v písomnom podaní zo dňa 20.2.2006. Žiaden iný dôkaz, ktorý by mal preukazovať akým protiprávnym konaním žalovaná mu mala spôsobiť škodu, súdu nepredložil aj napriek tomu, že súd ho opakovane k predloženiu takýchto dôkazov vyzýval. Súd teda dokazovaním nezistil, akú právnu povinnosť porušila žalovaná, následkom ktorej by malo dôjsť ku škode. Slovný zákaz manžela žalovanej nemožno kvalifikovať za protiprávne konanie žalovanej, ktorý by mal príčinnú súvislosť medzi porušením jej právnej povinnosti a medzi škodou. Navyše žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, akou vinou sa žalovaná podieľala na vzniku škody. Súd sa teda v celom rozsahu stotožňuje s právnym stanoviskom právneho zástupcu žalovanej, ktorý okrem iného vo vyjadrení k žalobe uviedol, že z obsahu žaloby nie je možné vydedukovať, na základe čoho sa žalobca náhrady škody domáha. Na druhej strane však súd sa nestotožňuje s tvrdením, že žalovaná nie je v konaní pasívne legitimovaná, nakoľko zistil, že žalobca mal právo čerpať vodu zo studne žalovanej, ktorá podľa kúpnej zmluvy je vlastníčkou studne. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu súd žalobu v celom rozsahu zamietol s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody. Zároveň neuniesol dôkazné bremeno ani na preukázanie výšky možnej vzniknutej škody, ktorá musí byť vyčíslená presne a nepochybne. Tvrdenie žalobcu, že musel nosiť vodu z miesta jeho bydliska, pričom denne spotreboval 300 litrov nebolo žiadnym dôkazmi preukázané. Právny zástupca žalobcu predložil súdu len holý výpočet, ku ktorému žalobca dospel podľa vlastných odhadov s tvrdením, že musel zabezpečovať vodu pre hospodárske zvieratá, avšak ani o ich existencii nepredložil súdu žiadne dôkazy aj napriek výzvam súdu. Následné tvrdenie, že na vozenie vody používal prívesný vozík, za prenájom ktorého musel zaplatiť 6 600,- Sk takisto žiadnym spôsobom nepreukázal, nepredložil súdu žiadnu zmluvu o prenájme vozíka a nenavrhol ani svedka, ktorý by mu mal tento vozík prenajať. Takýto výpočet výšky škody sa preto súdu javí ako účelový a ničím neodôvodnený už aj z toho dôvodu, že v čase podania žaloby žalobca špecifikoval škodu ako náhradu za finančný podiel na cene studne. Až neskôr v priebehu pojednávania
prekvalifikoval dôvody žaloby a takto vlastne úplne zmenil svoj právny nárok. Už aj týmto konaním potvrdil, že škoda, ktorej sa od žalovanej domáha, je fiktívna a pre toto konanie účelovo vypočítané. Na základe takto zisteného skutkového stavu a predovšetkým z dôvodu, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vzniknutou škodou, súd s poukázaním na ust. § 420 Obč. zák. žalobu v celom rozsahu zamietol. Súd v závere poukazuje na tú skutočnosť, že z dokazovania jednoznačne vyplynulo a obe zúčastnené strany to vlastne svojimi výpoveďami potvrdili, že v období august až september 2005 žalobca bol obmedzený vo vstupe na pozemok žalovanej. Súd má za to, že v danom prípade by sa žalobca mal domáhať svojho práva realizácie vecného bremena inou občianskoprávnou žalobou, ktorou by dosiahol možnosť vstupu na cudzí pozemok takto. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Obč.zák. a priznal žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, ich náhradu. Zaviazal žalobcu k povinnosti zaplatiť žalovanej trovy právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z 5 úkonov po 750,- Sk (prevzatie, príprava veci, písomné vypracovanie vyjadrenia, 3 x účasť na pojednávaniach), 2 x režijný paušál po 150,- Sk, 3 x režijný paušál po 164,- Sk, teda spolu režijný paušál vo výške 792,- Sk + 19 % DPH, teda spolu vo výške 5405,- Sk na účet JUDr. Š. K. podľa Vyhlášky č. 655/04 Zb. o odmenách a náhradách advokátov. Trovy štátu predstavujú 165,- Sk ako preddavkovo hradené svedočné, vyúčtované svedkom E. H..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.