Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/237/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej veci žalobcu Ľ. S., bytom K. č. XX,. S., proti žalovanému F., spol. s r. o., ul. Ž. č. XX/A,. B., o náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku 14.926,- Sk brutto s prísl., o odstupné 34.172,- Sk brutto s prísl.

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku 6.737,- Sk brutto s 8 % úrokami z omeškania ročne od 15. 01. 2005 do zaplatenia, odstupné 15.416,- Sk brutto s 8 % úrokami z omeškania ročne od 01. 02. 2005 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu súdny poplatok 1.326,- Sk na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 26. 10. 2005, domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady mzdy za 19 dní vyčerpanej dovolenky od 03. 11. 2004 do 29. 11. 2004 v sume 14.926,- Sk brutto a odstupného vo výške dvojmesačného priemerného zárobku v sume 34.172,- Sk brutto, spolu zaplatenia 49.098,- Sk brutto s 9 % úrokami z omeškania od 15. 01. 2005 do zaplatenia, všetko do troch dní. Ako dôvod podania žaloby na súd žalobca uviedol, že bol u žalovaného zamestnaný ako vodič. Pracovný pomer mu skončil dohodou z organizačných dôvodov dňa 23. 12. 2004. Žalovaný nevyplatil žalobcovi pri skončení pracovného pomeru náhradu mzdy za 19 dní vyčerpanej dovolenky od 03. 11. 2004 do 29. 11. 2004 a odstupné vo výške dvojmesačného priemerného zárobku ani po viacerých urgenciách žalobcu.

Žalovaný uznal nároky žalobcu uplatnené žalobou pred súdom dňa 21. 4. 2006 čo do ich základu titulom náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku žalobcom v mesiaci november 2004 a odstupného, ale neuznal tieto nároky čo do ich výšky uplatnenej žalobcom žalobou. Podľa žalovaného, predmetné nároky žalobcu žalovaný vyúčtoval žalobcovi za mesiac november a december 2004 vo vyúčtovaniach mzdy, a to za mesiac november 2004 v sume mzdy 6.540,- Sk netto a za mesiac december 2004 v sume mzdy 18.358,- Sk netto. Žalovaný túto vyúčtovanú mzdu žalobcovi nevyplatil, pretože je v platobnej neschopnosti a od mesiaca október - november 2004 nevykonáva činnosť, aj keď právne existuje.

Vykonaným dokazovaním výsluchom žalobcu, konateľa žalovaného R. B., oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom, zistil súd tento skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovaným písomnú pracovnú zmluvu dňa 30. 8. 2001 s dohodnutým druhom práce vodič, s miestom výkonu práce neuvedeným, s dňom nástupu do práce 01. 10. 2001, na dobu neurčitú, bez skúšobnej doby, s dohodnutou mzdou 7.800,- Sk mesačne brutto.

Žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom výpoveďou zo dňa 17. 12. 2004 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Žalobca súhlasil s týmto skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby. Pracovný pomer z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce skončil žalobcovi u žalovaného dňom 23. 12. 2004.

Podľa dovolenkového lístka, podpísaného žalobcom a žalovaným, žalobca od 03. 11. 2004 do 29. 11. 2004 čerpal 19 pracovných dní dovolenky.

Žalobca bol, počas trvania pracovného pomeru u žalovaného, práceneschopný od 18. 01. 2004 do 03. 11. 2004, o čom svedčí lekárske potvrdenie praktickej lekárky pre dospelých MUDr. V. P. zo dňa 04. 01. 2006 ako aj písomné potvrdenie zamestnávateľa (žalovaného) na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zamestnanca (žalobcu) zo dňa 21. 01. 2005, časť ˝Prehľad vymeriavacích základov˝.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Zák. práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy .

Podľa § 116 ods. 1 Zák. práce zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 76 ods. 2 veta pred bodkočiarkou Zák. práce, zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak (§ 76 ods. 5 Zák. práce).

Podľa § 129 ods. 1 Zák. práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 134 ods. 1 až 4 Zák. práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len ˝priemerný zárobok˝) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (nar. vl. SR č. ).

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou proti žalovanému je čo do jeho základu titulom náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku a titulom odstupného dôvodný, keď žalovaný potvrdil, že tieto nároky žalobcu doposiaľ neuspokojil.

Vzhľadom k tomu, že žalobca v rozhodujúcom období, a to v kalendárnom štvrťroku (v mesiacoch júl, august, september 2004) predchádzajúcom štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely, neodpracoval u žalovaného aspoň 22 dní alebo 170 hodín z dôvodu jeho práceneschopnosti, používa sa namieste priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok, ktorý by zrejme žalobca dosiahol u žalovaného od začiatku rozhodujúceho obdobia, je dohodnutá mesačná mzda žalobcu so žalovaným v pracovnej zmluve 7.800,- Sk brutto pri 8-hodinovom pracovnom dni, ktorý vyplýva z písomných vyúčtovaní mzdy daných žalovaným žalobcovi za rok 2003 aj za mesiace november a december 2004.

Výpočet pravdepodobného hodinového zárobku žalobcu na pracovnoprávne účely, a to náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku v mesiaci november 2004 je nasledovný:

8-hodinový denný pracovný čas x 22 pracovných dní v novembri 2004 = 176 hodín. Dohodnutá mesačná mzda brutto 7.800,- Sk : 176 hodín = 44,320 Sk/h x 8 h prac. deň = 354,56 Sk/deň. Za vyčerpaných 19 dní dovolenky žalobcom v mesiaci november 2004 vznikol žalobcovi u žalovaného nárok na náhradu mzdy 6.737,- Sk brutto (354,56 Sk/denný pravdepodobný zárobok x 19 dní).

Pri prepočte priemerného hodinového pravdepodobného zárobku na priemerný mesačný pravdepodobný zárobok sa postupuje tak, že priemerný počet pracovných dní v mesiaci pri 5-dňovom pracovnom týždni je 21,74 dní (tzv. koeficient). Potom 354,56 Sk/denný pravdepodobný zárobok žalobcu x koeficient 21,74 = 7.708,- Sk priemerný pravdepodobný mesačný zárobok žalobcu x 2 mesiace = 15.416,- Sk. Žalobca má proti žalovanému nárok na vyplatenie odstupného 15.416,- Sk brutto.

Na základe vyššie uvedeného výpočtu pravdepodobného zárobku žalobcu na pracovnoprávne účely, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku 6.737,- Sk brutto a odstupné 15.416,- Sk brutto a vo zvyšku tieto nároky žalobcu uplatnené žalobou ako nedôvodné zamietol, keď žalobca nepostupoval správne pri ním vypočítaného pravdepodobného zárobku na pracovnoprávne účely. Náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku v mesiaci november 2004 bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcovi vo výplatnom termíne na výplatu mzdy za mesiac november 2004 a odstupné v najbližšom výplatnom termíne na výplatu mzdy po skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného. Keďže výplatný termín nebol dohodnutý v pracovnej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a v konaní nebolo preukázané, že by bol dohodnutý v kolektívnej zmluve, resp. že by kolektívna zmluva bola u žalovaného vôbec uzavretá, splatnosť mzdy za mesiac november 2004 bola najneskôr 31. 12. 2004 a odstupného najneskôr 31. 01. 2005. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s výplatou náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku žalobcom v mesiaci november 2004 dňom 01. 01. 2005 a odstupného dňom 01. 02. 2005.

O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu žalovaným žalobcovi titulom nevyplatenej náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku a odstupného rozhodol súd podľa , , Zák. práce, Obč. , keď v čase vzniku (počiatku) omeškania bol dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 8 % ročne, nie 9 % ročne, ako uplatňoval výšku úrokov z omeškania žalobca žalobou. Súd preto žalobu vo zvyšku o zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich 8 % ročne z nároku žalobcu na náhradu mzdy za vyčerpanú dovolenku a odstupné zamietol. Rovnako súd zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie úrokov z omeškania z odstupného od 15. 01. 2005 do 31. 01. 2005, pretože v tejto dobe k omeškaniu tohto peňažného plnenia ešte nedošlo. Pri počiatku omeškania s plnením náhrady mzdy za vyčerpanú dovolenku bol súd viazaný žalobou v súlade s

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a nepriznal žiadnemu účastníkovi právo na ich náhradu, pretože žalobca aj žalovaný mali vo veci len čiastočný úspech.

O uložení povinnosti žalovanému zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II v Bratislave súdny poplatok 1.326,- Sk rozhodol súd podľa , v znení neskorších predpisov a položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatok tvoriaceho prílohu citovaného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( veta prvá ).