Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/53/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobkyne: A. Z.X.F., nar. X. X. XXXX, bytom I. - Z.W., I. č. XX proti žalovanému: O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. č. XXX, okr. G. D., Č. X., o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 40.000,- Sk s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému s a n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 5. 3. 2002, v spojení s jej doplneniami zo dňa 23. 5. 2002, 28. 1. 2003, 31. 5. 2003, domáhala náhrady škody voči žalovanému vo výške 40.000,- Sk. Žalovaný jej spôsobil škodu protiprávnym konaním, spočívajúcim v tom, že žalobkyni nesplatil pôžičku v dohodnutej lehote jedného mesiaca, ktorú mu odovzdala vo výške 40.000,- Sk koncom mája 1993, osobne v aute, za prítomnosti syna žalobkyne Z.X.W. Z.X.W., vodiča D. a Š.. Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní napomohol žalovanému tým, že nepokladal túto pôžičku za trestný skutok a žalobkyňu s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na konanie občianskoprávne, keďže súd nepovažoval za preukázané, že žalobkyni vznikla škoda v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Uznesením zo dňa 9. 5. 2006 súd pripustil zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia okrem žalovanej istiny 40.000,- Sk aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 57.600,- Sk.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Od žalobkyne žalovanú sumu neprevzal. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu v trestnom konaní, ktorý sa vysporiadal aj s otázkou žalovanej istiny.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne A. G., Z.X.W. Z.X.W., obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu č. konania , písomným dlžobným úpisom zo dňa 25. 5. 1993, zistiac nasledovné:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa poznala so žalovaným prostredníctvom syna Z.X.W. Z.X.W.. Niekedy v máji 1993 syn Z.X. prišiel spolu so žalovaným a požiadal ju, či by žalovanému nepomohla, keďže má finančné ťažkosti. Žalovaný potreboval požičať peniaze na rozbehnuté obchody, vo výške 60.000,- Sk, pričom bude stačiť pôžička vo výške 40.000,- Sk na dobu jedného mesiaca. Počas rozhovoru so žalovaným v izbe v byte žalobkyne nebola prítomná iná osoba. Sumu v uvedenej výške nemohla žalobkyňa požičať, lebo ju nemala. Súhlasila však s požičaním sumy 40.000,- Sk na dobu jedného mesiaca s tým, že žalobkyňa si požičia peniaze od švagrinej A. G. z Ružomberka. Pani G. jej peniaze požičala dňa 25. 5. 1993, o čom spísali dlžobný úpis. Nechala sa zlákať rečami

žalovaného o podnikaní, úrokmi vo výške 20.000,- Sk. Žalobkyňa svedkyni splatila požičanú sumu mesačnými splátkami vo výške 10.000,- Sk. O pôžičke peňazí so žalovaným nespísali žiadnu písomnosť. Po obdržaní peňazí od švagrinej sa žalobkyňa stretla so žalovaným v jej byte. Žalovaný prišiel so synom žalobkyne Z.X.F.. Povedali, že cestujú autom do Trenčína. Žalobkyňa sa opýtala, či sa môže s nimi zviesť. Peniaze žalovanému odovzdala v aute, kde boli prítomní, okrem syna Z.X.W., vodič U. D. a A. Š.. Bankovky boli v hodnote 1.000,- Sk. Žalovanému teda požičala peniaze vo výške 40.000,- Sk. Žalovaný jej pôžičku nevrátil. Jeho správanie ohlásila policajnému orgánu, ktoré konanie sa viedlo pod č. ČVS: PZ 369/94.

Výsluchom svedkyne A. G. bolo zistené, že žalobkyňa je jej bývalá švagriná. Majú kladný vzťah. Pred súdnym pojednávaním jej telefonovala, že jej svedkyňa požičala peniaze. Svedkyňa si spomenula. Požičiavala žalobkyni peniaze, ktorá jej vždy požičanú sumu vrátila. Jedenkrát ju požiadal o požičanie väčšej sumy peňazí vo výške 40.000,- Sk. Rozhodla sa peniaze požičať. Žalobkyňa povedala, že peniaze nechce pre seba, ale pre dobrého známeho. Vyhotovili písomný doklad. Dohodli sa, že peniaze vráti o mesiac. Keďže jej peniaze dotyčný nevrátil, svedkyni splatila požičanú sumu splátkami vo výške 10.000,- Sk.

Výsluchom svedka Z.X.W. Z.X.W., syna žalobkyne, bolo zistené, že sa pridržiava svojej výpovede v trestnom konaní spred jedenástich rokov. Vzhľadom na dlhý časový odstup si nemôže pamätať, čo sa udialo.

Z listiny, označenej ako dlžobný úpis zo dňa 25. 5. 1993, bolo zistené, že žalobkyňa si požičiava sumu 40.000,- Sk od švagrinej A.E. G. na dobu jedného mesiaca, na účel požičania O. P..

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu č. konania bolo zistené, že podľa súd odkázal poškodenú A. Z.X.F. s nárokom na náhradu škody na konanie občianskoprávne. Z odôvodnenia rozsudku bolo zistené, že poškodená A. Z.X.F. bola odkázaná s uplatnením nároku na náhradu škody na konanie občianskoprávne, lebo súd nepovažoval za preukázané, že jej vznikla škoda v súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného O. P.. Súd nepovažoval vykonanými dôkazmi za preukázané, že dňa 28. 5. 1993 obžalovaný O. P. vylákal od A. Z.X.F. sumu 40.000,- Sk na úhradu faktúry vo VDI KOVOTEX v Trenčíne. Výpovede A. Z.X.F. a Z.X.W. Z.X.W. sa rozchádzali v údajoch, kedy ju mal syn požiadať, aby P. požičala peniaze, akú sumu, kedy sa ona rozhodla, že peniaze požičia a práve 40.000,- Sk. Rovnako rozdielne vypovedali o tom, prečo dňa 28. 5. 1995 išli do Trenčína, odkiaľ Z.X.F. vo vozidle vybrala peniaze, v čom ich mala vložené. Výpoveď A. Z.X.F., že sa náhle rozhodla ísť do Trenčína, keď v aute, pred jej domom, kde išla P. požičať peniaze, videla aj syna a jeho kamarátov, bola vyvrátená práve výpoveďou svedkov D. a Š., ktorý zhodne vypovedali, že túto cestu organizoval Z.X. Z.X. a on ich najal ako vodičov a osobných strážcov, pričom ráno dňa 28. 5. 1993 podľa Z.X.F. pokynov prišli k domu jeho matky, ktorá už bola prichystaná na cestu, z jej správania bolo zrejmé, že bola vopred pripravená, lebo debatovala so synom a P. o odbere zlatníckych výrobkov, ktoré si nakoniec ponechala v kabelke. Títo svedkovia zároveň vypovedali, že na zadných sedadlách, na ktorých sedeli Z.X.F. s P., sa peniaze prepočítavali a šlo o tie peniaze, ktoré Z.X. dal P. na zaplatenie prvej faktúry, t. j. 140.000,- Sk. Pán Z.X. tvrdil, že pravdepodobne celú túto sumu sám nemal a tak mu vypomohla matka. Z týchto výpovedí Z.X.W., D. a Š.Ň., že ak aj Z.X.F. vložila nejaké svoje peniaze, nešlo o osobitnú položku, ale o súčasť sumy 140.000,- Sk, ktorú jej syn dal P., ale ktorú, ako obidvaja potvrdili, mu aj vzal, keď zistil, že P. v Trenčíne za faktúru nezaplatil, ale peniaze si ponechal pre seba. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. 10. 1995 č. konania bolo zistené, že odvolanie poškodenej A. Z.X.F. bolo zamietnuté. Z odôvodnenia bolo zistené, že aj krajský súd má za to, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že by obžalovaný dňa 28. 5. 1993 vylákal od A. Z.X.F. sumu 40.000,- Sk na úhradu v KOVOTEXE VDI, Trenčín. Z výpovedí vyplynulo, že aj Z.X.F. vkladala nejaké peniaze a nešlo o osobitnú položku, ale o súčasť sumy 140.000,- Sk, ktorú jej syn dal obžalovanému O. P., pričom túto sumu jej syn, keď zistil, že prvá faktúra nebola zaplatená, tak tieto peniaze obžalovanému vzal. Žalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 27. 3. 1995 výslovne uviedol, že od žalobkyne nikdy žiadne peniaze nepýtal ani nedostal. Svedok U. D. na súdnom pojednávaní dňa 27. 3. 1995 vypovedal, že nevidel, že by Z.X. alebo jeho matka Z.X.F. dávali žalovanému P. do ruky nejaké peniaze v aute pri ceste do Trenčína. Svedok Z.X. Z.X. na hlavnom pojednávaní dňa 29. 3. 1995

vypovedal, že žalovaný P. ho požiadal o 180.000,- Sk, pričom on mal len 140.000,- Sk, požiadal preto svoju matku, či by nemohla požičať zvyšok. Potom, čo sa opýtala, na čo to potrebuje, svedok Z.X. jej to povedal, ona potom dala tie peniaze rovno žalovanému. Svedok A. Š. na súdnom pojednávaní dňa 24. 4. 1995 vypovedal, že Z.X.F. v aute prepočítavala peniaze, mala ich tak v ruke, boli to päťstovky a tisíckorunáčky. Kde skončili tie peniaze, ktoré mala v ruke Z.X.F., nevedel uviesť.

Podľa :

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa veta tretia :

Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Súd v súlade s ust. rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne predvolaní. Žalobkyňa súhlasila s tým, aby sa pojednávalo aj v jej neprítomnosti. Žalovaný do vyhlásenia rozsudku nepožiadal o odročenie súdneho pojednávania. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol zistený vážny dôvod odročenia súdneho pojednávania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná je dôvodnosť. Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá znamená, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy, je zásadne vecou účastníkov konania. Okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o náhradu škody žalobca nesie dôkazné bremeno ohľadom preukázania všetkých atribútov zodpovednostného vzťahu, t. j. protiprávny úkon, škoda, príčinný vzťah medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. V danom prípade žalobkyne neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania atribútov zodpovednostného vzťahu vo vzťahu k žalovanému. Neunesenie dôkazného bremena malo za následok zamietavé rozhodnutie súdu.

Predovšetkým nebol preukázaný prvý atribút zodpovednostného vzťahu a to protiprávny úkon žalovaného. Tvrdenia žalobkyne o protiprávnom (podvodnom) konaní žalovaného, ktorý mal od žalobkyne vylákať peňažné prostriedky vo výške 40.000,- Sk, boli už predmetom vyšetrovania a dokazovania v trestnom konaní príslušnými orgánmi. Prvostupňový, ako aj druhostupňový súd, jednoznačne konštatoval nepreukázanie protiprávneho konania žalovaného voči žalobkyni. Dokonca samotná výpoveď žalobkyne bola vyvrátená výpoveďou svedkov (D. a Š.), pričom bolo preukázané, že určitú peňažnú sumu (140.000,- Sk) odovzdal žalovanému syn žalobkyne, nie žalobkyňa a pokiaľ aj žalobkyňa vložila nejaké svoje peniaze, nešlo o osobitnú položku, ale súčasť sumy 140.000,- Sk, ktorú syn žalobkyne odovzdal žalovanému. Súčasne bolo preukázané, že syn žalobkyne (Z.X. Z.X.) odovzdané peniaze žalovanému vzal (keď zistil nezaplatenie faktúry). V zmysle uvedeného nebolo preukázané, že v dispozičnej sfére žalovaného zostala peňažná suma 40.000,- Sk, odovzdaná mu žalobkyňou na základe zmluvy o pôžičke medzi nimi. Žalovaný prevzal finančné prostriedky od inej osoby (Z.X.W. Z.X.W.), syna žalobkyne, ktorý odovzdané peniaze prevzal späť od žalovaného do svojej dispozičnej sféry. Tvrdenie žalovanej, jednoznačne domáhajúcej sa náhrady škody vo výške 40.000,- Sk voči žalovanému, ani v danom súdnom konaní nebolo preukázané.

Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňazí vo výške 40.000,- Sk žalobkyňou žalovanému, na dobu jedného mesiaca. Žalobkyňa, ako sama uviedla, ani nedisponovala finančnými prostriedkami v

uvedenej výške. Napriek tomu, že žalovaného nepoznala, tvrdila, že kvôli nemu si požičala peniaze od svojej bývalej švagrinej (A.. G.). Hoci žalovaného nepoznala, nielenže nespísala zmluvu o pôžičke písomnou formou, ale ani nedisponovala žiadnym listinným dôkazom, preukazujúcim prevzatie peňazí žalovaným. Na rozdiel od uvedeného žalobkyňa sama potvrdila prevzatie peňazí, ktoré si požičala od svojej bývalej švagrinej. Obsahové náležitosti ústnej zmluvy o pôžičke mali byť žalobkyňou dojednané so žalovaným bez prítomnosti akéhokoľvek svedka. Za takéhoto stavu sa žalobkyňa vystavila situácii, že v prípade nesplnenia dlhu, bude mať sťažené postavenie preukázať skutočnosť uzavretia zmluvy o pôžičke, vrátane jej obsahových náležitostí. S akou právnou istotou postupovala pri vstupe do právneho vzťahu so žalovaným, v takej potom znáša dôsledky. Predložený listinný dôkaz o uzavretej pôžičke medzi žalobkyňou a jej príbuznou A. G. žiadnym spôsobom nepreukazuje odovzdanie a prevzatie peňazí žalobkyňou do rúk žalovaného. Na dlžobnom úpise žalobkyňa mohla uviesť akúkoľvek osobu, v prospech ktorej si peniaze požičiava. Žalobkyni nič nebránilo, aby obdobný listinný dôkaz (tzv. dlžobný úpis) si bola zabezpečila práve vo vzťahu k žalovanému. Pri posudzovaní výpovede svedka Z.X.W. Z.X.W. v trestnom konaní súd prihliadal na blízky príbuzenský vzťah k žalovanej. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva. Neunesenie dôkazného bremena má za následok zamietavé rozhodnutie súdu. Dôkazné bremeno umožňuje súdu rozhodnúť aj v tých prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti, ale ani záver o nepravdivosti rozhodnej skutočnosti. Umožňuje teda rozhodnúť súdu aj v prípade tzv. dôkaznej núdze. Preto ak by aj boli tvrdenia žalobkyne pravdivé (čo v konaní nebolo preukázané), žalobkyňa, ktorá niesla dôkazné bremeno, neposkytla v konaní také dôkazy, ktorými by bola preukázaná dôvodnosť jej tvrdeného nároku.

Z dôvodu, že nebol preukázaný prvoradý predpoklad zodpovednosti za škodu (protiprávne konanie žalovaného, ktoré bolo prešetrované orgánmi činnými v trestnom konaní a v prípade jeho preukázania by bol súd viazaný uznaním viny žalovaného, k čomu však nedošlo), nebol daný dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania v súvislosti s ďalšími atribútmi zodpovednostného vzťahu. Vzhľadom na dlhý časový odstup od predmetného skutku nebol daný dôvod na vykonávanie ďalšieho dokazovania (výsluchom ďalších svedkov, ktorí boli vypočutí v trestnom konaní). Keďže nebola preukázaná dôvodnosť žalovanej istiny, ako pohľadávky z titulu náhrady škody, nemohlo dôjsť k vzniku omeškania s plnením dlhu a teda vzniku práva žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, v konaní neúspešnej. Z dôvodu, že žalovaný si náhradu trov konania neuplatňoval, súd rozhodol tak, že náhrada trov konania sa žalovanému nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov .