Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-114-2004.pdf
PDF · 92.82 KB
No categories available
13C/114/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, samosudkyňou JUDr. Evou Frankovou, v právnej veci navrhovateľa: J. P., nar. XX.XX.XXXX,. bytom K., ul. O. XX,. zast. JUDr. I. R., advokátkou Advokátskej kancelárie K., Š. XX,. proti odporcom: 1. T. H., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. sídl. K., B. XXXX/XX,. t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom JUDr. M. I., vyšším súdnym úradníkom tunajšieho súdu, 2. Š. H., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. č. XX,. 3. M. N., nar. XX.X.XXXX,. bytom T., T. XXXX/4, 4. M. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom B. XXX,. odporcovia v 2., 3. a 4. rade zastúpení JUDr. Ľ. R., L. XX,. K., o neplatnosť dedičskej dohody t a k t o
rozhodol:
U r č u j e sa, že dohoda uzavretá medzi dedičmi - odporcami v 1., 2. a 3. rade v dedičskom konaní po por. M. H., rod. S., zomrelej dňa 10.8.1998, vedenej pod sp.zn. D 976/99, Dnot 155/99 na Okresnom súde v Trebišove JUDr. P. H., súdnym komisárom v K. C., o ktorej bolo vydané osvedčenie dňa 24.2.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2000 je n e p l a t n á.
Odporcovia v 1. až v 4. rade súd povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 24.643,- Sk na účet JUDr. I. R. vedený v S. a.s. s názvom JUDr. I. R., č.ú. XXXXXXXX/XXXX,. VS: XXXX,. a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Pôvodným návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu. V priebehu konania požiadal o pripustenie zmeny návrhu a súd uznesením sp.zn. 13C 114/04 -71 zo dňa 17.10.2005 pripustil zmenu návrhu, v zmysle ktorej sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti dohody uzavretej medzi dedičmi v dedičskom konaní po neb. M. H., rod. S., zomrelej 10.8.1998, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde v Trebišove pod sp.zn. D 976/99, Dnot 155/99 , a ktoré konanie viedol súdny komisár JUDr. P. H..
Odporcovia s návrhom nesúhlasili.
Navrhovateľ tvrdil, že dohoda uzavretá medzi dedičmi v dedičskom konaní po neb. poručiteľke M. S. je podľa jeho názoru neplatná z toho dôvodu, že odporca v 1. rade v čase, keď takúto dohodu s ostatnými dedičmi uzavrel vedel, že sa voči nemu vedie exekučné konanie, bolo mu doručené upovedomenie o začatí exekúcie a teda vedel aj to, že nesmie so svojim majetkom nakladať, napriek tomu sa v dedičskom konaní zriekol svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech brata. Podľa navrhovateľa je takýto právny úkon z tohto dôvodu podľa § 39 OZ neplatný. Odporca v 1. rade totiž svojim konaní obišiel z. č. 233/99 Z.z., a preto obsah aj účel takejto dedičskej dohody zákonu odporuje.
Odporcovia s návrhom nesúhlasili a poukázali na to, že dedičskú dohodu uzavreli zákonným spôsobom a v čase prejednávania dedičstva nemali vedomosti o akýchkoľvek podlžnostiach odporcu v 1. rade, ako ani o tom, že sa voči nemu vedie exekúcia a má zakázané nakladať so svojim spoluvlastníckym
podielom. Tieto skutočnosti odporca v 1. rade zamlčal, a preto odmietajú znášať následky za konanie ich príbuzného.
Súd v priebehu konania zistil, že odporca v 1. rade sa na adrese trvalého bydliska dlhšiu dobu nezdržiava. Následne zistil, že býval v K. na ul. B., no po vykonaní šetrenia zistil, že ani na tejto adrese sa nezdržiava. Podľa § 29 ods. 2 OSP mu súd preto v konaní ustanovil opatrovníka, ktorý sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, vykonanými dôkazmi a rozhodnutie ponechal na zváženie súdu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným dedičským spisom Okresného súdu v Trebišove sp.zn. D 976/99, pripojeným spisom Okresného súdu Košice II. sp.zn. 30C 448/97 , ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že v minulosti poskytol odporcovi v 1. rade peňažnú pôžičku, a to na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.7.1997 vo výške 53.450,- Sk. Odporca v 1. rade po uplynutí lehoty splatnosti pôžičku nevrátil. Obrátil sa so žalobou na Okresný súd Košice II., ktorý v konaní č.k. 30C 448/97 zaviazal odporcu v 1. rade na vrátenie pôžičky s príslušenstvom v plnom rozsahu.
Táto skutočnosť vyplýva aj zo spisu Okresného súdu Košice II. sp.zn. 30C 448/97 , a to konkrétne z rozsudku zo dňa 9.12.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.1999.
Z výpovede navrhovateľa ďalej vyplynulo, že odporca v 1. rade napriek existujúcemu právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu Okresného súdu Košice II. svoju povinnosť voči nemu nesplnil, a preto podal návrh na vykonanie exekúcie k súdnej exekútorke JUDr. R. Ď., ktorá v exekučnom konaní proti odporcovi v 1. rade vymohla iba okolo 5.000,- Sk. Pri zisťovaní majetku odporcu v 1. rade dospela k tomu, že odporca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. 315 k.ú. B. a vlastní 1/6-inu na týchto nehnuteľnostiach. Doručila mu preto upovedomenie o začatí exekúcie kde mu zakázala so svojim spoluvlastníckym podielom disponovať. Odporca v 1. rade však napriek tomuto zákazu v dedičskom konaní po svojej neb. matke M. H., rod. S., ktoré sa viedlo na Okresnom súde v Trebišove pod č.k. D 976/99 uzavrel dedičskú dohodu, na základe ktorej všetky nehnuteľnosti nadobudol odporca v 2. rade bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov. Poukázal ďalej na to, že v tomto dedičskom konaní bol odporca v 1. rade zastúpený svojou neterou, M. S., odporkyňou vo 4. rade a tvrdil, že splnomocnenie, ktoré sa nachádza v dedičskom spise nebolo podpísané odporcom v 1. rade, ale zrejme niekým iným z rodiny, aby sa takýmto spôsobom dosiahlo to, že sporná nehnuteľnosť nebude exekučne postihnutá. Navrhovateľ tvrdil, že takéto konanie odporcu v 1. rade odporuje zákonu, a preto dedičské osvedčenie je neplatným právnym úkonom a dedičská dohoda je neplatným právnym úkonom. Svojim návrh chcel navodiť stav, aby sa v katastri nehnuteľnosti obnovil pôvodný zápis vlastníckych vzťahov, a to taký, že odporca v 1. rade by opäť bol zapísaný za podielového spoluvlastníctva sporných nehnuteľností v podiele 1/6-iny, z ktorého podielu by jeho pohľadávka bola uspokojená.
Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že dedičská dohoda uzavretá v rámci dedičského konania sa prieči zákonu, konkrétne § 47 Ex.por., podľa ktorého po doručení upovedomenia o začatí exekúcie je povinnému uložená povinnosť zákazu disponovania so svojim majetkom až do ukončenia exekúcie v danej veci. Podľa jej názoru tomuto záväzku zodpovedá povinnosť skutočne nenakladať s majetkom povinnej osoby, lebo ináč by toto ustanovenie exekúčneho poriadku nemalo význam a ani žiaden zmysel. Poukázala ďalej na to, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a osvedčenie o dedičstve je len rozhodnutie, ktoré deklaruje skutočnosť, ktorá nastala skôr. Ďalej poukázala aj na to, že v dedičskom spise chýba plná moc, na základe ktorej by odporca v 1. rade T. H. splnomocnil odporkyňu vo 4. rade M. S. na jeho zastupovanie v dedičskom konaní. V takomto prípade nebolo možné vydať ani dedičské rozhodnutie ak jeden z dedičov zákonným spôsobom zastúpený nebol alebo sa prejednávania dedičstva sám nezúčastnil. Podľa nej je táto skutočnosť ďalším dôvodom neplatnosti dedičskej dohody uzavretej medzi odporcami vo forme osvedčenia o dedičstve zo dňa 24.2.2000.
Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil. Prehlásil, že sa s odporcom v 1. rade nestretáva, nekomunikujú spolu, nevie kde býva ani kde sa zdržiava. Od apríla r. 2003 ho vôbec nevidel. Potvrdil, že v dedičskom konaní po neb. matke M. H., rod. S. zomr. 10.8.1999, ktoré sa viedlo na tunajšom súde pod č.k. D 976/99, podiel odporcu v 1. rade nadobudol na základe dohody uzavretej s ostatnými dedičmi on. Dedičia sa dohodli, že spornú nehnuteľnosť získa bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov. Tvrdil, že pri prejednávaní dedičstva bol brat, odporca v 1. rade, zastúpený odporkyňou vo 4. rade M. S.,
ktorej brat udelil plnomocenstvo. Prehlásil, že v čase prejednávania dedičstva po neb. matke o dlžobách svojho brata vedomosti nemal, nevedel ani to, že sa voči nemu vedie exekúcia a má uložený zákaz disponovania so svojim majetkom.
Výsluchom odporkyne v 3. rade súd zistil, že s návrhom tak isto nesúhlasí. Odporcovia v 1. a 2. rade sú jej bratia a odporkyňa vo 4. rade je jej dcéra. V dedičskom konaní po neb. matke uzavrela s ostatnými odporcami dohodu, na základe ktorej všetok majetok zdedil odporca v 2. rade. Poukázala na to, že ešte za života neb. matky sa všetci súrodenci dohodli, že po ich smrti rodičovský dom ostane odporcovi v 2. rade. Poukázala aj na to, že neb. rodičia v minulosti finančne pomáhali odporcovi v 1. rade ako aj jej, keď jej zakúpili družstevný byt a všetci boli uzrozumení s tým, že po smrti prichádza do úvahy posledný brat, ktorý by mal byť takýmto spôsobom uspokojený. Tvrdila, že v čase prejednávania dedičstva, o obchodných záležitostiach svojho brata, odporcu v 1. rade, vedomosti nemala a nevedela ani o tom, že má akékoľvek dlžoby voči navrhovateľovi, ktorého vôbec nepozná. Nemala vedomosti ani o tom, že má sa voči odporcovi v 1. rade vedie exekučné konania, v rámci ktorého mu bol uložený zákaz disponovať so svojim majetkom. Potvrdila tak isto, že odporca v 1. rade sa na prejednávaní dedičstva po matke osobne nezúčastnil, splnomocnil svoju neter, odporkyňu vo 4. rade, ktorá ho v konaní zastupovala. Splnomocnenie jej udelil písomne.
Výsluchom odporkyne vo 4. rade súd zistil, že odporca v 1. rade a v 2. rade su jej strýkovia a odporkyňa v 3. rade je jej matka. Potvrdila, že v dedičskom konaní po neb. starej matke svojho stýka, odporcu v 1. rade, zastupovala, a to na základe písomnej plnej moci, ktorú jej udelil. Plná moc bola spísaná na Obecnom úrade v Bieli kde podpis odporcu v 1. rade bol úradne osvedčený. Takúto plnú moc odovzdala notárovi prejednávajúcemu dedičstvo, JUDr. P. H. a v rámci dedičského konania došlo k schváleniu dohody dedičov o tom, že majetok poručiteľky bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov nadobudne odporca v 2. rade. Aj táto odporkyňa prehlásila, že v čase prejednávania dedičstva po starej matke o dlžobách strýka voči navrhovateľovi vedomosti nemala a nevedela ani o tom, že sa voči nemu vedie exekučné konania a má uložený zákaz disponovať so svojim majetkom.
Z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu v Trebišove, sp.zn. D 976/99 súd konštatuje, že sa na tunajšom súde viedlo dedičské konania po neb. M. H., rod. S., v rámci ktorého konania bolo skonštatované, že poručiteľka nezanechala závet ani listinnú o vydedení a dedičmi zo zákona v 1. skupine sú jej deti, a to M. N., rod. H., Š. H. a T. H.. Z tohto dedičského spisu súd zisťuje, že osvedčením o dedičstve D 976/99, Dnot 155/99 zo dňa 24.2.2000 došlo k schváleniu dohody medzi dedičmi, na základe ktorej nehnuteľnosti zapísané v k.ú. B. na LV č. 315, ako par.č. 903 dom č.s. 59 zastavaná plocha bez výmery, zapísané pod B1 v 1-ici nadobúda syn poručiteľky Š. H. k vlastníckemu podielu poručiteľky v celosti bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2000. Súd konštatuje, že súčasťou tohto spisu je aj splnomocnenie, ktoré udelil T. H. M. S. k tomu, aby ho v dedičskom konaní po neb. matke zastupovala. Podpis odporcu v 1. rade bol overený Obecnom úradom v Bieli, čo vyplýva zo splnomocenstva.
Po prevedení dokazovania dospel súd k nasledovnému právnemu nézoru:
Podľa § 482 ods. 1 ,2 OZ ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou.
Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
Z dedičského spisu po neb. M. H., rod. S. súd konštatuje, že bola uzavretá dohoda medzi dedičmi v konaní o čom bolo vydané osvedčenie, obsahom ktorého bola dohoda, že majetok poručiteľky bez výplatnej povinnosti ustupujúcich dedičov nadobudne jej syn, odporca v 2. rade. Súd zistil, že v dedičskom konaní boli účastníkmi konania všetci tí, ktorí v prípade dedenia zo zákona prichádzali do úvahy ako dedičia.
Podľa § 473 ods. 1 OZ v prvej skupine dedia totiž poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
Odporcovia v 1., 2. a 3. rade boli deťmi poručiteľky, preto mali byť v konaní všetci dedičmi, čo sa aj stalo. Súd v konaní síce zistil, že odporca v 1. rade sa osobne prejednania dedičstva nezúčastnil, ale splnomocnil odporkyňu vo 4. rade, svoju neter, ktorej udelil písomnú plnú moc. Z vykonaného
dokazovania však vyplynulo a samotná odporkyňa vo 4. rade to v konaní prehlásila, že takúto plnú moc notárovi prejednávajúcemu dedičstvo doložila až dodatočne a keďže na písomne udelenej plnej moci chýba dátum overenia podpisu na Obecnom úrade v Bieli, súd má pochybnosti o tom, či takáto plná moc bola udelená pred prejednávaním dedičstva alebo až po prejednaní a založená dodatočne do dedičského spisu. Pokiaľ teda notár prejednal dedičstvo so splnomocnenou zástupkyňou bez predloženia písomnej plnej moci obišiel zákon, nekonal so všetkými účastníkmi konania, a teda nemohol ani schváliť dohodu dedičov a vydal osvedčenie o dedičstve, ktorým zákon obišiel.
Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 4, ak ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 3 OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných 3 rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117).
Citované zákonné ustanovenia dávajú možnosť veriteľovi domáhať sa žalobou na súde neúčinnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený jeho dlžníkom v úmysle ukrátiť ho pri uspokojovaní jeho vymáhateľnej pohľadávky voči nemu. V danom prípade však navrhovateľ nemal na mysli podať odporovateľnú žalobu, ani sa nedomáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, hoci mu takúto možnosť zákon ponúkal. Vychádzal však z toho, že dedičskú dohodu jeho dlžník, odporca v 1. rade, urobil už v čase, keď bol v postavení dlžníka voči nemu a keď sa už voči nemu viedlo exekučné konanie, v rámci ktorého mu exekútor doručením upovedomenia o začatí exekúcie zakázal nakladať so svojim majetkom, teda bol si vedomí toho, že pokiaľ sa v dedičskom konaní zbaví svojho spoluvlastníckeho podielu, a to aj takým spôsobom, že uzavrie dohodu so všetkými dedičmi, aby jeho podiel nadobudol brat bez jeho výplatnej povinnosti obchádza zákon, zmenšuje svoj majetok a znemožňuje svojmu veriteľovi, teda navrhovateľovi, aby uspokojil svoju pohľadávku, ktorú voči nemu mal. Ide teda o taký postup a také konanie odporcu v 1. rade v súvislosti s uzavretím spornej dedičskej dohody, ktoré evidentne odporuje zákonu, obchádza ho a bolo urobené práve v čase, keď mu takýto zákaz bol úradným spôsobom uložený. To, či ostatní odporcovia mali alebo nemali vedomosti o jeho dlžobách voči navrhovateľovi, v čase, keď dedičskú dohodu s ním uzatvárali na veci nič nemení a z právneho hľadiska to žiaden význam nemá. Práve preto bol súd toho názoru, že právny úkon, ktorý urobil v dedičskom konaní, ktorý spočíval v uzavretí dedičskej dohody je z týchto dôvodov neplatný, ba čo viac aj z toho dôvodu, že odporca v 1. rade v dedičskom konaní nebol bez pochýb zákonným spôsobom zastúpený a to z dôvodov, ktoré súd uviedol v odôvodnení tohto rozsudku vyššie, preto súd rozhodol tak, ako to je vo výroku rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP . Úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo veci samej 2.000,- Sk, za odvolanie v danej veci 1.000,- Sk a z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené jednak podľa vyhl.č. 163/02 Z.z. ako aj podľa vyhl. č. 655/04 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb takto: 3 x 1.280,- Sk + 3 x režijný paušál 128,- Sk (príprava, prevzatie zastúpenia, podanie vo veci samej dňa 9.7.2003, vyjadrenie zo dňa 30.10.2003), 2 x 1.560,- Sk za účasť na pojednávaniach dňa 14.1.2004 a 29.9.2004 + 2 x 136,- Sk režijný paušál, účasť na pojednávaní, ktoré sa neuskutočnilo dňa 23.6.2004 - 340,- Sk + 136,- Sk režijný paušál, podanie odvolania dňa 23.11.2004 - 1.360,- Sk + 136,- Sk režijný paušál, účasť na pojednávaní dňa 6.7.2005 - 1.154,- Sk + 220,- Sk DPH + 150,- Sk režijný paušál + 29,- Sk DPH, spolu 10.741,- Sk. Náhrada cestovného za cestu na pojednávanie dňa 14.1.2004 z Košic do Trebišova a späť autobusom
- 250,- Sk (§ 20 vyhl.č. 163/02 Z.z.), strata času v tento deň t.j. Košice - Trebišov 50 km - 2 polhodiny = 2x567,- Sk = 1.134,- Sk x 2 = 2.268,- Sk, spolu cestovné a náhrada straty času za tento deň činia 2.518,- Sk.
Cestovné dňa 23.6.2004 na pojednávanie osobným motorovým vozidlom Volkswagen Polo EVČ KE790CP z Košíc do Trebišova a späť, pri cene pohonných hmôt s DPH 35,30 Sk /Natural 95, pri priemernej spotrebe 6,5 l /100 km, pri cene za 1 km (35,30 x 6,50 /100) x 2,3 SK / km a pri 50 km to činí 3.118,- Sk.
Cestovné za deň 29.9.2004 vyššie uvedeným motorovým vozidlom, pri cene pohonných hmôt s DPH 33,80 Sk /Natural 95, činí cestovné 3.108,- Sk (33,80 x 6,50 / 100) x 2,2 Sk / km, pri 50 km to činí 3.108,- Sk.
Cestovné dňa 6.7.2005 z Košíc do Trebišova a späť tým istým motorovým vozidlom, pri cene pohonných hmôt 35,10 Sk /Natural 95 činí 2.158,- Sk (35,10 x 6,5 /100) x 2,3 Sk /km = 2.158,- Sk, spolu trovy konania činia 24.643,- Sk (10.741,- Sk + 3.000,- Sk + 10.902,- Sk).
Podľa § 149 OSP uložil súd odporcom trovy konania zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP ).