Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/94/2005

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II. v právnej veci žalobkyne: Silvia C., bytom U. X,. B., zast. JUDr. M. K., advokátom so sídlom v B. proti žalovanému: Ing. P. C., bytom U. X,. B., zast. JUDr. Ľ. H., advokátom so sídlom v B. v konaní o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 20.4.1995 sa žalobkyňa domáhala určenia, že nehnuteľnosť - rekreačná chata vedená na LV 5932, kat. úz. súp. č. S. 2795, stojaca na parc. 2486/5 o výmere 40 m2 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.

Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 27.5.1989 manželstvo, ktoré doposiaľ trvá, hoci účastníci sú v súčasnosti rozvodovom konaní. Žalovaný je na LV 5932 vedený ako výlučný vlastník rekreačnej chaty. Vlastnícke právo mal nadobudnúť v roku 2002 dohodou o rozdelení podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou. Rekreačná chata vo vlastníctve žalovaného stojí na mieste pôvodnej nehnuteľnosti, ktorú dala matka žalovaného odstrániť na základe rozhodnutia OU ŽP S. č. Výst. 1403/95- Ka. Na návrh N. C., Ing. P. C. a T. V. vydal OU S. dňa 7.4.1997 pod č. ŽP/169/97-Ka na dodatočné povolenie stavby. Rozhodnutím OU S. č.k. ŽP/Výst/2076/98 z 24.11.1998 bolo povolené užívanie stavby "prestavba rekreačnej chaty na rekreačnú dvojchatu". V rozhodnutí ako stavebníci figurujú žalovaný a jeho matka N. C.. Rozhodnutie o povolení stavby bolo vydané na novú nehnuteľnosť, ktorá vznikla na mieste pôvodnej starej nehnuteľnosti. Nová chata bola stavaná za trvania manželstva žalobkyne a žalovaného zo spoločných prostriedkov a musí tvoriť masu BSM. Žalovaný sa viackrát snažil nehnuteľnosť previesť na tretiu osobu, najmä svoju matku. Žalobkyňa sa domnieva, že bola zámerne vynechaná z účasti na stavebnom konaní, v snahe aby bola ukrátená na majetku. Má preto naliehavý právny záujem na určení že nehnuteľnosť patrí do BSM. Ďalej poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru nie sú doposiaľ vysporiadané ani vlastnícke vzťahy k pozemku pod rekreačnou chatou nakoľko kúpna zmluva na pozemok bola uzavretá s Mestským úradom S., ktorý nemá právnu subjektivitu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na strane žalobkyne nie je daný právny záujem podľa . Ak by by takýto problém nastal bude riešený pri vyporiadavaní BSM.

Súd prejednal vec podľa v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný. Neprítomnosť ospravedlnil jeho práv. zástupca dôvodom choroby. Súdu však nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by opodstatnenosť neúčasti žalovaného preukazoval. Posúdenie opodstatnenosti "dôležitého dôvodu" v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (nález ). V neprítomnosti žalovaného súd nevzhliadol dôležité dôvody, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalovaný je v konaní zastúpený advokátom a jeho procesné práva a povinnosti sú tak dostatočne chránené. Vo veci preto konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, výpisom z LV 5932 Katastrálneho úradu, Správy katastra S., rozhodnutiami OU S. č. Výst. 1403/95-Ka zo 6.1.1995, zo 7.4.1997, ŽP/ Výst./ 2076/98-Ka z 24.11.1998, prednesom práv. zást. účastníkov, výsluchom žalobkyne, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav :

Účastníci konania uzavreli dňa 27.5.1989 manželstvo, ktoré doposiaľ trvá. Účastníci sú však v rozvodovom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. .

Podľa výpisu z LV č. 5932 z 22.10.2004 vedeného na Katastrálnom úrade, Správa katastra S. je žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - rekreačnej chaty súp. č. 2795, postavenej na parc. 3486/4, 2486/6, kat. úz. S.. Vlastnícke právo nadobudol dňa 10.10.2002, povolením vkladu V-2207/ 2002, na základe dohody o rozdelení podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou.

Právny zást. žalobkyne v priebehu konania zotrval na dôvodoch písomnej žaloby. Uviedol, že sporná nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného je novostavbou, postavenou za trvania manželstva účastníkov z ich spoločných prostriedkov. Žalobkyňa bola zo stavebného konania zámerne vynechaná. V stavebnom konaní ako stavebníčka vystupovala matka žalovaného, ktorá je dôchodkyňa a zo svojich príjmov nebola schopná realizáciu stavby financovať. Mimosúdna dohoda o vyporiadaní BSM medzi účastníkmi ani v budúcnosti, po zániku manželstva nebude možná. Pokiaľ bude žalobkyňa vedená na LV ako spoluvlastníčka chaty dôjde oproti súčasnému stavu k zlepšeniu jej právneho postavenia. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do BSM, nakoľko táto otázka môže byť vyriešená len autoritatívnym rozhodnutím súdu. Jedine rozhodnutím súdu o tejto žalobe tak bude možné v budúcom súdnom konaní, ku ktorému dôjde po zániku manželstva vyporiadať chatu ako súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaný titulom dedičstva po svojom otcovi získal spoluvlastnícky podiel na pôvodnej (starej) chate, ktorá bola neskôr zbúraná a na jej mieste bola postavená nová chata. K výstavbe nehnuteľnosti došlo počas manželstva žalobkyne a žalovaného a stavebné práce boli financované z ich spoločných prostriedkov.

Skutočnosť, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník vedený len žalovaný (a spoluvlastnícky podiel nie je v BSM) sa dozvedela náhodne v roku 2002, keď pri hádke zistila, že chcel svoj podiel previesť na matku. Následne sa snažila dosiahnuť dohodu, aby ako bezpodieloví spoluvlastníci boli v katastri vedení obaja, čo však odmietol.

Právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa na takejto určovacej žalobe nemá naliehavý právny záujem. Manželstvo účastníkov doposiaľ trvá. V prípade jeho zániku a v prípade, ak k vyporiadaniu spoločného majetku nedôjde dohodou, bude otázka okruhu (masy) BSM riešená priamo v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR uviedol, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný len v prípade existencie objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným a nespočíva v autoritatívnom rozhodnutí súdu, ako uvádza práv. zást. žalobkyne.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 148 ods. 1 Obč. zák. v znení k 20.4.2005 zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Na základe skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania a s poukazom na cit. ust. zákona súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Výsluchom žalobkyne, ako účastníčky konania a spisom tun. súdu mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov a s ním spojené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ trvá. Na tunajšom síce pod sp. zn. prebieha rozvodové konanie účastníkov, ktorá ale nie je právoplatne skončené.

Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Z cit. ust. zákona vyplýva, že po dobu trvania manželstva platí zákonná domnienka, že všetky veci nadobudnuté za trvania manželstva tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tejto zákonnej úprave zodpovedá formálny zápis v štátom vedenom registri (v danom prípade v registri nehnuteľností). Pokiaľ žalovaný, ako uvádza žalobkyňa, postavil za trvania manželstva na mieste pôvodnej nehnuteľnosti novú nehnuteľnosť, vzťahuje sa na ňu ust. § 143 Obč. zák. Právne postavenie žalobkyne ohľadne takéhoto majetku je za trvania manželstva chránené priamo zákonom a nie je daný právny záujem na určení či vec patrí do BSM. Pokiaľ je žalobkyňa názoru, že nehnuteľnosť patrí do BSM a žalovaný by za trvania manželstva (alebo po dobu 3 rokov od zániku manželstva) túto nehnuteľnosť scudzil alebo s ňou nakladal v rozpore s § 145 ods.1, druhá veta Obč. zák. má žalobkyňa právo domáhať sa neplatnosti právneho úkonu. V takomto konaní by súd ako predbežnú otázku skúmal skutočnosť, či ide o vec patriacu do BSM.

Rovnako po zániku manželstva a vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva súdom sa v konaní rieši otázka masy BSM.

Podľa § 150, druhá veta Obč. zák. pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, je každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.

Pre úspešnosť žaloby nie je právne významné ani tvrdenie žalobkyne, že sporná nehnuteľnosť bola postavená zo spoločných prostriedkov.

Súd sa stotožnil s vyjadrením práv. zást. žalovaného, že na strane žalobkyne neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý by ohrozoval jej právne postavenie, a ktorý nemožno odstrániť iným prostriedkom, bez ohľadu na to, ako táto neistota vznikla.

Súd dospel k záveru, že právne postavenie žalobkyne ohľadne majetku v BSM za trvania manželstva (ani po jeho zániku) nie je ohrozené. Žalobkyňa môže nápravu dosiahnuť inak (inými právnymi prostriedkami) a preto nie je daný jej naliehavý právny záujem na podaní samostatnej určovacej žaloby a rozhodnutí, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Dôkazy výsluchom matky žalovaného, výsluchom svedkov, oboznámením sa so spismi stavebného úradu a katastra nehnuteľností, ktoré navrhol právny zástupca žalobkyne súd nevykonal, nakoľko ich vykonanie nebolo spôsobilé priniesť žiadne podstatné skutkové alebo právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal ani dôkaz výsluchom žalovaného, ako účastníka konania. Žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Dôkaz výsluchom účastníka je len jedným z dôkazov, ktoré môže súd vykonať, pokiaľ je to pre rozhodnutie vo veci podstatné. Výsluch žalovaného, ako účastníka konania súd nepovažoval za potrebný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle v spoj. s tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich do rozhodnutia vo veci neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie je potrebné podať v dvoch rovnopisoch a podľa

má popri všeobecných náležitostiach ( § 43 ods. 3) obsahovať:

označenie rozsudku voči ktorému smeruje, v akom rozsahu sa rozsudok

napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolacími dôvodmi môžu byť

len skutočnosti uvedené v , a to

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkových zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na odvolanie.

V prípade ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného rozsudku, môže žalobca podať návrh na exekúciu podľa ustanovení alebo Exekučného poriadku.

V Bratislave dňa 16.3.2006

JUDr. Paulína Pacherová

s u d k y ň a

Za správnosť vyhotovenia

M. Bučková