Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Svk/31/2023

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, Rovniankova 1667/14, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 691, Hrnčiarska 29, Košice, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavby Slovenskej republiky, Tomášikova 64A, Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1. PROFINEX staving, s.r.o., IČO: 47 047 909, Horná 65A, Banská Bystrica, 2. PROFINEX Pršianska terasa III, a.s., IČO: 52 563 057, Horná 65A, Banská Bystrica, 3. PROFINEX Pršianska terasa IV, a.s., IČO: 52 563 073, Horná 65A, Banská Bystrica, 4. Mesto Banská Bystrica, IČO: 00 313 271, Československej armády 26, Banská Bystrica, 5. ELOBA, s.r.o., IČO: 43 858 821, Slnečná stráň 649/2, Lazany, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 9. februára 2023, č. 00115/2023-OOP, 00452/2023-HOA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -31 z 13. apríla 2023 takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. III. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Zo súdneho spisu vyplýva, že mesto Banská Bystrica ako stavebný úrad stavebným povolením z 24. septembra 2020 povolil stavbu „12213 - IBV Vlčia jama STRED Banská Bystrica - Inžinierske siete, I. etapa“ pre ďalšieho účastníka v 1. rade ako stavebníka. Pretože sa proti stavebnému povoleniu nikto neodvolal, nadobudlo právoplatnosť 2. novembra 2020. 2. Proti nemu podala protest prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, svojím rozhodnutím z 21. októbra 2022, č. OU-BB- OVBP-2022/030900-002, tomuto protestu vyhovel a zrušil stavebné povolenie v podstate z dôvodu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo zisťovacie konanie podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Na odvolanie ďalšieho účastníka v 1. rade žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 13. apríla 2023 zmenil rozhodnutie okresného úradu tak, že protestu prokurátorky nevyhovel. Súhlasil síce s názorom, že vydaniu stavebného povolenia malo predchádzať zisťovacie konanie a že postup stavebného úradu nezodpovedal a o územnom plánovací a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Povoľovaná výstavba je totiž navrhovanou činnosťou podľa Kvôli nevykonaniu zisťovacieho konania boli zrušené aj územné rozhodnutia pre tu riešenú stavbu. Ďalší účastník v 1. rade však počas odvolacieho konania predložil rozhodnutie okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie, ktorým bolo vyslovené, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa Vzhľadom na to žalovaný nepovažoval pôvodné pochybenie za také, ktoré by odôvodňovalo zrušenie stavebného povolenia na základe protestu prokurátora.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca všeobecnú správnu žalobu zainteresovanej verejnosti v zmysle . Svoju žalobnú legitimáciu vyvodil z toho, že je organizáciou na ochranu životného prostredia a reprezentuje záujem verejnosti ako celku a vykonáva opatrenia v zmysle o životnom prostredí v znení neskorších predpisov. Rovnako tvrdil, že preskúmavaným rozhodnutím boli porušené práva verejnosti na priaznivé životné prostredie vyplývajúce z , ako aj právo na informácie o životnom prostredí a na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia a tiež právo ovplyvňovať chod verejných vecí vo veciach životného prostredia. Žalobca ďalej predstavil veľké množstvo dôvodov, z ktorých považoval preskúmavané rozhodnutie za nezákonné. 4. Správny súd tu napadnutým uznesením č. k. -31 odmietol túto správnu žalobu podľa . Zdôraznil, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa podľa môže domáhať preskúmania rozhodnutia, len ak tvrdí, že bol porušený záujem na ochrane životného prostredia. Aktívnu legitimáciu na podanie všeobecnej správnej žaloby proti rozhodnutiu, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora, má len prokurátor. Také rozhodnutie totiž nie je rozhodnutím vo veci samej a netýka sa žiadnych práv ani oprávnených záujmov osôb. Naopak, právne účinky pôvodného (protestom napadnutého) rozhodnutia zostávajú nedotknuté. Preto zostáva nedotknutý aj verejný záujem v oblasti životného prostredia; zainteresovaná verejnosť mohla totiž hájiť tento záujem v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, proti ktorému smeroval protest prokurátora. Postavenie zainteresovanej verejnosti ako žalobcu v zmysle a nadväzuje na určité administratívne konanie, predmetom ktorého bola vec životného prostredia. Rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora, nie je rozhodnutím vydaným v takom konaní, ale spôsobom vybavenia dozorného prostriedku prokurátora. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto uznesenia. Správny súd v prerokúvanej veci svojím výkladom vylúčil použitie smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredia, ktorá bola do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá Ustanovenie zaručuje verejnosti právo na priaznivé životné prostredie, ktoré môže realizovať len vlastnou činnosťou v rámci správneho konania. Odmietnutím žaloby došlo k porušeniu práva verejnosti na prístup k súdnemu prieskumu rozhodnutí podľa Aarhuského dohovoru. Preskúmavaným rozhodnutím bolo konvalidované nezákonné stavebné povolenie. Žalobca odkázal na výklad Súdneho dvora vo veci C-240/09, ktorý správny súd nerešpektoval, čím je jeho rozhodnutie v rozpore s a Charty základných práv Európskej únie. Súdny dvor podal takisto záväzný výklad ďalších ustanovení primárneho práva v rozsudku C-416/10. Ak správny súd túto judikatúru nerešpektoval, mal sa sám obrátiť na Súdny dvor s prejudiciálnou otázkou. Žalovaný tým, že nevyhovel protestu prokurátora, nevyhovel ani náprave v oblasti verejného záujmu na ochrane životného prostredia. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu opiera o a Stavebné povolenie bolo vydané pred vydaním rozhodnutia zo zisťovacieho konania a žalovaný sa snažil tento nezákonný stav zhojiť. Verejný záujem na ochrane životného prostredia sa realizuje práve postupom podľa cit. zák. Žalobca svojou žalobou nesleduje subjektívne práva, ale verejný záujem. Pretože protest prokurátora bol podaný na základe podnetu žalobcu, podľa o prokuratúre mal byť účastníkom konania o proteste. Názor správneho súdu systematicky oslabuje práva verejnosti vo veciach životného prostredia podľa Aarhuského protokolu, k čomu žalobca odkázal aj na systematickú diskreditačnú kampaň proti nemu. V závere kasačnej sťažnosti žalobca navrhol, aby kasačný súd podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, či „výklad práva obmedzujúci prieskum zákonnosti rozhodnutí s účasťou verejnosti na konaniach vo veciach životné prostredie (sic!) je v súlade s právom EÚ“ a či „verejné záujmy riešené Smernicou EIA a ich ochrana sa vzťahujú aj na nasledujúce povoľovacie konania“. 6. Ďalší účastník vo 4. rade navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, lebo sa stotožnil s napadnutým uznesením. 7. Ďalší účastník v 1. rade takisto navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Súhlasil so záverom správneho súdu, že rozhodnutie o proteste prokurátora sa nijako nedotýka práv ani oprávnených záujmov, čo zodpovedá ustálenej judikatúre. Navrhované prejudiciálne otázky sú podľa neho abstraktné a nejasné a netýkajú sa výkladu žiadneho ustanovenia práva Európskej únie. 8. Žalovaný, ani ďalší účastníci v 2., 3. a 5. rade sa k riadne doručenej kasačnej sťažnosti nevyjadrili. III. Posúdenie veci kasačným súdom

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov ( ). 10. Podstatu prerokúvanej veci tvorí otázka, či má zainteresovaná verejnosť právo podať všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora. Správny súd vo svojom uznesení správne odkázal na , podľa ktorého je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Pojem „zainteresovaná verejnosť“ je legislatívnou skratkou označujúcou zainteresovanú verejnosť, ako aj dotknutú verejnosť, ktorá je upravená v . Podľa tohto ustanovenia má zainteresovaná verejnosť právo podať všeobecnú správnu žalobu [ ], ak má právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia. Citované ustanovenie bližšie nevymedzuje, čo sa rozumie pojmom „administratívne konanie týkajúce sa životného prostredia“, a teda či sa ním môže rozumieť aj konanie o proteste prokurátora. Podľa kasačného súdu však správny súd vo výsledku správne primerane vyšiel zo záverov judikatúry, ktorá sa týkala prípustnosti všeobecnej správnej žaloby podľa proti rozhodnutiu, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora. 11. Podľa prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Túto pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori podľa a cit. zák. okrem iného uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi a dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Tento dozor vykonáva prokurátor podľa prvého bodu cit. zákona preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a uplatňuje ho protestom [ cit. zák.]. Protest prokurátor podľa podá, ak (je presvedčený, že) takýmto rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Jeho podaním sa začína konanie o proteste, v ktorom sa podľa cit. zák. rozhoduje o tom, či k takému porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu došlo alebo nie. Účastníkmi tohto konania sú podľa cit. zák. tí, ktorí boli alebo mali byť účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie. Podľa cit. zák. platí, že ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora a nezruší ním napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu správnu žalobu podľa . 12. Z citovaných ustanovení celkom zreteľne vyplýva, že prokurátor pri podaní protestu vykonáva svoje verejnomocenské oprávnenie, ktoré mu dáva zákon o prokuratúre. Konanie o proteste prokurátora nie je konaním o subjektívnom práve účastníka konania, ale je len osobitným formalizovaným postupom, v ktorom orgán verejnej správy reaguje na verejnomocenský akt iného orgánu - protest prokurátora ( cit. zák.). Ide v podstate o špecifické prieskumné konanie, ktoré vytvára orgánom verejnej správy priestor, aby odstránili nezákonnosť rozhodnutia, ktorú im prokurátor v proteste vytýka. Orgány verejnej správy môžu na protest zareagovať tak, že buď zotrvajú na zákonnosti napadnutého aktu (a protestu nevyhovejú), alebo ju uznajú a predpísaným spôsobom príslušné rozhodnutie zrušia. Pokiaľ orgány verejnej správy protestu nevyhovejú a ponechajú napadnuté rozhodnutie nedotknuté, existujúci právny stav sa nijako nemení. Práve preto judikatúra dospela k záveru, že rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora, je v podstate len procesným rozhodnutím v zmysle (porov. uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. alebo a v nich citovanú prejudikatúru). 13. Konanie o proteste prokurátora tak podľa citovaných ustanovení a ich výkladu v judikatúre nie je konaním o právach, povinnostiach alebo právom chránených záujmoch osôb a rozhodnutie o nevyhovení protestu sa týchto práv, povinností a chránených záujmov nijako nedotýka, lebo nijako nemení existujúci stav. Rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora sa nerozhoduje o priznaní žiadneho subjektívneho práva alebo uložení akejkoľvek povinnosti, ktorých dôsledkom by mohlo byť ohrozenie, poškodenie alebo znečistenie životného prostredia, prípadne ekologická ujma (porov. v tomto smere napr. žalobcom citovaný ) O takej otázke sa totiž rozhoduje v jednotlivých konaniach, ktorých predmetom sú jednotlivé ľudské činnosti a ich vplyvy na životné prostredie (napr. stavebný zákon a pod.). Ak príslušný orgán nevyhovie protestu prokurátora proti takémuto rozhodnutiu, je verejný záujem na ochrane životného prostredia naďalej dotknutý týmto rozhodnutím, nie rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora. 14. Odlišné právne závery nevyplývajú ani zo žalobcom citovaného Podľa neho má totiž dotknutá verejnosť postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti uvedeného zákona a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti. Povoľovacím konaním sa však podľa cit. zák. rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných

predpisov. Ako však bolo vysvetlené v predošlom texte, predmetom konania o proteste prokurátora nie je ani povolenie navrhovanej činnosti, ani jeho zmena, ale len prejednanie protestu ako osobitného verejnomocenského aktu prokurátora pri výkone jeho právomoci. Žalobca napokon sám ani bližšie neozrejmuje, akým výkladovým postupom by sa z mal vyvodiť takýto charakter rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora. Odkazy na tohto zákona nie sú účelné už preto, že toto ustanovenie len všeobecne vymedzuje účel zákona. Nemožno však z neho vyvodiť, že by sa tento účel mal naplniť práve tým, že dotknutá verejnosť bude môcť správnou žalobou podľa napadnúť práve rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora, pretože úprava postavenia a oprávnení dotknutej verejnosti v konkrétnych konaniach je obsiahnutá v osobitnom . 15. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vnútroštátne súdy, ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, sú povinné vykladať ho v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a teda konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom Zmluvy o fungovaní EÚ [porov. z posledného obdobia rozsudok z 26. januára 2023, C-205/21, Ministerstvo za vnatrešnite raboti (registrácia biometrických a genetických údajov políciou), ods. 71]. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že vyššie podaným výkladom, podľa ktorého zainteresovaná verejnosť nemôže napadnúť rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora, vnútroštátne súdy nedostatočne zohľadňujú ustanovenia smernice 2011/92/EÚ. Podľa tejto smernice členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom dotknutá verejnosť, ktorá má dostatočný záujem, mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti. Účasť verejnosti podľa uvedenej smernice zabezpečuje v procesoch rozhodovania týkajúcich sa životného prostredia uvedených v . Podľa tohto ustanovenia sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie začleňuje do jestvujúcich procesoch povoľovania projektov alebo do iných procesov. 16. Už podľa úvodného /EÚ sa táto smernica vzťahuje na posudzovanie vplyvov určitých projektov, pričom projektom podľa je realizáciu stavieb alebo iných zariadení a plánov, resp. iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny (vrátane ťažby nerastných surovín), a povolením podľa je rozhodnutie, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt. Zo všetkých citovaných ustanovení smernice 2011/92/EÚ vyplýva, že právo dotknutej (zainteresovanej) verejnosti na opravný prostriedok podľa jej sa viaže jednak na samotné konanie, ktoré je ustanovené na dosiahnutie účelu smernice (teda v Slovenskej republiky postup upravený ), jednak na konania, ktorých predmetom je povolenie projektov v zmysle citovaných definícií. Judikatúry Súdneho dvora už v tejto súvislosti vyslovila, že za projekt sa nepovažuje napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska bez realizácie stavieb alebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny (rozsudok zo 17. marca 2011, C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest a i.) a naopak, za povolenie projektu sa považuje povolenie pokračovania v existujúcej skládke, len ak sa povoľuje zmena alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta prostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav (rozsudok z 19. apríla 2012, C-121/11, Pro-Braine a i.). 17. Podobne je právo verejnosti na účasť v konaniach a prístup k súdu upravený aj v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor, oznámenie č. ), keďže smernicou 2011/92/EÚ sa okrem iného napĺňajú záväzky Európskej únie z tohto Dohovoru (ods. 18 až 21 preambuly cit. smernice, obdobne napr. rozsudok Súdneho dvora z 25. marca 2018, C-470/16, North East Pylon Pressure Campaign a Sheehy, ods. 40, alebo z 12. mája 2011, C-115/09, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, Landesverband Nordrhein-Westfalen, ods. 41). Podľa tohto Dohovoru každá strana v rámci svojho vnútroštátneho práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti mali prístup k procesu preskúmania pred súdom na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Podľa každá strana uplatní ustanovenia tohto článku vo vzťahu k rozhodnutiam, či povoliť navrhované činnosti uvedené v prílohe I, resp. v určitých prípadoch aj na rozhodnutia o navrhovaných činnostiach neuvedených v tejto prílohe. 18. Z citovaných ustanovení aj v spojení s rozhodovacou praxou Súdneho dvora SD EÚ tak kasačný súd uzavrel, že prístup verejnosti k súdu v zmysle Aarhuského dohovoru a smernice 2011/92/EÚ je - okrem rozhodnutí vydaných v samostatnom konaní o posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ako je upravené v - spojený len s rozhodnutiami v konaniach, ktorých predmetom a výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť, porov. v tomto smere rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. ). Ako už bolo vysvetlené, rozhodnutím o nevyhovení protestu prokurátora sa nikomu nepriznáva žiadne

oprávnenie ani neukladá žiadna povinnosť, ktoré by menili fyzický stav stavby alebo dotknutej krajiny, a teda toto rozhodnutie nemôže mať za následok žiadne vplyv na životné prostredie. Preto podľa kasačného súdu nemožno z citovaných ustanovení smernice 2011/92/EÚ ani Aarhuského dohovoru vyvodiť právo dotknutej (zainteresovanej) verejnosti napadnúť toto rozhodnutie pred súdom. Preto výklad ustanovení , ktorý žalobcovi takéto práve nepriznáva, neodporuje citovaným ustanoveniam. 19. Žalobca sa v tejto súvislosti domáhal, aby tunajší súd predložil určité prejudiciálne otázky. Podľa ZFEÚ platí, že ak sa otázka platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Proti rozhodnutiu kasačného súdu nie je prípustný opravný prostriedok okrem ústavnej sťažnosti, a preto sa naň vzťahuje táto povinnosť (rozsudok Súdneho dvora z 15. januára 2013, C-416/10, Križan a i., ods. 72). Judikatúra Súdneho dvora však z nej pripúšťa tri výnimky: a) nastolená otázka nie je relevantná, b) predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora (acte éclairé), alebo c) správne uplatnenie práva Únie je tak jasné, že tu nie je priestor na žiadne rozumné pochybnosti (acte clair; pozri najmä rozsudok zo 6. októbra 2021, C-561/19, Consorzio Italian Management e Catania Multiservizi a Catania Multiservizi, ods. 33). 20. Podľa kasačného súdu tak z citovaných ustanovení smernice 2011/92/EÚ, ako aj z podaného prehľadu judikatúry Súdneho dvora dostatočne zreteľne vyplýva, že táto smernica nezaručuje právo zainteresovanej verejnosti napadnúť na súde akékoľvek rozhodnutie, ktoré (akokoľvek vzdialene či nepriamo) súvisí s vecou životného prostredia, ale (okrem rozhodnutia o posudzovaní vplyvov v zmysle ) len rozhodnutia, ktorých predmetom má byť povolenie projektu. Rovnako z citovaných ustanovení a judikatúry Súdneho dvora dostatočne jasne vyplýva, aké rozhodnutia možno považovať za povolenie projektu, aby kasačný súd vedel ustáliť, či za takéto rozhodnutie možno považovať rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora. Odpovede na otázky práva Únie, ktoré chcel žalobca vyriešiť navrhovanými (a inak pomerne nejasne a všeobecne formulovanými) prejudiciálnymi otázkami, tak už dostatočne vyplývajú z doterajšej judikatúry Súdneho dvora, čím je splnená výnimka z povinnosti ZFEÚ. IV. Záver 21. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým nevyhovel protestu prokurátora, je len rozhodnutím procesnej povahy podľa . Správna žaloba proti nemu tak nebola prípustná a správny súd ju mal odmietnuť podľa . Aj keď správny súd odmietnutie odôvodnil iných ustanovením [ , teda žalobca ako neoprávnená osoba], jeho odôvodnenie je z podstatnej časti správne a správny je aj výrok, ku ktorému dospel. Kasačná sťažnosť žalobcu tak nie je dôvodná, preto ju kasačný súd podľa uznesením ( ) zamietol. 22. O trovách bolo rozhodnuté podľa podľa , 168 a 169 v spojení s , keď žalobca v kasačnom konaní úspech nemal, žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal, a ďalším účastníkom vznikli len trovy spojené s ich vyjadrením ku kasačnej sťažnosti, na ktoré však neboli povinní. 23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.