Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-209-2004.pdf
PDF · 87.03 KB
No categories available
10Cb/209/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: D. akciová spoločnosť Ž., D. R. X,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX, zastúpený Mgr. M. U., advokátom so sídlom T. XXX/X,. Z., proti odporcovi: C., a.s., A. K. č. XX,. Ž., IČO: XX. XXX. XXX,. o zaplatenie 1.484.000,- Sk s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný z a p l a t i ť navrhovateľovi sumu 1.484.000,- Sk spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania ročne od 1.1.2004 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný n a h r a d i ť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 74.200,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 21.5.2004 žiadal navrhovateľ odporcu zaviazať na zaplatenie sumy 1.484.000,- Sk s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o prevzatí záväzku zo dňa 29.5.2003 prevzal odporca na seba záväzok pôvodného dlžníka Ing. Ľ. K. v celkovej výške 7.420.000,- Sk. Dňa 29.5.2003 odporca zároveň podľa §-u 323 Obchodného zákonníka uznal svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. Účastníci sa dohodli, že predmetný dlh uhradí odporca v piatich ročných splátkach vo výške 1.484.000,- Sk, splatných vždy k 31.12. kalendárneho roka, s prvou splátkou splatnou do 31.12.2003. Napriek uvedenej dohode odporca svoju povinnosť nesplnil a neuhradil prvú splátku. Celkový dlh odporcu tak z titulu nezaplatenia prvej splátky predstavuje sumu 1.484.000,- Sk. Keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, uplatňuje si navrhovateľ tiež úroky z omeškania.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor. Tento odôvodnil tým, že platobný rozkaz je nedôvodný z dôvodu neexistencie záväzku v čase jeho uznania. Odporca súčasne namieta svoju pasívnu legitimáciu v spore a poukazuje na účelovosť tvrdení zo strany navrhovateľa, ktoré bližšie vysvetlí na pojednávaní.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že pohľadávku je existujúca a podložená písomnými dôkazmi. Okrem toho odporca túto písomne uznal a dôkazné bremeno, že pohľadávka neexistuje, je na ňom. V čase uznania záväzok existoval a nejde teda o neexistujúci záväzok pôvodného dlžníka.
Odporca sa na nariadenom pojednávaní nezúčastnil. Svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť. Ako dôvod ospravedlnenia uviedol, že jeho právny zástupca je momentálne odcestovaný a pracovne zaneprázdnený. Dôvod, pre ktorý odporca požiadal o odročenie pojednávania, nepovažoval
súd za dôležitý dôvod v zmysle §-u 101 ods. 2 O.s.p. Odporca sa odvoláva na svojho právneho zástupcu, pritom však v konaní zo stranu odporcu nebola predložená žiadna plná moc pre právneho zástupcu, ani pre povereného pracovníka odporcu. Odcestovanie, resp. pracovnú zaneprázdnenosť právneho zástupcu nie je možné považovať za dôležitý dôvod ospravedlnenia neúčasti. Vznik prekážky brániacej poverenému pracovníkovi, zamestnancovi alebo právnemu zástupcovi konať pred súdom za právnickú osobu, riadne predvolanú na pojednávanie, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania, ak za ňu môže konať iný zamestnanec, prípadne sám štatutárny orgán. Odporca teda mohol svoju účasť na pojednávaní zabezpečiť či už povereným pracovníkom, prípadne štatutárnym orgánom alebo iným právnym zástupcom na základe osobitnej plnej moci alebo na základe substitúcie. Preto súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti odporcu.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím právneho zástupca navrhovateľa, oboznámením návrhu, zmluvy o prevzatí dlhu, uznania záväzku a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 29.5.2003 uzatvoril dlžník Ing. Ľ. K. s odporcom ako preberateľom dlhu Zmluvu o prevzatí dlhu v zmysle §-u 531 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa zmluvy Ing. Ľ. K. má voči navrhovateľovi záväzok vo výške 7.420.000,- Sk, ktorý vznikol na základe zmlúv o prevzatí dlhu za spoločnosť D., s.r.o., Ž. a za JUDr. M. Š.. Prevzatý dlh bol splatný podľa jednotlivých kúpnych zmlúv, ktorých splatnosť uplynula. Podpísaním zmluvy preberateľ preberá od pôvodného dlžníka dlh vo výške 7.420.000,- Sk a stáva sa novým dlžníkom navrhovateľa. Veriteľ podpisom zmluvy s prevzatím dlhu vyslovuje súhlas. Zmluva je podpísaná Ing. Ľ. K., predsedom a podpredsedom predstavenstva odporcu a predsedom predstavenstva navrhovateľa.
Dňa 29.5.2003 odporca písomne uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi na základe zmluvy o prevzatí záväzku zo dňa 29.5.2003, a to vo výške 7.420.000,- Sk a súčasne odporca uznal aj právny dôvod a nepopiera nárok voči veriteľovi. Uznaním záväzku sa odporca zaviazal dlh splatiť podľa splátkového kalendára v piatich splátkach po 1.484.000,- Sk, splatných do 31.12. kalendárneho mesiaca, s prvou splátkou splatnou do 31.12.2003. Uznanie dlhu je podpísané predsedom a podpredsedom predstavenstva odporcu.
Listom zo dňa 7.1.2004 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie prvej splátky vo výške 1.484.000,- Sk.
Dňa 20.4.2004 právny zástupca navrhovateľa vyzval odporcu na zaplatenie dlhovanej pohľadávky.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na podanom návrhu. Návrh sa opiera o zmluvu o prevzatí záväzku a uznanie záväzku, ktoré bolo uskutočnené zo strany odporcu voči navrhovateľovi. Uznanie záväzku znamená prenesenie dôkazného bremena ohľadom existencie, resp. neexistencie záväzku v čase uznania na odporcu. Okrem podaného odporu odporca žiadne dôkazy nepredložil.
Podľa §-u 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
Podľa §-u 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trval v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa §-u 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa §-u 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Na základe vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že medzi odporcom a pôvodným dlžníkom navrhovateľa Ing. K. bola uzavretá zmluva o prevzatí dlhu. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme a spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle §-u 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva je riadne podpísaná tak dlžníkom, ako aj preberateľom dlhu a na znak súhlasu s touto zmluvou ju podpísal aj veriteľ - navrhovateľ. Na základe tejto zmluvy sa odporca stal novým dlžníkom navrhovateľa ohľadom jeho pohľadávky vo výške 7.420.000,- Sk. Túto skutočnosť odporca potvrdil aj písomným uznaním záväzku zo dňa 29.5.2003, v ktorom záväzok voči navrhovateľovi uznal v celom rozsahu, čo do dôvodu aj výšky. Zároveň sa dlh zaviazal uhradiť v piatich ročných splátkach. Odporca sa v podanom odpore bránil tvrdením, že záväzok v čase uznania neexistoval a tiež tvrdením, že odporca nie je pasívne legitimovaný v tomto spore. Ohľadom týchto svojich tvrdení však odporca v konaní žiadne dôkazy nepredložil, a ani súdu vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Jedná sa pritom o tvrdenia vznesené odporcom, ohľadom ktorých odporca nesie dôkazné bremeno. S uznaním dlhu v zmysle §- u 323 Obchodného zákonníka je spojená zákonná vyvrátiteľná domnienka, že dlh existoval v čase uznania. Dôkazné bremeno preukázania neexistencie záväzku v čase uznania sa uznaním záväzku prenáša na odporcu. Odporca je teda povinný predložiť dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že jeho dlh v čase uznania už neexistoval. Odporca však žiadne takéto dôkazy v konaní nepredložil. Súd preto konštatuje, že odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdené skutočnosti. Treba pritom poukázať aj na tú skutočnosť, že odporca návrh a platobný rozkaz prevzal dňa 15.10.2004. Do dňa pojednávania a rozhodnutia vo veci, teda do 15.6.2005, tak mal odporca dostatočný časový priestor, aby súdu predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že obrana odporcu, uvedená v odpore proti platobnému rozkazu, nebola odporcom preukázaná. Súd preto návrh navrhovateľa vyhodnotil ako v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný. Odporca bol povinný prvú splátku svojho záväzku podľa vlastného prehlásenia zaplatiť do 31.12.2003. Keďže túto svoju povinnosť nesplnil, dostal sa počnúc dňom nasledujúcim, teda počnúc dňom 1.1.2004, do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Navrhovateľovi preto v zmysle §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka patrí úrok z omeškania. Uplatnená úroková miera 13 % ročne zodpovedá §-u 369 v spojení s §-om 502 Obchodné zákonníka. O výške tohto úroku má súd vedomosť z inej sporovej agendy, preto túto v konaní osobitne nedokazoval.
Na základe uvedených skutočností súd podanému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.484.000,- Sk spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 1.1.2004 až do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi právo na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 74.200,- Sk. Trovy právneho zastúpenia súd právnemu zástupcovi nepriznal, keďže tento trovy nevyčíslil, napriek tomu, že sa na pojednávaní zaviazal vyčíslenie predložiť v lehote 3 dní. Súd tak vychádzal z posledného vyčíslenia trov, ktoré navrhovateľ zahrnul do návrhu na začatie konania, kde žiadal náhradu zaplateného súdneho poplatku. Preto súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 74.200,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline, v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).
Okresný súd v Žiline
dňa 15.6.2005
JUDr. Róbert