Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/16/1998

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľky: V. B., nar. X.. X.. XXXX,. bytom O. A. XXX,. D., SRN, prechodne V., B. XX. , právne zastúpená JUDr. V. Č., advokátkou so sídlom v M., H. X proti odporcom: 1) M. V., zastúpené JUDr. V. Š., advokátkou so sídlom V., K. X,. 2) S. V. S. a.s., B. C. XXX,. Ž., o zaplatenie 106.397,50,-Sk takto

rozhodol:

Odporca v rade 1 j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 53.199,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 1

z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 2 v celom rozsahu

z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala návrh na začatie konania, v ktorom žiadala priznať náhradu škody, ktorá jej vznikla na motorovom vozidle dňa 19. 1. 1996. Vo svojom písomnom návrhu uviedla, že v uvedený deň okolo 15,45 hodiny riadila svoje motorové vozidlo Opel Corsa ŠPZ D SM 191 „D“ cez križovatku ulíc Horná

- Lesná vo V.. Viedla vozidlo smerom k ceste č. 18, keď sa nachádza s vozidlom pred križovatkou a zatáčala do pravotočivej zatáčky, dostala šmyk, následkom čoho prešla do protismeru a došlo k stretu s oprotiidúcim vozidlom zn. Škoda Forma 135 LS ŠPZ ZAE 40-96. V uvedený deň bolo mrazivé, slnečné počasie, nebol napadaný sneh, vozovka bola suchá. V čase, keď vchádzala s vozidlom do zatáčky, z bezprostrednej blízkosti zistila, že na vozovke sa nachádza neposypaný ľad, ktorý vznikol z toho, že po pravej strane vozovky bola umiestnená kanálová šachta, nezakrytá, preplnená a z nej vytekala na cestu voda.

Dopravná nehoda bola vyšetrená Okresným veliteľstvom PZ SR - odbor dopravnej polície v Martine pod číslom ČTS PZ-23/DP-96 a uznesením zo dňa 27. 3. 1996 podľa bola trestná vec odložená z dôvodu, že nebolo preukázané jej zavinenie na dopravnej nehode, nakoľko na vozovke sa nachádzala neočakávaná náhla prekážka a nebolo preukázané zavinenie konkrétnej osoby na vzniku tejto náhlej prekážky na vozovke.

Pri dopravnej nehode okrem škody na zdraví jej vznikla škoda na vozidle OPEL Corsa ŠPZ D - SM 191 „D“ v rozsahu zistenom podľa znaleckého posudku Ing. J. K. - znalca z odboru cestnej dopravy, ceny a odhady motorových vozidiel v sume 5.300 DM. Uvedené vozidlo bolo jej vlastníctvom, zmluvne poistené proti škodám ho nemala.

Ulice Horná - Lesná vo V. sú podľa Zákona č. 351/61 Zb. v znení § 4b Zákona č. 27/84 Zb. miestnymi komunikáciami, správcom miestnej komunikácie podľa § 3d ods. 1 písm. c) uvedeného zákona a podľa Zákona č. 369/90 Zb. § 4 ods. 2 písm. e) ( Zákon SNR o obecnom zriadení ) je odporca v rade 1.

Odporca v rade 1 ako správca miestnej komunikácie je podľa v znení účinného v čase dopravnej nehody zodpovedný za škodu, ktorá jej vznikla na vozidle, nakoľko príčinou vzniku škody bola závada schodnosti miestnej komunikácie.

Z opatrnosti navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu škody podľa a ods. 3 voči odporcovi v rade 2, ktorý za škodu podľa nej zodpovedá podľa , pretože stavba kanalizačných stôk a kanalizačných objektov je podľa vodárenským dielom a odporca v rade 2 ako správca vodohospodárskeho diela podľa uvedeného zákona má povinnosť udržiavať dielo v riadnom stave tak, aby nedochádzalo k ohrozovaniu bezpečnosti osôb a majetku. Počas vyšetrovania dopravnej nehody bolo preukázané, že kanalizačná nádrž umiestnená po pravej strane bola v čase nehody bez akéhokoľvek príklopu, bola preplnená, voda z nej voľne pretekala na miestnu komunikáciu, pretože bližšie nebolo vedené dokazovanie na okolnosti, či odporca v rade 1) odporcu v rade 2) včas upozornil na závadu na kanalizačnom zariadení existujúcu v blízkosti miestnej komunikácie a či odporca v rade 2) zanedbal povinnosť pri prevádzkovaní verejnej komunikácie, bola nútená uplatniť svoj nárok voči obdivom žalovaným.

Škoda, ktorá jej vznikla na vozidle, bola vyčíslená znaleckým posudkom v cudzej mene z dôvodov uvedených v tomto posudku. Ku dňu 20. 1. 1996 -nasledujúcim po nehode , nakoľko táto bola v nedeľu, bol stredný kurz DM 20.075,-Sk.

Odporca v rade 1 sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že podľa Zákona č. 99/89 Zb. § 16 ako účastníčke cestnej premávky sa ukladá povinnosť prispôsobiť rýchlosť vozidla svojím schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam a okolnostiam, ktoré možno predvídať. Smie ísť len takou rýchlosťou, aby bola schopná zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad. Podľa 3 uvedeného zákona je účastník cestnej premávky povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu vozovky, situácii v cestnej premávke a svojím schopnostiam. Podľa výpovede navrhovateľky táto priznala, že je znalá miestnych pomerov, nakoľko cestou jazdila stále a situáciu dobre poznala. V mieste havárie je postavený rodinný dom, ktorý je postavený tak, že úplne bráni výhľadu na križovatku, čomu mala vodička prispôsobiť svoju rýchlosť vozidla. Nakoľko sa jednalo o haváriu v mesiaci január, mala vodička predvídať, že na ktoromkoľvek mieste cesty sa môže nachádzať ľad, čomu treba prispôsobiť rýchlosť jazdy vozidlom. Podľa spisu ČTS: PZ-23/DP-96 sa v mieste havárie nachádzal neposypaný ľad v dĺžke 32,6 m. Voda, ktorá na ceste zamrzla z vytekajúceho kanála v uvedenej dĺžke tiekla naprieč cesty. V pozdĺžnom smere mohla byť zamrznutá voda na šírku 1 - 2 metre. V prípade, žeby bola dodržala vyhlášku a bola by pribrzdila, znížila by tak rýchlosť už pred križovatkou tak, ako jej to nariaďuje vyhláška a bola by vošla do križovatky zníženou rýchlosťou a nebol by dôvod použitia bŕzd s následkom šmyku. V priebehu dňa havárie úsekom prechádzalo viac vozidiel, nakoľko sa jedná o frekventovanú komunikáciu, okrem tejto nehody žiadna iná hlásená nebola. Pri posudzovaní havárie treba brať do úvahy tiež techniku jazdy vodiča, s ktorým došlo ku zrážke. Vodič motorového vozidla Škoda Forman 135 LS ŠPZ ZAE 40-96 podľa spisu PZ znížil rýchlosť tým, že dal nohu z plynového pedála dolu a s vozidlom zašiel ešte viac na pravú stranu tak, že zašiel mimo vozovku až na štrk, kde doňho narazilo vozidlo Opel s kolesami vytočenými doprava. Kolesá vozidla Opel sa netočili a boli v šmyku. Z uvedených dôvodov odporca v rade 1 si nebol vedomý plnej zodpovednosti náhrady škody a doporučil, aby mieru zavinenia nehody posúdil súdny znalec z odboru dopravy a návrh žiadal zamietnuť.

Odporca v rade 2 v písomne podanom vyjadrení namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, pretože správcom miestnej komunikácie je odporca v rade 1. Odporca v rade 2 tvrdil, že nenesie zodpovednosť za vzniknutú škodu navrhovateľke, lebo v úseku, kde došlo k dopravnej nehode, je umiestnená kanalizácia o priemere 800 mm v hĺbke cca 2 metre, z tohto dôvodu nemohla z nej vytekať voda. Okrem toho tvrdenia navrhovateľky o tom, že nebolo preukázané na dopravnej nehode jej zavinenie, je v rozpore so skutočnosťou, pretože s odvolaním sa na priložený protokol o nehode na cestnej premávke vyplýva, že navrhovateľka sa správala nedisciplinovane, neprispôsobila svoje chovane najmä stavebnému stavu cesty, pričom na kĺzkej ceste zabrzdila, následkom čoho dostala s vozidlom šmyk a prešla do protismeru svojej jazdy, kde čelne narazila do oproti idúceho osobného motorového vozidla Škoda Forman. Dopravnú nehodu zavinila vodička osobného motorového vozidla nerešpektovaním § 3 ods. 1 písm. a) Vyhlášky 99/89 Zb. v znení neskorších predpisov. Odporca v rade 2 žiadal návrh voči nemu v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov J. Š., J. V., J. D., znaleckým posudkom Ing. I. D., výsluchom tohto znalca, pripojeným spisom Okresného veliteľstva PZ SR - odboru dopravnej polície ŠTS: PZ-23/DP-96 a zistil:

V konaní bolo zistené z protokolu o dopravnej nehode v cestnej premávke, že dňa 19. 1. 1996 o 15,45 hod. v mieste V., križovatka ulíc Horná + Lesná vodička osobného motorového vozidla značky Opel - navrhovateľky išla po ulici Hornej v obci V. smerom k ceste číslo 18, pričom keď s vozidlom vchádzala do križovatky z ulice Lesná, tak na vozovke sa nachádzal neposypaný ľad, pričom sa však nesprávala disciplinovane a neprispôsobila svoje chovanie najmä stavebnému stavu vozovky, pričom na klzkej vozovke zabrzdila, následkom čoho dostalo vozidlo šmyk, prešla do protismeru svojej jazdy, kde čelne narazila do protiidúceho osobného motorového vozidla Škoda - Forman. Alkohol u vodičky zistený nebol, dopravnú nehodu zavinila vodička osobného motorového vozidla nerešpektovaním § 3 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 99/89 Zb. v znení neskorších predpisov. Vodička utrpela zranenia, ktoré podľa lekárskeho potvrdenia mali vyžadovať asi 2 - 3 mesiace, jej spolujazdec M. B. sa mal liečiť do 5 dní. Príslušníkmi polície bolo na mieste samom zistené, že išlo o križovatku miestnej komunikácii v obci, povrch vozovky bol asfaltový bez výkopov, v čase dopravnej nehody sa na povrchu nachádzal v úseku 32,6 m neposypaný ľad, šírka cesty je 5,9 metra bez krajnice. Išlo o vozovku s dvojsmernou premávkou a v smere jazdy vozidla Opel je vozovka mierne z kopca, priehľadnosť znížená sčasti rodinným domom v danom úseku, povolená rýchlosť 50 km/h, križovatka bola vyznačená dopravným značením, v čase dopravnej nehody bola premávka riedka. Viditeľnosť do dialky bola dobrá.

V konaní bolo nesporné, že vozovka bola miestnou komunikáciou, správcom ktorej bol odporca v rade 1. Sám odporca v rade 1 túto skutočnosť nenamietal, ničím nespochybňoval. Z postaveniu správcu miestnej komunikácie mu teda následne vyplývala aj povinnosť údržby miestnej komunikácie.

U označeného odporcu v rade 2 bola posudzovaná jeho zodpovednosť s prihliadnutím na ustanovenia zákona, na ktoré v svojom návrhu poukazovala navrhovateľka. Odporca v rade 2 preukázal, že v úseku, kde došlo k dopravnej nehode, má umiestnenú kanalizáciu v hĺbke cca 2 metre, o priemere 800 mm. Išlo o kanalizáciu, ktorá bola v časti úseku vozovky, nie mimo nej. Z kanalizácie nevytekala voda. Tá skutočnosť, že voda, ktorá vytiekla na vozovku, nevytiekla z kanalizácie odporcu v rade 2, nebola spochybnená a toto bola skutočnosť, na ktorú prihliadal súd i pri posudzovaní zodpovednosti v rade 2 za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke.

Zo strany odporcu v rade 1 bol v priebehu konania vznesený návrh, že by bol ochotný uhradiť navrhovateľke polovicu ňou uplatňovanej žalovanej sumy. Navrhovateľka s takýmto spôsobom úhrady škody nesúhlasila, podľa jej vyjadrenia bola prípustná dohode, pokiaľ by jej bola uhradená škoda do výšky 75.000,-Sk.

Odporca v rade 1 nebol ochotný navrhovateľke uhradiť 75.000,-Sk, podľa jeho presvedčenia dopravnú nehodu si navrhovateľka zavinila sama, preto by nemal niesť zodpovednosť za škodu, ktorá jej vznikla. Pripustil, že v malom rozsahu by bol zodpovedný v tom, že nebola udržiavaná miestna komunikácia, keď došlo k dopravnej nehode. Posúdenie príčiny vzniku dopravnej nehody žiadal posúdiť znalcom.

Súdom bol do konania pribratý znalec Ing. K. D., ktorého úlohou bolo určiť, čo bolo príčinou dopravnej nehody navrhovateľky dňa 19. 1. 1996 a uviesť, či navrhovateľka mohla zabrániť, resp. predísť dopravnej nehode a ak áno, za akých okolností.

Vo vypracovanom znaleckom posudku znalec uviedol, že vozidlo Opel Corsa sa pred nehodou pohyboval rýchlosťou 38,2 - 42,2 km/hod. Znížením rýchlosti brzdením narazilo do protiidúceho vozidla Škoda Favorit rýchlosťou 22,7 - 25,1 km/hod. Z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bolo prejdenie vozidla Opel Corsa do protismerného jazdného pruhu v čase, keď prechádzalo protiidúce vozidlo Škoda Favorit, prejdenie bolo spôsobené tým, že vozidlo Opel po zablokovaní kolies pokračovalo v smere vektora rýchlosti pôvodného pohybu, tzn. Prejdením do protismeru aj napriek tomu, že kolesá boli natočené vpravo. Na danú rýchlosť vozidla neboli dostatočné adhézne podmieky na to, aby vozidlo mohlo byť smerovo vedené. To platí pre vozidlo so zablokovanými kolesami ( brzdené ), ako aj pre vozidlo nebrzdené. Vozidlo nie je schopné za daných adhéznych podmienok pri takejto rýchlosti udržať smerovú stabilitu. V mieste dopravnej nehody je rýchlosť upravená zákonnými predpismi. Vozidlo Opel Corsa sa pohybovalo rýchlosťou nižšou ako bola predpísaná pre pohyb vozidiel v intraviláne obce. Vytekajúca voda, ktorá tvorila v mieste nehody ľadovú plochu, vytvárala na komunikácii miesto, kde sa náhle menili adhézne podmienky. Uvedená zmena podmienok nebola vodičom náležite signalizovaná. Je otázka právna, či vodiči túto zmenu mali predvídať, alebo nie.

Z rýchlosti 38,2 až 42,2 km/h nemohla vodička V. B. zabrániť zrážke. Vozidlo by sa muselo pohybovať rýchlosťou 10,9 až 12,1 km/h, aby prešlo oblúkom bez straty jazdnej stability na hranici šmyku. Je otázkou právnou, či vodička mala povinnosť ísť takouto rýchlosťou s prihliadnutím na skutočnosť, že uvedená ľadová plocha vytvárala na komunikácii bodovú závadu, ktorá nebola označená dopravným značením, resp. vodička nebola upozornená s dostatočným predstihom.

Na návrh účastníkov konania bol súdom vypočutý znalec Ing. D., ktorý vypracoval znalecký posudok. Vo svojej výpovedi pred súdom znalec uviedol, že na mieste samom zadokumentoval, spracoval smerový oblúk, pred ktorým je rovina a je podľa neho na vodičovi, či je schopný zareagovať, rozpoznať zmenu na vozovke. Závisí to od reakčného času vodiča, ktorý je u vodičov rôzny. Vzdialenosť od začiatku reakcie po zrážku bola u vodičky 25 metrov. Vzdialenosť od reakcie pred miestom ľadovej plochy bolo 12 metrov. Rozpoznanie ľadovej plochy je závislé od reakčného času vodičky. Objektívna možnosť rozpoznať miesto zrážky sa všeobecne určiť nedá. V mieste pred nehodou a ľadovou plochou sa nachádza približne 100 metrov rovina.

Vychádzajúc z reakčného času 1 sekundy, čo môže byť u vodičov aj iný čas, znalec uviedol, že rozpoznať prekážku a zistiť spôsobom bezpečným by bolo možné za predpokladu, žeby vodička z miesta 19,8 metra začala reagovať pri znížení rýchlosti na 11,5 km/h bez toho, aby nebrzdila na ľadovej ploche. Vychádzajúc z tvrdenia znalca, že vzdialenosť od reakcie vodičky pred miestom ľadovej plochy bolo 12 metrov, znamená, že vodička by musela začať reagovať o 7,8 metra skôr pred ľadovou plochou.

V konaní ako svedok bol vypočutý J. Š., ktorý bol účastníkom uvedenej dopravnej nehody so svojím motorovým vozidlom Škoda Forman. Svedok si pamätal, že cesta po ktorej išiel, bola suchá, až následne v križovatke zbadal ľad, snažil sa dostať na kraj vozovky, resp. až mimo nej. Oproti nemu išlo vozidlo, ktoré sa dostalo na uvedenú ľadovú plochu. Svedok uviedol, že dopravnej nehode zabrániť nemohol. Vodička, ktorá išla oproti, brzdila, dostala šmyk a následne sa stretli ľavými stranami. Podľa neho ľad na vozovke bol asi do 2/3-ín šírky cesty. Ľad bol teda len na strane od kúpaliska, nie po celej ceste. Odkiaľ vytekala voda na vozovku, ktorá následne zamrzla, sa vodič vyjadriť nevedel.

Ďalším svedkom, ktorý bol vypočutý, bol J. B., manžel navrhovateľky. Súdu boli predložené jeho fotografie z miesta nehody, ktoré podľa vlastného tvrdenia fotil na druhý deň po nehode. Zachytil miesto kanála, na ktorom bol betón, spod ktorého aj na druhý deň vytekala voda, teda kanál nebol prikrytý poklopom. Svedok uviedol, že dané miesto fotografoval spolu s pánom D..

J. D. bol v konaní ako svedok vypočutý a potvrdil tú skutočnosť, že s pánom B. bol odfotiť miesto, kde došlo k nehode jeho manželky, toto miesto poznal dobre, pravidelne tam vytekala voda. Keď zmrzla, na ceste bol ľad. Miesto odfotili a svedok uviedol, že kanál bol otvorený, nič na ňom nebolo. Kanál podľa neho bol dlhšiu dobu v zlom stave, možno aj 2 roky, nachádzal sa v časti pri kúpalisku mimo vozovky.

Pri posudzovaní zodpovednosti odporcu v rade 1 za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke, súd vychádzal zo zistení príslušníkov polície na mieste nehody, zadokumentovaných v protokole o dopravnej nehode, kde bolo konštatované, že vodička zavinila dopravnú nehodu nerešpektovaním § 3 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 99/89 Zb. v platnom znení.

Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je účastník cestnej premávky povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravnotechnickému stavu vozovky, situácii v cestnej premávke a svojím schopnostiam.

Podľa v platnom znení a to správcovia dialníc, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škodu, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti okrem prípadov, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

Odporca v rade 1 ako správca miestnej komunikácie, kde došlo k dopravnej nehode navrhovateľky, mal súdu preukázať, akým spôsobom vykonával správu miestnej komunikácie, nakoľko bolo nesporné, že v čase, kedy došlo k dopravnej nehode, sa v mieste nehody nachádzala na vozovke vrstva neposypaného ľadu.

Odporca v rade 1 preukázal súdu, že v roku 1996 zimnú údržbu ciest pre neho vykonávala spoločnosť B. spol. s.r.o. na základe zmluvného vzťahu. Systém fungoval tak, že na základe hlásenia spoločnosť vykonala odstránenie závady na ceste, súvisiacich so zimnou údržbou. Pracovníci Mestskej polície Vrútky vykonávali ohliadku ciest a po zistení problémov na ceste tieto hlásili dispečerovi spoločnosti, ktorá vykonávala zimnú údržbu ciest. V danom období takéto hlásenie nebolo a spoločnosť nemala dôvod vykonávať údržbu.

V konaní bolo nesporne zistené, že v mieste dopravnej nehody sa závada a to vytváranie ľadu pokiaľ mrzlo, v opačnom prípade po vozovke tiekla voda, opakovala s pravidelnosťou dlhšiu dobu, podľa svedka D. až 2 roky. Správca miestnej komunikácie, ktorým bol odporca v rade 1, podľa názoru súdu musí vykonávať údržbu miestnej komunikácie spôsobom takým, aby sa na komunikácii nenachádzali závady zjazdnosti ciest. Ľad, ktorý sa v takom rozsahu nachádzal na komunikácii, ako bol zistený políciou, popísaný svedkami, bol závadou v zjazdnosti ciest a je vecou správcu komunikácie, aby zabezpečil údržbu komunikácie dostatočným spôsobom. Odporca v rade 1 preukázal tú skutočnosť, že mal zabezpečovanú zimnú údržbu spoločnosťou B. spol. s.r.o. v danom období, nepreukázal však systém, na základe akého táto spoločnosť mala postupovať, resp. postupovala pri výkone údržby.

Pri posúdení zodpovednosti označeného odporcu v rade 1 súd dospel po zistení skutkového stavu k nasledujúceho právnemu záveru:

Zodpovednosť odporcu v rade 1 bola daná tým, že ako správca miestnej komunikácie bol povinný vykonávať údržbu ciest. V tomto smere aj postupoval, ale nie v takom rozsahu, aby sa mohol vyviniť zo zodpovednosti v súlade s ustanovením v platnom znení. Sám odporca v rade 1 si bol vedomý tejto skutočnosti, pretože v priebehu konania sa snažil vec vyriešiť spôsobom, že ponúkal navrhovateľke nahradiť škodu, ktorá jej vznikla na motorovom vozidle, v polovici.

Súd nemohol však opomenúť ani zodpovednosť navrhovateľky, ktorá podľa protokolu o nehode cestnej premávky zavinila dopravnú nehodu, ktorá vznikla dňa 19. 1. 1996 porušením zákonného ustanovenia, na ktoré bolo v protokole poukázané. U navrhovateľky bolo zistené, že miesto, kde došlo k dopravnej nehode, dobre poznala, často ním prechádzala. Podľa záverov znalca, ktorý bol pribratý v tomto konaní, navrhovateľka v prípade, žeby reagovala na prekážku včas a správnou technikou jazdy prešla miesto zľadovatelej plochy na vozovke, mohla by za určitých okolností predísť dopravnej nehode.

Vyhodnotiac zistený skutkový a právny stav vo veci samej súd vyhovel návrhu navrhovateľky v časti, kde jej priznal polovicu uplatnenej žalovanej sumy titulom náhrady škody. Súd mal zato, že na vzniku škody nesie zodpovednosť tak navrhovateľka, ako aj odporca v rade 1. Pri posúdení miery zavinenia súd dospel k záveru, že za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke, zodpovedá každý z uvedených v polovici, resp. v rozsahu 50 %.

Zodpovednosť u odporcu v rade 2 zistená nebola, preto bol návrh navrhovateľky voči odporcovi v rade 2 v celom rozsahu zamietnutý.

Navrhovateľkou bola uplatnená výška škody podľa pripojeného znaleckého posudku, kde bola škoda vyčíslená v cudzej mene podľa zisteného prepočtu vypočítaná v slovenských korunách. Pokiaľ išlo o výšku škody, odporca v rade 1 ju nenamietal, ani žiadnym spôsobom nespochybnil. Preto podklad, z ktorého súd vychádzal pri priznaní výšky náhrady škody, bol navrhovateľkou predložený znalecký posudok.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľka vo vzťahu k odporcovi v rade 1 bola úspešná len v polovici svojho uplatneného nároku, preto jej súd nepriznal náhradu trov konania. Za takýchto okolností by náhrada trov konania neprináležala ani odporcovi v rade 1. Odporca v rade 2, ktorý bol v konaní úspešný, si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Okresný súd v Martine

dňa 13. októbra 2005

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Nora Zátopková v.r.