Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-23-2002.pdf
PDF · 92.82 KB
No categories available
7C/23/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. M. K., nar. X.. X.. XXXX,. P. R. XX, B., zastúpený JUDr. A. N., advokátka, P. V. XX,. B., proti odporcovi: V., spol. s r. o., Á. XX,. T., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený JUDr. M. K., advokát, B. XX,. B., o zaplatenie 463 473,90 Sk s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 034,54 Sk a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobný návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 105 227,- Sk k rukám právneho zástupcu odporcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 12. 2001 domáhal zaplatenia sumy 463 473,90 Sk s príslušenstvom z dôvodu, že ako fyzická osoba uzavrel zmluvu s odporcom v rámci § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmluve bol dohodnutý termín dokončenia stavby, avšak odporca protokolárne stavbu odovzdal dňa 14. 12. 1998, pričom došlo v 448-ich dňoch k oneskoreniu odovzdania stavby, navrhovateľ sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä Zmluvou o dielo zo dňa 16. 4. 1997, Protokolom o odovzdaní diela na čl. 13, Uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 19. 1. 2005 a obsahom celého spisového materiálu a zistil na nasledovný skutkový stav: Rozsudkom zo dňa 10. 10. 2003 rozhodol prvostupňový súd vo veci tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie navrhovateľovi čiastky 463 473,90 Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 17. 2. 199 do zaplatenia a náhrady trov konania súdny poplatok 23 174,- Sk a trov právneho zastúpenia na účet zástupkyne navrhovateľa vo výške 42 414,- Sk, všetko do troch dní.
Uznesením č. k. 10Co 60/04-139 zo dňa 19. 1. 2005 Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 10. 10. 2003 č. k. 7C 23/02-105 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd Trnava uviedol, že sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že účastníci uzavreli dňa 16. 4. 1997 zmluvu o dielo podľa ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto zmluve v bode 2.4 si dohodli termín dokončenia stavby na deň 22. 9. 1997. V bode 10.1 tejto zmluvy si účastníci konania dohodli pre prípad omeškania zhotoviteľa - odporcu s odovzdaním diela, teda ak zhotoviteľ odovzdá dielo v čl. III. po termíne v bode 4.1., zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny diela uvedenom v bode 5.2 zmluvy za
každý deň omeškania. Odporca mal podľa doterajšieho obsahu spisu (obsahu zmluvy) odovzdať stavbu objednávateľovi diela - navrhovateľovi, zrejme dňa 22. 9. 1997. Ak tak v dohodnutej dobe neurobil, navrhovateľovi dňa 23. 9. 1997 vzniklo po prvý raz právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty. Aj nároky na jednotlivé čiastky sa potom premlčovali za každý deň samostatne. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou odporcom, posúdiť jej dôvodnosť za celé obdobie omeškania a riadne svoje rozhodnutie odôvodniť.
Navrhovateľ uviedol, že stavba mu nebola odovzdaná v čase kolaudačného rozhodnutia, pričom v tomto smere poukazuje na znenie zmluvy s tým, že niekedy v apríli alebo auguste 1998 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, avšak podľa zmluvy odporca ho mal vyzvať na prevzatie stavby, mal byť spísaný protokol o odovzdaní diela. Kolaudácia prebehla bez jeho prítomnosti i keď sa ospravedlnil. V priebehu jedného mesiaca dostal rozhodnutie, že stavba je užívaniaschopná, hoci v tom čase nebolo ešte schodište, zábradlie. V skutočnosti túto stavbu odporca dorábal, pričom ďalšiu časť dal dorábať ďalšej firme. Fyzicky bola stavba odovzdaná dňa 14. 12. 1998, kedy bol podpísaný i protokol o odovzdaní diela medzi navrhovateľom a odporcom. Navrhovateľ tiež odporcu vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Odporca uviedol, že navrhovateľ bol zároveň i stavebným dozorom oficiálne a ďalším stavebným dozorom bol Ing. P.. Navrhovateľ vedel, akým spôsobom stavba pokračuje a aké má nedostatky. Boli tam práce navyše, ktoré sám určil, preto nedošlo k dodržaniu zmluvy o dokončení celej stavby. Požiadavky navrhovateľa boli zapísané v stavebnom denníku ako práce navyše, keďže navrhovateľ nepodpisoval denník, mal dojem, že s týmto postupom súhlasí. Je pravdou, že denník sa zo stavby dvakrát stratil, s odstupom času sa opäť našiel.
Svedok I. B. uviedol, že v januári 1998 z hľadiska svojich skúseností so stavebnou činnosťou vyjadroval sa k vykonanej prestavbe domu. Po preštudovaní materiálov a obhliadke stavby dospel k záveru, že práce sa mohli vykonať v dohodnutom termíne a to i včetne prác, ktoré sa nazývajú práce navyše. V januári 1998 videl stavbu, stavba nebola dokončená, neboli vykonané práce omietky, vnútorné obklady, dlažby, maľovanie, nátery. V tom čase sa pracovalo na krove, ktorý tiež nebol úplne hotový.
Svedok Ing. Š. P. uviedol, že vykonával projektovú dokumentáciu na prestavbu stavby a ďalšou jeho povinnosťou bolo vykonávanie autorského a stavebného dozoru. Uviedol, že čas dohodnutý v zmluve na vykonanie prác bol dostatočný a primeraný, nebolo potrebné ho predlžovať, niektoré veci si navrhovateľ zabezpečoval sám (okná). Pokiaľ ide o stavebný denník, cez tento s odporcom nekomunikovali a nepredpokladal, že takýto denník jestvuje. Pripustil, že možno niekoho upozornil na splnenie termínu. Stavba istotne nebola dokončená ku dňu 22. 9. 1997, nikdy nebol zo strany odporcu vyzvaný, aby dopracoval projektovú dokumentáciu o prípadných zmenách. Podľa jeho názoru stavba bola kolaudovaná asi rok po termíne, ktorý bol uvedený v zmluve, ale tiež nebol prizvaný ku kolaudácii, na stavbe nikdy nevidel stavebný denník. Na stavbu chodil častejšie spočiatku a to približne raz za desať dní, neskôr raz za mesiac. V niektorých momentoch, keď prišiel na stavbu sa nič nedialo, keďže tam neboli robotníci, preto tam nebolo potrebné často chodiť, keď žiadal stavebný denník, mal dojem, že sa pracuje bez neho. Už sa nepamätal, ktoré práce neboli vykonané do septembra 1997, vyslovil svoj názor, že fasáda sa dá robiť i bez okien, bez okenných špaliet.
Svedok V. P. uviedol, že bolo to niekedy v lete 1997, keď za firmu zameriaval okná na stavbe. Dodávka okien by bola za štyri až päť dní.
Svedok D. C. uviedol, že od samého začiatku pracoval na prestavbe domu v obci Š. ako zamestnanec odporcu. Vykonával funkciu parťáka, viedol stavebný denník a vždy vykonával práce na základe pokynov pána L.. a každá práca bola zapísaná do stavebného denníka. Nevedel sa vyjadriť, kto bol stavebným dozorom. Nikdy nevidel na stavbe svedka Ing. P., ani navrhovateľa, nevedel dokedy má byť stavba dokončená. Pokiaľ bol na stavbe, bola vykonaná hrubá stavba, potom odišiel z pracovného pomeru. Pán L. podpisoval vykonané práce v denníku.
Odporca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 20. 1. 2003 vzniesol námietku premlčania v zmysle ust. § 101 OZ voči zmluvnej pokute, nakoľko návrh na súdne konanie navrhovateľ nevykonal v trojročnej premlčacej dobe odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať. Zároveň uviedol, že deň ukončenia a odovzdania stavby 14. 12. 1998 je irelevantný, nakoľko odporca dňa 14. 7. 1998 s vedomím navrhovateľa podal Okresnému úradu, odboru životného prostredia v P. návrh na začatie kolaudačného konania.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka, úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ust. § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní, ods. 2 koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa ust. § 633 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase.
Podľa ust. § 637 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané podľa pokynov, ktoré sú nevhodné; ods. 2 ak objednávateľ aj napriek upozorneniu trvá na objednávke, zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť.
Podľa ust. § 638 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ak na taký nedostatok upozorní.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci dňa 16. 4. 1997 uzavreli zmluvu o dielo v zmysle ust. § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom plnenia v zmysle predmetnej zmluvy o dielo bola nadstavba podkrovia rodinného domu vrátane PVS prác /voda, plyn, kúrenie, kanalizácia/ podľa projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. arch. P. - príloha č. 2. Účastníci si v zmluve o dielo dohodli termín plnenia predmetu zmluvy podľa čl. III. do 22. 9. 1997. Na základe uvedeného mal súd za to, že dňom 23. 9. 1997 sa odporca v prípade, že neodovzdal dielo v zmysle predmetnej zmluvy o dielo do omeškania s plnením, nakoľko plnenie - v danom prípade zhotovenie diela neodovzdal navrhovateľovi do dohodnutého termínu do 22. 9. 1997. Súd mal za to, že odporca nevyužil svoje právo v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia, keď navrhovateľovi neposkytol primeranú lehotu na súčinnosť, po ktorej márnom uplynutím, mohol od zmluvy odstúpiť.
V zmysle bodu IV. 4. 5. dojednanej zmluvy si účastníci dohodli, že objednávateľ prevezme dielo na základe písomnej výzvy a to formou kolaudačného zápisu a protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Pričom z Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela vyplýva, že zhotoviteľ - odporca podľa bodu IV. ods. 4. 5. Zmluvy o dielo odovzdal objednávateľovi zhotovené dielo na podklade kolaudačného rozhodnutia. Súd sa však nestotožnil s argumentáciou odporcu, že Protokol o odovzdaní a prevzatí diela je irelevantný, nakoľko Okresným úradom v P., odborom životného prostredia bolo vydané dňa 25. 9. 1998 kolaudačné rozhodnutie, voči ktorému sa nikto odvolal, čím sa považuje stavba za ukončenú podľa projektovej dokumentácie.
Pokiaľ ide o dojednanie zmluvnej pokuty podľa bodu 10.1 zmluvy o dielo súd neakceptoval tvrdenie navrhovateľa, že účastníci si dohodli vznik nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu až po splnení okolnosti dojednanej v zmluve, a tým bolo odovzdanie diela pri splnení ďalšej podmienky, ktorou bolo odovzdanie diela pôvodne dojednanom v bode 4. 1 zmluvy tj. do 22. 9. 1997, a že povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vznikla odporcovi až dňom 14. 12. 1998. S poukazom na ust. § 101 OZ má súd za to, že premlčacia doba v zmysle dojednanej zmluvnej pokuty v súlade s bodom 10. 1 zmluvy o dielo začala plynúť dňom, kedy bola povinnosť porušená (jedná sa o právo vzniknuté z porušenia povinnosti, ktorá bola obsahom primárneho záväzku). Je nepochybné, že povinnosť splniť záväzok včas a riadne je porušená už okamihom márneho uplynutia doby jeho splatnosti, pričom za prvý deň, kedy bola povinnosť najskôr porušená je potrebné považovať prvý deň omeškania dlžníka, v tomto prípade dňa 23. 9. 1997. Povinnosť plniť záväzok včas a riadne v dôsledku jeho porušenia a vzniknutého omeškania nezaniká a trvá ďalej až do doby poskytnutia riadneho plnenia, pričom povinnosť, ktorej plnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou je dlžník zaviazaný plniť aj po jej zaplatení, preto každým ďalším dňom po dobu, po ktorú trvá omeškanie, dlžník opakovane porušuje svoju povinnosť plniť včas a riadne, a preto za každý ďalší deň omeškania vzniká veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou sadzbou zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania, preto plynie premlčacia doba nielen prvý deň omeškania, ale i každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Právo na zaplatenie takto dojednanej zmluvnej pokuty vzniknutej za určitý deň omeškania, sa preto premlčí uplynutím trojročnej premlčacej doby počítanej od tohto dňa, postupne za každý jednotlivý deň od prvého dňa omeškania od 23. 9. 1997 premlčané dňa 23. 9. 2003, za deň omeškania 12. 12. 1998, bolo možné zo strany navrhovateľa uplatniť požiadavku na zmluvnú pokutu najskôr dňa 13. 12. 1998, pričom právo sa premlčalo dňa 13.12. 2001. Na základe uvedeného má súd za to, že odporcom vznesená námietka premlčania je dôvodná, a preto navrhovateľovi nepriznal právo na požadovanú zmluvnú pokutu, avšak navrhovateľovi napriek vznesenej námietke premlčania vzniklo právo na zmluvnú pokutu za deň 13. 12. 1998, nakoľko dňa 14. 12. 1998 došlo zo strany odporcu k odovzdaniu diela, ktorú si mohol navrhovateľ uplatniť najskôr dňa 14. 12. 1998 a najneskôr dňa 14. 12. 2001, návrh podal navrhovateľ na súd dňa 14. 12. 2001.
Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania, súd v tejto časti taktiež návrh zamietol, nakoľko ho nepovažoval za dôvodný, už samotná dojednaná zmluvná pokuta bola dojednaná formou úroku z omeškania, avšak keby tomu aj tak nebolo, súd rozhodol s poukazom ust. § 121 ods. 3 OZ, právo navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo premlčané, nemožno priznať s ohľadom na samotný účel inštitútu premlčania ani úrok z omeškania. Na základe uvedeného a v zmysle vyššie citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. súd priznal odporcovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, ktorý súd posúdil ako neúspech v pomerne nepatrnej časti, náhradu trov konania v plnej výške v sume 105 227,- Sk, pozostávajúcej zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 23 170,- Sk a náhrady trov právneho zastupovania vo výške 82 057,- Sk, a to za 5 úkonov právej pomoci (prevzatie a príprava, písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 20. 1. 2003, účast na pojednávaní dňa 7. 3. 2003, dňa 10. 10. 2003, odvolanie zo dňa 25. 11. 2003) á 9284,73 Sk, 5 x režijný paušál á 128,- Sk, náhrada straty času za pojednávania dňa 7. 3. 2003, dňa 10. 10. 2003 za 8 x 1 hodina á 534,- Sk, na základe § 13 ods. 1, § 16, § 18 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.; za 3 úkony právej pomoci (účast na pojednávaní na KS dňa 19. 1. 2005, účast na pojednávaní dňa 5. 12. 2005, dňa 8. 12. 2005 - vyhlásenie rozhodnutia vo veci vo výške 1) á 9650,- Sk, 3 x režijný paušál á 150,- Sk, náhrada straty času 12 x 1 polhodina x 250,- Sk v zmysle § 10 ods. 1, § 14, § 15, §17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., cestovné za pojednávania v dňoch 7. 3. 2003, 10. 10.
2003, 19. 1. 2005, 5. 12. 2005, 8. 12. 2005 110 x 4,60 Sk+ 110 km x 5,40 Sk + 330 x 6,20 Sk spolu vo výške 3146,- Sk v zmysle § 7 zák. č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorú zaviazal podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, § súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.