Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-124-2004.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/124/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Posluchovou v právnej veci navrhovateľa v I. rade: Terézia Margolienová, Cimenná 32, Zlatníky, v II. rade: Emil Margolien, Cimenná 32, Zlatníky v zastúpení: JUDr. Štefanom Babničom, advokátom, Farská 5, Ilava proti odporcovi Slovenská republika v zastúpení v 1. rade: Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, v 2. rade: Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, v 3. rade: Generálnou prokuratúrou SR, Župné nám. 13, Bratislava o zaplatenie 850.000,- Sk s príslušenstvom rozhodol
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 6.5.2004 prostredníctvom právneho zástupcu domáhali voči odporcom zaplatenia 850.000,- Sk s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátu a jeho orgánov podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. z titulu všeobecnej zodpovednosti.. Svoj návrh odôvodnili tým, že medzi právnym predchodcom navrhovateľov a nebankovým subjektom HORIZONT SLOVAKIA, o. c. p., a. s. so sídlom Kováčska 63, Košice vznikol investovaním peňažných prostriedkov do nebankového subjektu zmluvný vzťah, keď uzatvoril s nebankovým subjektom podľa § 673 Obchodného zákonníka zmluvu o tichom spoločenstve na základe ktorej ako tichý spoločník tejto spoločnosti vložil vklad za účelom zhodnotenia, ako aj zmluvu o pôžičke v zmysle Obč. zákonníka. Vláda a jej výkonné orgány včas nezabránili nezákonnej činnosti nebankových subjektov čím boli veritelia značne poškodený na ústavných právach okradnutých občanov
- veriteľov. Vláda a jej výkonné orgány mali dostatok informácií o porušovaní zákonnosti nebankovými subjektami a mali dostatok nástrojov na zamedzenie porušovania zákonnosti, ale nekonali, resp. konali povrchne a zdĺhavo, čím umožnili nebankovým subjektom páchať trestnú činnosť, za čo majú niesť podiel zodpovednosti.
Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril písomne, namietol nedostatok pasívnej legitimácie, nakoľko dozor a výkon dohľadu nad správcovskými spoločnosťami zabezpečoval do 1.10.2000 Úrad pre finančný trh ( zák. č. 392/2000 Z.z.). Štát zodpovedá za škodu len v zmysle ust. zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ustanovenie § 18 cit. zákona určuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia. Na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke, zmluvy o tichom spoločenstve, resp. o žiadosti o prijatie za člena družstva nie je možné preukázať nesprávny úradný postup. V danom prípade sa jedná o dobrovoľný záväzkový vzťah a škoda, ktorá tým vznikla sa nemôže prenášať na štát z dôvodu, že si účastníci zmluvy neoverili obchodnú spoločnosť, ktorej rozhodli požičať finančné prostriedky resp.
s ktorou sa rozhodli podieľať na podnikaní. Zmluvy o tichom spoločenstve sa uzatvorili na základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán. Pri uzatváraní záväzkového vzťahu si každý sám musí zvážiť a preveriť riziká.
Odporca v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobu považuje za bezdôvodnú. Je toho názoru, že Slovenská republika prostredníctvom príslušných ústredných orgánov štátnej správy nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek viacerým upozorneniam uzavreli s týmito spoločnosťami záväzkové vzťahy a zverili im dobrovoľne svoje peňažné prostriedky. Nie je možné považovať postup útvarov PZ za nesprávny a zároveň chýba príčinná súvislosť medzi konaním útvarov PZ a škodou, ktorá navrhovateľka vznikla.
Odporca v 3. rade sa k návrhu vyjadril písomne a nárok navrhovateľov uplatňovaný voči nemu neuznal a namietal pasívnu legitimáciu Generálnej prokuratúry SR v tomto konaní. Navrhovatelia v návrhu nepreukázali zavinenie odporcu v III. rade na uplatňovanej škode v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Na základe tejto skutočnosti navrhol zamietnuť návrh.
Súd s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľov, odporcu v 1. a 2. rade, ktorí sa na nariadené pojednávanie vo veci neustanovili, doručenie predvolania a upovedomenia mali riadne a včas vykázané. Svoju neprítomnosť na pojednávaní navrhovatelia a odporca v 1. rade neospravedlnili, nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie. Odporca v 2. rade svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil, súhlasil aby sa pojednávanie uskutočnilo bez jeho prítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zápisnicou z výsluchu navrhovateľov pred dožiadaným súdom v Trenčíne, pracovisko Nové mesto nad Váhom, s listinnými dôkazmi, a to zo zmluvami o tichom spoločenstve: TS-281101103120145072 zo dňa 28.11.2001 a zmluvou o pôžičke PZ-28010206320164178 zo dňa 28.1.2002, s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľov uzatvoril dňa 28.11.2001 zmluvu o tichom spoločenstve so spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA, o. c. p., a. s. so sídlom Kováčska 63, Košice, č. TS-281101103120145072, na základe ktorej ako tichý spoločník poskytol tejto obchodnej spoločnosti ako podnikateľovi vklad tichého spoločníka, ktorý sa zúčastňuje na podnikateľskej činnosti, a to celkovo vo výške 500.000,-Sk. Zmluvné strany si dohodli podiel tichého spoločníka na zisku obchodnej spoločnosti vo výške 25% ročne z výšky vkladu tichého spoločníka s tým, že zmluva sa uzatvorila na dobu 3 mesiacov. Podnikateľ vklad tichému spoločníkovi nevrátil.
Právny predchodca navrhovateľov uzatvoril dňa 28.1.2002 zmluvu o pôžičke so spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA, o. c. p., a. s. so sídlom Kováčska 63, Košice, č. PZ-28010206320164178 , na základe ktorej ako veriteľ poskytol tejto obchodnej spoločnosti ako dlžníkovi pôžičku v celkovej výške 350.000,-Sk. Zmluvné strany si dohodli vrátenie požičaných finančných prostriedkov dlžníkom s dohodnutým ročným úrokom 31% s tým, že istina bude vrátená po skončení zmluvy. Veriteľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil, avšak dlžník mu do dnešného dňa požičané finančné prostriedky nevrátil.
Podľa § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Zodpovednosť podľa uvedeného zákonného ustanovenia je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu / bez ohľadu na zavinenie / a štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Sú nimi 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2./ nesprávny úradný postup štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávny úradný postup neobsahuje. Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu
štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v rámci rozhodovacej činnosti.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh je bezdôvodný, nakoľko nie je daná zodpovednosť odporcov za škodu, ktorá navrhovateľom vznikla tým, že obchodná spoločnosť HORIZONT SLOVAKIA, o. c. p., a. s. so sídlom Kováčska 63, Košice, nesplnila svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy tichom spoločenstve, rovnako ako aj svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke. Nebol preukázaný nesprávny úradný postup odporcov ako jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona č. 58/1969 Zb. V súvislosti z uzatváraním zmluvy odporcovia nevykonávali žiadnu činnosť spojenú s výkonom jeho právomoci a nemohli teda porušiť žiadne pravidlá ustanovené právnymi normami pre jeho konanie, resp. nemohli porušiť poriadok vyplývajúci z povahy, funkcie alebo cieľov jeho činnosti. Právny predchodca navrhovateľov uzatvoril s nebankovým subjektom predmetnú zmluvu o tichom spoločenstve a zmluvu o pôžičke v zmysle príslušných ustanovení Obchodného a Občianskeho zákonníka, pričom tu ide o dvojstranný právny úkon, ktorý vznikol v dôsledku vzájomných a zhodných prejavov slobodnej a vážnej vôle, ktorá bola prejavená určite a zrozumiteľne / § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka /. Na základe tejto zmluvy vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a obchodnou spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA, o. c. p., a. s. so sídlom Kováčska 63, Košice súkromnoprávny vzťah, do ktorého štát zastúpený orgánmi štátnej moci nemohol zasahovať. Tu platí, že štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon / čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky /. Štát mal v zmysle zákona č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, kompetenciu vykonávať dohľad a v rámci neho ukladať sankcie správcovským a investičným spoločnostiam, fondom, depozitárom, núteným správcom a likvidátorom v prípade kolektívneho investovania podľa tohto zákona. V danej veci sa však o kolektívne investovanie nejednalo, pretože vyššie uvedená obchodná spoločnosť nevykonávala činnosť, ktorú je podľa uvedeného zákona oprávnená vykonávať investičná alebo správcovská spoločnosť, resp. investičný fond. Z dôvodu, že nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969, ktorou je nesprávny úradný postup orgánu štátu, niet titulu na plnenie z uplatňovaného žalobného nároku.
Odporca za škodu nezodpovedá ani podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú / generálnu / prevenciu v občianskoprávnych vzťahoch a jeho porušenie je porušením právnej povinnosti so vznikom zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Ako je uvedené vyššie odporca nemohol zasahovať do súkromnoprávnych vzťahov, ktoré vznikli medzi právnym predchodcom navrhovateľov a nebankovým subjektom na základe občianskoprávnej zmluvy o pôžičke ( predmetná zmluva o tichom spoločenstve bola súdom vyhodnotená podľa obsahu ako zmluva o pôžičke v zmysle občianskoprávnych predpisov, nakoľko v predmetnej zmluve o tichom spoločenstve chýbala podstatná náležitosť podľa § 673 Obch. zák., a to podiel na strate ) a z tohto hľadiska mu potom nemožno vytýkať, že si nepočínal tak, aby navrhovatelia neutrpeli škodu na majetku. V tejto treba zdôrazniť, že v občianskoprávnom vzťahu je každý povinný zachovávať s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, ktorý je spôsobilý zabrániť vzniku škody, pričom navrhovatelia túto povinnosť zanedbali.
O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. uplatňujúc zásadu úspechu v konaní, avšak odporcom trovy konania nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v znení neskorších zmien a noviel.