Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/218/2004

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa v prvom rade: Š. J., bytom Č. č. XX,. XXX. XX. N., navrhovateľa v druhom rade: Š. J., bytom Č. č. XX,. XXX. XX. N., navrhovateľa v treťom rade: M. J., bytom Č. č. XX,. XXX. XX. N., navrhovateľa v švrtom rade: J. Jančich, bytom XXX. XX. K. XXX,. navrhovateľa v piatom rade: F. J., bytom H. XXXX/XX,. XXX. XX. V., navrhovateľa v šiestom rade: V. J., bytom D. XX,. XXX. XX. N., navrhovateľa v siedmom rade: A. J., bytom S. č.X,. XXX. XX. N., navrhovateľa v ôsmom rade: L. Jócsik, bytom A. XXX,. XXX. XX. V. C., navrhovateľa v deviatom rade: J. J., bytom XXX. XX. V. C. č. XX,. navrhovateľa v desiatom rade: H. J., bytom V. XX,. XXX. XX. M. všetkých zastúpených JUDr. P. H., advokátom, V. X/A,. XXX. XX. B. proti odporcom v I. rade: S. republika - M. spravodlivosti S., Ž. námestie XX,. B., v I.. rade : S. republika - M. vnútra S., P. X,. B. v III. rade: S. republika - M. financií S., Š. č. X,. B. , v IV. rade: S. republika - M. hospodárstva S., M. XX,. B. o prerušení konania, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhodol

rozhodol:

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh v celom rozsahu z a m i et a .

Súd odporcom v I.,II., III., IV. rade nepriznáva náhradu trov konania .

odôvodnenie:

Navrhovatelia návrhom zo dňa 24.6.2004 doručeným súdu dňa 25.6.2004 žiadali, aby súd zaviazal odporcov na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov štátu podľa a nasl. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom s poukazom na nimi vložené finančné prostriedky do nebankových subjektov B. I.,s.r.o., B. D. na základe zmlúv o pôžičke , o tichom spoločenstve , do nebankového subjektu B. D. na základe prihlášky za člena družstva v celkovej sume 2 883 819 ,-Sk.

Svoj návrh odôvodnili tým, že im vznikla škoda tým, že zo strany štátu nebol ich majetok vložený do nebankových subjektov na základe vyššie uvedených právnych úkonov uzavretých s nebankovými subjektami primerane a dostatočne ochraňovaný. Nebankové subjekty získavali finančné prostriedky od klientov na základe uzavretých právnych úkonov naoko legálnym spôsobom pokiaľ by nešlo o nakoľko rozsiahlu činnosť, že možno hovoriť o masovom poskytovaní peňažných služieb v zmysle , , 566/2001. Súčasťou podnikania nebankových subjektov bola klamlivá resp. zavádzajúca reklama.

Písomným podaním zo dňa 8.3.2006 navrhovatelia konanie vo veci samej žiadali prerušiť v zmysle ustanovenia písmeno c z dôvodu, že na Špeciálnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK -2TŠ 8/2005 prebieha konanie ktoré má význam pre rozhodnutie vo veci samej nakoľko konatelia nebankových subjektov okrem iného sú obžalovaní aj z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania a v prípade ich odsúdenia súdom by bola preukázaná skutočnosť, že štátne SR zanedbali svoje zákonné povinnosti a to tým že nekonali. Súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol vzhľadom na vykonané dokazovanie uvedené v odôvodnení rozsudku, predovšetkým na vyjadrenie sa odporcu v druhom rade .

Odporca v 1. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že pokiaľ navrhovatelia prostredníctvom uzavretých právnych úkonov investovali svoje finančné prostriedky v prospech nebankových subjektov, išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickou osobou a obchodnou spoločnosťou, ktorá pôsobila pri výkone svojej činnosti ako podnikateľský subjekt na základe ustanovený , nepôsobili v oblasti finančného trhu, nepodliehali dohľadu Národnej banky Slovensko ani Úradu pre finančný trh. Zároveň namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi škodu a postupom akýchkoľvek orgánov štátu.

Odporca v 2. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal vo svojom vyjadrení v tomto ako aj v iných obdobných konaniach na to, že Úrad finančnej správy kriminálnej polície prezídia PZ sa venoval činnosti nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu. Poukázal na ďalší postup v rámci ktorého od 23. 10. 2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní na daňový úrad. Dňa 26. 03. 2003 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti H. S., o.c.p., a.s., a B. I.

-157

s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18. 06. 2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 04. 02. 2002 B. I. s.r.o. a H. S., o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Do tohto času neobdržal úrad finančnej polície žiadne hlásenie od slovenských peňažných ústavov alebo iných povinných osôb o skutočnostiach odôvodňujúcich podozrenie vo vzťahu k činnosti A., s.r.o., tieto sa týkali len údajného prepojenia tejto spoločnosti s osobou A. R. a nesprávneho vykonávania sprostredkovateľskej činnosti, čo sa však operatívnym odhaľovaním nepotvrdilo a po uzavretí B. I. s.r.o. a H. S., o.c.p., a.s. bol 15. 02. 2002 založený operatívny spis aj vo vzťahu k A., s.r.o. Táto spoločnosť bola tiež preverovaná pracovníkmi kriminálnej polície OR PZ Košice II, rozkazom ministra vnútra zo dňa 05. 04. 2002 bol zriadený špecializovaný tým za účelom preverenia podozrenia z trestnej činnosti a dňa 16. 07. 2002 bolo vznesené vyšetrovateľom KUV PZ v Košiciach obvinenie proti konateľovi A. s.r.o. Úrad finančnej polície začal tiež preverovanie na základe vlastných operatívnych poznatkov dňa 12.3.2002 spoločnosti D. - D. V. P. N. na základe , dňa 2.4.2002 bol založený operatívny spis a dňa 12.8.2002 bol zaslaný na Krajský úrad vyšetrovania PZ Nitra návrh na začatie trestného stíhania a dňa 28.10.2002 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci. Vo vzťahu k S., a.s. začal úrad finančnej polície dňa 4.5.2001 operatívne odhaľovanie na základe vlastných operatívnych poznatkov, spoločnosť vznikla 2.4.2001 a v tom období začala masívnu reklamu k získaniu nových klientov, dňa 27.8.2001 bol založený operatívny spis, boli vypočuté osoby, zároveň boli preverené aj dcérske spoločnosti, dňa 26.2.2002 bol podaný návrh na začatie trestného stíhania proti predsedovi predstavenstva a dňa 8.3.2002 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu a 18.3.2002 bol spracovaný plán vyšetrovania. Útvary PZ, ktoré sa podieľali na preverovaní činnosti nebankových subjektov využili všetky prostriedky a možnosti, ktoré mali k dispozícii, štát nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek upozorneniam napr. z tlače uzavreli s nebankovými subjektami záväzkové vzťahy a zverili im dobrovoľne svoje peňažné prostriedky.

Odporca v 3. žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na to, že podľa výpisu z obchodného registra predmetné obchodné spoločnosti nevykonávali činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť či fond a navrhovateľ pri nahliadnutí do obchodného registra musel vedieť, že sa nejedná o investičnú spoločnosť. Činnosť nebankových subjektov nemožno stotožňovať s činnosťou investičných spoločností, podielových fondov či správcovských spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosti na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové listy ). Uvedené spoločnosti tiež nespĺňali podmienky pre banky a preto nepodliehali dohľadu NBS. V čase uzavretia zmluvy navrhovateľom bol účinný o kolektívnom investovaní ( 01. 01. 2000 ), kedy už nemožno hovoriť o investičných spoločnostiach a o tom, že navrhovateľ bol v presvedčení, že sa jedná o investičnú spoločnosť, keďže zhromažďovať peňažné prostriedky mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. Tým, že navrhovateľ uzatvoril zmluvy so súkromnoprávnymi podnikateľskými subjektami vstupoval do záväzkového vzťahu na základe slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej vôle, štát nemôže zakázať vstup fyzickej či právnickej osoby do záväzkového vzťahu. Navrhovateľ sa dobrovoľne rozhodol uzavrieť zmluvy s nebankovými subjektami, a preto musí znášať aj riziká s tým spojené. Záverom poukázal na legislatívne a iné opatrenia, ktoré vo veci podnikol.

Odporca v 4. rade žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietol, že by malo ísť o klamlivú reklamu, nebankové subjekty mali v čase reklamy v predmete svojej činnosti zapísané také činnosti podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo o reklamu tak, ako to vymedzuje o reklame, ale o verejnú výzvu za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s cieľom tieto finančné prostriedky následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne investovanie, nepôsobili v oblasti finančného trhu, keď prijímali peňažné prostriedky od verejností a investovali ich do rôznych oblastí podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS. Išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami resp. družstvom v zmysle ustanovení , štát nemôže zakázať vstupovať fyzickej či právnickej osobe do záväzkového vzťahu, každý si musí zvážiť a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv o tichom spoločenstve či pôžičke, išlo zo strany navrhovateľov o špekulatívny zámer s úmyslom získať neprimerané finančné zisky. Išlo o obchodné záväzkové vzťahy, a teda navrhovateľov nebolo možné považovať za spotrebiteľov v zmysle Ministerstvo hospodárstva nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie, a preto nemôže zasahovať do jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania , oboznámením so zmluvami o pôžičke uzatvorenými medzi navrhovateľmi a nebankovými subjektami , pripojenými pokladničnými dokladmi, prihláškou do družstva , dohodou o vrátení vkladu , dokladmi predloženými odporcom v 2. rade, listom zo dňa 27.10.2003 a uznesením vlády zo dňa 12.1.2000.

Navrhovateľ v druhom rade doručenie predvolania mal vykázané dňom 22.2.2006, odporca v II. rade dňa 23..2.2006, odporca v III. rade dňa 21.2.2006, na pojednávanie sa nedostavili, svoju neprítomnosť navrhovateľ v druhom rade, odporca v treťom rade neospravedlnili, prejednal súd vec podľa , ods.2 v ich neprítomnosti .

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovatelia vo svojom návrhu boli povinní v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými navrhovateľmi v návrhu, ktorými odôvodňovali svoj žalobný návrh a prednesov na pojednávaní. Súd

-158

nevykonal výnimočne ďalšie dokazovanie nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania ( , ) nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu, a preto ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovatelia uzatvorili vyššie uvedené právne úkony s nebankovými subjektami B. I. s.r.o., B. D. ,A. s.r.o. . Navrhovatelia si svoje zmluvné povinnosti splnili, avšak nebankové subjekty im vložené peňažné prostriedky nevrátili.

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v nesprávnym úradným postupom tých ktorí tieto úlohy plnenia.

Ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch

2./ nesprávny úradný postup orgánu štátu a

3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom

V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušení pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

Podľa ,3 SR, štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len za čo mu alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty teda zabezpečená požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj všeobecná záväznosť práva pre všetkých ( orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby ) ako aj dostupnosť ( publikovateľnosť ) ich adresátom.

Podľa ,3 Ods. 1 o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len " kolektívne investovanie " ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.

Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.

Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.

Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.

Podľa , o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.

Podľa , písm. a, o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01. 11. 2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.

-159

V prejednávanej veci mohol odporca v III. rade pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany B. I. s.r.o. a A. spol. s r.o. na základe zmlúv o pôžičke a zo strany B. D. členským vkladom nešlo. Z uvedeného vyplýva, že takúto inú činnosť nebolo v právomoci odporcu v 1. rade zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcu v III. rade založiť z jeho strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcu v 1. rade v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcu.

Na druhej strane garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam ako podnikateľom vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke či tichom spoločenstve, či vstupom občanov do družstva. A v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov navrhovatelia dobrovoľne vstúpili do záväzkových vzťahov s obchodnými spoločnosťami a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzali na seba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o tichom spoločenstve, o pôžičke, či vstupu do družstva v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej

súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.

Pokiaľ by odporca v III. rade zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve s občanmi, zasiahol by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce zo zmluvy o tichom spoločenstve, o pôžičke, či vstupu do družstva ( na vrátenie vkladu, úrokov a podielu na zisku ).

Obdobne možno konštatovať, že podľa v období od 01. 01. 2000 ( účinnosť zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť o Úrade pre finančný trh ) bola daná kompetencia odporcu v III. rade podľa zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona ( ) bola vymedzená v pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom ( ) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť obchodnej spoločnosti A. S.. s r.o., B. D. a B. I. s.r.o. činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti. Zároveň treba prisvedčiť odporcovi v III. rade v tom, že už v čase uzavretia zmluvy bol kompetentný výkonom štátneho dozoru Úrad pre finančný trh.

Podľa , o bankách v znení účinnom do 10. 11. 1999, bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2b) Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu.

2b) napríklad , 223 a 673 .

Pokutu podľa odseku 1 písm. a) môže Národná banka Slovenska uložiť aj fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré porušili ust. § 2,3 alebo 16. Môže im uložiť aj opatrenia na nápravu protiprávneho stavu.

V danom prípade nebankové subjekty pôsobili t.j. podnikali na základe ustanovení a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a vstupovali do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, ktoré sú uvedeným ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka. Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo rámca dozoru NBS. Okrem toho navrhovatelia neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS v tom čase mala vedomosť o uzatváraní takýchto zmlúv.. Pokiaľ novela s účinnosťou od 11. 10. 1999 túto kompetenciu NBS v ust. zrušila, bolo tak v dôsledku koncentrácie kompetencie NBS ukladať sankcie iba voči bankovým subjektom, pretože iné subjekty, ktoré vykonávajú činnosti bez povolenia pôsobiť ako banka, by mali byť postihované za nedovolené podnikanie.

V časti, v ktorej sa dovolávajú navrhovatelia nečinnosti NBS v rámci výkonu jej kompetencie, treba ešte dodať, že žiaden z navrhovateľmi označených odporcov nie je v tejto časti pasívne legitimovaným.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti, musia trestné veci prejednať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené .

Podľa , písm. c, e o Policajnom zbore, policajný zbor plní najmä tieto úlohy:

c) odhaľuje trestné činy a zaisťuje ich páchateľov

-160

d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a preverovanie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a o ostatných podnetoch na trestné stíhanie.

Podľa prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať.

Podľa SR v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

Podľa o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR ( účinnom do 01. 01. 2002 ) ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo a vo vzťahu k notárom vykonáva štátny doklad.

Podľa , , o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy ( účinnom od 01. 01. 2002 ) Ministerstvo spravodlivosti SR je ústredným orgánom štátnej správy pre súdy a väzenstvo.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy skúmajú problematiku vo veciach, ktoré sú v ich pôsobnosti, a analyzujú dosahované výsledky. Robia opatrenia na riešenie aktuálnych otázok a spracúvajú koncepcie rozvoja zverených oblastí a riešenia základných otázok, ktoré po zverejnení a po pripomienkovom konaní predkladajú vláde. V prípadoch ustanovených zákonom alebo na základe rozhodnutia vlády sa pripomienkové konanie nemusí uskutočniť.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravujú návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňujú ich po prerokovaní v pripomienkovom konaní a predkladajú vláde, dbajú aj o dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti.

Podľa , o prokuratúre, prokuratúra chráni práva a zákon chránené záujmy fyzických osôb právnických osôb a štátu.

Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov

zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa , o prokuratúre, generálna prokuratúra je ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry.

Generálna prokuratúra:

a) zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora,

b) riadi, organizuje a kontrolu činnosť podriadených prokuratúr,

c) dozerá na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov podriadenými prokuratúrami,

d) vedie register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov pred zničením, odcudzením, stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo rozširovaním podľa osobitného zákona,

e) plní ďalšie úlohy podľa pokynov generálneho prokurátora.

Vo vzťahu k odporcovi v I.. rade ,II. rade navrhovatelia poukazovali na zásadu oficiality, ktorú orgánom činným v trestnom konaní, ( ďalej len "OČvTK" ) ukladá ust. v trestnom konaní, ktoré je konaním podľa ( ). Z návrhu však nevyplýva, ktoré z viacerých OČvTK mali začať konať, neuvádza sa v akej veci, v zmysle ktorých konkrétnych ustanovení postupu ich konania a ani kedy mali podľa nej začať konať a to tak, aby opomenutie ich činnosti predpísaným spôsobom, bolo možné kvalifikovať ako nečinnosť zakladajúcu ich nesprávny úradný postup. Navrhovatelia neuvádzajú žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by nasvedčovali nečinnosti OČvTK spočívajúcej v opomenutí robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných činov a zistenie ich páchateľov, ktoré je formulované ako všeobecná povinnosť, porušenie ktorej možno však vyvodiť jedine až na základe zistenia porušenia povinnosti urobiť konkrétne opatrenia a teda postupovať určitým predpísaným spôsobom za splnenia podmienok uložených dikciou hypotézy konkrétnej právnej normy. V tomto smere odporca v II. rade preukázal listinnými dôkazmi k svojmu vyjadreniu, že OČvTK venovali pozornosť zisťovaniu skutočností, ktoré by mohli nasvedčovať podozreniu z páchania trestnej činnosti. Absentuje tu príčinná súvislosť medzi nečinnosťou OČvTK a vznikom škody. Škoda nevznikla navrhovateľom tým, že uzatvorili právne úkony s nebankovými subjektami , ale nevrátením vložených vkladov a to výlučne v dôsledku zlej finančnej situácie a hospodárenia toho ktorého nebankového subjektu a nie v dôsledku postupu či nečinnosti OČvTK.

V prejednávanej veci nemohlo Ministerstvo spravodlivosti SR ani Generálna prokuratúra SR samé, či prostredníctvom do ich pôsobnosti patriacich orgánov súdnej moci či prokuratúry, v rámci svojej kompetencie zakázať podnikateľskú činnosť nebankovým subjektom , resp. ovplyvniť začatie trestného stíhania vo veci nebankových subjektov. Nemohla preto táto nečinnosť z ich strany založiť nesprávny úradný postup v spojení s

-161

uplatňovaním ich právomoci vymedzenej zákonom. Kompetenciu odporcov v I . rade v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť.

Okrem toho , orgány činné v trestnom konaní nemali v rámci svojho postupu v kompetencii zakázať či obmedziť nebankovým subjektom podnikateľskú činnosť či uzatváranie zmlúv s občanmi. Taktiež skutočnosť trestného stíhania zodpovedných štatutárnych zástupcov nemohla ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky navrhovateľov, táto len môže založiť ich občianskoprávnu zodpovednosť za škodu spôsobenú trestnou činnosťou voči navrhovateľom ako poškodeným touto trestnou činnosťou, pokiaľ sa preukáže. Preto ani nemožno uvažovať o príčinnej súvislosti medzi postupom trestného konania a vznikom škody v podobe nevymožiteľnosti pohľadávky .

Podľa , písm. f, o organizácii ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy pre vnútorný a zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa. M. H. SR sú podriadené Slovenská obchodná inšpekcia.

Podľa účinného od 01. 01. 2002 Ministerstvo hospodárstva SR je ústredným orgánom štátnej správy pre vnútorný obchod, zahraničný obchod, cestovný ruch a ochranu spotrebiteľa.

Podľa ,4 písm. a), o reklame, reklama nesmie byť klamlivá, nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí. Dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

Navrhovatelia v samotnom návrhu neuvádzajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že reklama nebankových subjektov v médiách naplnila skutkovú podstatu klamlivej reklamy ( § 45 Obch. zák. ) Takýmto znakom nie sú ani sľubované výnosy z vkladov, keďže vzhľadom na predmet podnikateľskej činnosti nebankových subjektov zapísaný v obchodnom registri, takéto zisky nevylučovali, pričom je všeobecne známe že spočiatku nebankové subjekty dohodnuté zisky riadne vyplácali. V tomto smere neboli teda navrhovatelia uvedení do omylu, nebola zneužitá ich dôvera, či nedostatok skúseností alebo vedomostí. Navrhovatelia totiž vedeli, že sa nejedná o bankové subjekty, ktoré v tom čase ponúkali nízke úroky, v snahe dosiahnuť vyššie výnosy zo vložených peňazí si museli byť vedomí, že je s tým spojené adekvátne riziko, uzatvorené právne úkony medzi navrhovateľmi a nebankovými subjektami riadne definovali práva a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby disponovali odbornými vedomosťami či skúsenosťami. Aj v ďalšom treba prisvedčiť odporcovi v IV. rade, že v danom prípade išlo o verejnú výzvu na zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti eventuálne verejný návrh na uzavretie zmluvy nie o reklamu ako prezentáciu tovarov, služieb, iných práv a záväzkov súvisiacich s podnikaním, a navrhovateľov nemožno považovať za spotrebiteľov v zmysle , o ochrane spotrebiteľa.

Aj vo vzťahu k odporcovi v IV. rade treba uviesť, že nie je daná príčinná súvislosť medzi nečinnosťou Slovenskej obchodnej inšpekcie a vznikom škody, pretože táto nevznikla navrhovateľom tým, že vložili finančné prostriedky do nebankových subjektov v dôsledku klamlivej reklamy, ale môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopností nebankových subjektov splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie.

Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 Obč. zák. ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.

Zo skutkových okolností prípadu súd dovodil, že boli to práve samotný navrhovatelia, ktorí svojou nedbalosťou zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú zákonom, a preto musia následky s tým spojené znášať sami. Mohli sa totiž pred uzatvorením právnych úkonov presvedčiť napr. na základe výpisu z obchodného registra, že obchodné spoločnosti s ktorými vstúpili do záväzkového vzťahu nie sú investičnými spoločnosťami ani fondom, keďže nemali formu akciovej spoločnosti, dodatok k označeniu obchodného mena, ani zákonom predpísané základné imanie a ani v predmete podnikania prijímanie vkladov či poskytovanie úverov a na základe predložených dokladov mohli poznať ( bez právnych a iných odborných znalostí ) že sa nejedná o dovolenú činnosť kolektívneho investovania predajom podielových listov či formou akcií.

Mali postupovať s priemernou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od nich spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Tiež treba dodať, že neznalosť zákona ich podielu viny nezbavuje.

Nie je tiež daná zodpovednosť odporcov podľa Obč. zák., lebo porušenie prevenčnej povinnosti nie je predpokladom zodpovednosti štátu podľa , pretože tým je jedine nesprávny úradný postup a porušenie Obč. zák. zakladá jedine všeobecnú zodpovednosť podľa Obč. zák., ktorá je vylúčená vo vzťahu k štátu práve osobitnou úpravou zákona.

Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľov v tom, že medzi vzniknutou škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy do nebankových subjektov a nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nečinnosti orgánov štátu je daná príčinná súvislosť, v tom, že keby tieto včas zakročili a pozastavili by činnosť nebankových subjektov, neboli by navrhovatelia svoje peniaze zverili týmto nebankovým subjektom. Je síce pravdou,

-162

že keby bola ich činnosť zakázaná, tak by navrhovatelia neuzavreli zmluvy, ktorých uzavretím im však škoda ešte nevznikla, vznikla im vymožiteľná pohľadávka voči nebankovým subjektom a škoda im vznikne v dôsledku nevymožiteľnosti tejto jej pohľadávky voči nebankovým subjektom, pričom táto skutočnosť t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v nečinnosti orgánov štátu, ale vo finančnom hospodárením nebankových subjektov v rozsahu ich predmetu podnikania. To, že škoda navrhovateľom nevznikla uzavretím zmlúv vyplýva aj z ich výpovedí o tom, že o škode sa dozvedeli v 2/2002, keď zavreli pobočky nebankové subjekty . Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť nebankových subjektov tak to samo o sebe ešte neznamená, že pohľadávky navrhovateľov z uzavretých zmlúv by boli uspokojené, práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť.

Na základe uvedených právnych záverov súd dovodil, že neboli preukázané v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti odporcov za škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá a úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, keďže im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /205 ods.1 O.sp./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /s.2 /