Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/115/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Gandelovou v právnej veci navrhovateľky: Z.. K. E., U. T. U., N. X, zastúpenej JUDr. Vladimírom Nádaským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Kominárska 4 proti odporcovi: SLOVENSKÉ AEROLÍNIE a.s., so sídlom v Bratislave, Letisko M.R. Štefánika, zastúpeného JUDr. Martinom Sečanským, advokátom z Advokátskej kancelárie SALLEM, SEČANSKÝ & PARTNERI, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 1 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy rozhodol

takto:

rozhodol:

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané navrhovateľke odporcom listami zo dňa 25.3.2004 a 8.4.2004 je neplatné.

O náhrade mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd dňa 27.4.2004 sa navrhovateľka voči odporcovi domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ku ktorému malo dôjsť na základe listov odporcu zo dňa 25.3.2004 a 8.4.2004 je neplatné a náhrady mzdy. Uviedla, že odporca jej dňa 26.3.2004 odovzdal list, ktorým jej oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. V čom spočívalo toto závažné porušenie pracovnej disciplíny v prejave o okamžitom skončení pracovného pomeru uvedené nebolo. Následne dňa 8.4.2004 jej odporca doručil ďalší prejav o skončení pracovného pomeru, ktorým s ňou okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplín, ku ktorému malo dôjsť dňa 25.3.2004. Ako dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že prvé okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa požiadavky ust. a , nakoľko z neho nie je možné zistiť, kedy malo k tvrdenému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny dôjsť, a teda ani to, či odporca dodržal jednomesačnú zákonnú lehotu; dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú všeobecné a nie je možné zistiť,

lehotu; dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú všeobecné a nie je možné zistiť, akého skutku sa dopustila, čo je v rozpore s požiadavkou skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázala na to, že v druhom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 8.4.2004 sú dôvody skončenia pracovného pomeru uvedené konkrétnejšie, ale ani jeden z nich nie je pravdivý. Pretože v druhom prejave o skončení pracovného pomeru sú uvedené iné dôvody skončenia pracovného pomeru, ako tie, ktoré boli uvedené v prvom prejave zo dňa 25.3.2004, má za to, že došlo k dodatočnej zmene dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo je podľa neprípustné.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na závažné porušenia pracovnej disciplíny, ktorých sa navrhovateľka dopustila dňa 25.3.2004 a pre ktoré sa rozhodol okamžite s ňou skončiť pracovný pomer. Uviedol, že nakoľko mal pochybnosti, či okamžité skončenie pracovného pomeru obsiahnuté v liste zo dňa 25.3.2004 spĺňa všetky formálne náležitosti uvedené v (najmä skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru), odporkyni doručil nové písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré je datované dňa 8.4.2004. Uviedol, že oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru z 8.4.2004 nie je novým právnym úkonom, ani ním dodatočne nezmenil dôvody, pre ktoré s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer, ale tieto dôvody len podrobne skutkovo vymedzil a upresnil tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi, čím odstránil nedostatky pôvodného písomného prejavu z 25.3.2004, ktoré spôsobovali jeho neplatnosť v zmysle . Mal za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou je dôvodné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav.

Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu bol založený pracovnou zmluvou, ktorú účastníci uzavreli dňa 30.4.1998 a vznikol dňa 1.5.1998, ktorý si dohodli ako deň nástupu navrhovateľky do práce. V pracovnej zmluve sa účastníci ďalej dohodli, že navrhovateľka bude pracovať vo funkcii vedúci oddelenia financií a daní s miestom výkonu práce - Bratislava a sídlo zamestnávateľa. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú so skúšobnou dobou v trvaní od 1.5.1998 do 31.7.1998. Dňa 30.9.2003 sa účastníci dohodli na zmene pracovnej zmluvy o.i. aj pokiaľ ide o druh práce, a to tak, že navrhovateľka bude vykonávať prácu vedúcej finančného oddelenia so stupňom náročnosti 6.

Listom zo dňa 25.3.2004, označeným ako oznámenie, odporca upozornil navrhovateľku na závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle článku 13 ods. 2 písm. j) Pracovného poriadku odporu a na porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom v zmysle článku 13 ods. 3 písm. b) a c) Pracovného poriadku odporcu. Uviedol, že pracovnú disciplínu porušila zvlášť hrubým spôsobom tým, že narušila priaznivú pracovnú atmosféru šírením poplašnej správy ohľadne zamestnávateľa, ohováraním, poškodením a ohrozením chránených záujmov zamestnávateľa, výkonom práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi na škodu spoluzamestnancov a znižovaním dôstojnosti a poškodzovaním dobrého mena spoluzamestnancov. Zároveň jej oznámil, že v zmysle článku 13 ods. 2 písm. h) Pracovného poriadku odporcu porušila záväzné právne predpisy a interné predpisy zamestnávateľa s negatívnym dôsledkom pre zamestnávateľa a zamestnancov a v zmysle článku 13 ods. 2 písm. f) Pracovného poriadku porušila mlčanlivosť o svojom mzdovom ohodnotení.

Ďalším listom z toho istého dňa, t.j. 25.3.2004 odporca oznámil navrhovateľke, že s ňou podľa [zákon neuviedol] okamžite končí pracovný pomer. Ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedol, závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa , v zmysle článku 13 ods. 2 písm. j), h), f) Pracovného poriadku odporcu a porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom v zmysle článku 13 ods. 3 písm. b) a c) Pracovného poriadku. Zároveň jej oznámil, že pracovný pomer sa končí dňom doručenia tohto rozhodnutia.

Oba listy odporcu boli navrhovateľke doručené dňa 26.3.2004.

Navrhovateľka listom z 29.3.2004 oznámila odporcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré jej dal listom z 25.3.2004 je vzhľadom na ust. neplatné a trvá na to, aby ju naďalej zamestnával a umožnil jej vykonávať prácu podľa uzavretej pracovnej zmluvy a v prípade, ak nebude súhlasiť s tým, aby dohodnutú prácu vykonávala i naďalej odporcu žiadala o poskytovanie náhrady mzdy odo dňa nasledujúceho po doručení tohto oznámenia. Tento list navrhovateľky bol odporcovi doručený dňa 31.3.2004.

Odporca navrhovateľke prácu neprideľoval, ani jej ju neumožnil vykonávať a odporcovi musela odovzdať všetky doklady, ktoré ju oprávňovali vstupovať do budovy letiska.

Listom zo dňa 8.4.2004, označeným ako okamžité skončenie pracovného pomeru, odporca oznámil navrhovateľke, že v súlade s s ňou okamžite končí pracovný

pomer ku dňu doručenia tohto dokumentu. Uviedol, že dňa 25.3.2004 sa z obedňajšej prestávky, ktorú strávila mimo priestorov spoločnosti odporcu na obede so zamestnancom konkurenčnej spoločnosti, vrátila s dôležitými účtovnými dokladmi odporcu, ktoré tvoria predmet jeho obchodného tajomstva. S predmetnými dokladmi v ten deň nepracovala a nebola oprávnená vynášať ich z priestorov spoločnosti. Účel ich vynesenia a dôvod nakladania s nimi neobjasnila. Ďalej uviedol, že v rovnaký deň, t.j. 25.3.2004 zároveň svojím konaním hrubo poškodila dobré meno odporcu tým, že v telefonickom rozhovore s klientmi odporcu - SATUR TRAVEL, a.s. a KARTAGO TOURS, s.r.o. hanlivými a urážlivými menami označovala odporcu, klientov nabádala, aby si neplnili svoje záväzky voči odporcovi, nakoľko údajne "dlho nevydrží". Jednej z kolegýň, ktorá po predmetných vyjadreniach prejavila iniciatívu telefonicky urgovať zaplatenie doposiaľ neuhradených faktúr zo strany klientov odporcu, takýto postup zakázala. Vyššie uvedené konania navrhovateľky odporca považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko konala v rozpore s oprávnenými záujmami odporcu v prospech konkurenčnej spoločnosti, a zároveň tým, že hrubo poškodila dobré meno odporcu u jeho klientov, ktorých zároveň nabádala na neplnenie ich záväzkov voči odporcovi, čím by mu nepochybne vznikla značná škoda.

List odporcu z 8.4.2004 bol navrhovateľke doručený toho istého dňa a listom zo dňa 14.4.2004 navrhovateľka oznámila odporcovi, že pracovný pomer s ňou rozviazal neplatne a opätovne trvala na tom, aby ju naďalej zamestnával a umožnil jej vykonávať prácu podľa uzavretej pracovnej zmluvy. Tento list navrhovateľky bol odporcovi doručený dňa 15.4.2004.

Podľa v znení účinnom od 1.7.2003 zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí mesačnej lehoty rovnako platia ustanovenia a .

Podľa okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa v znení účinnom od 1.7.2003 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že na to, aby okamžité skončenie pracovného pomeru bolo platné, musí byť urobené v písomnej forme, musí v ňom byť uvedený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru a druhému účastníkovi musí byť doručené v lehote uvedenej v . Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí v písomnom zrušujúcom prejave uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovného pomeru k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zaistené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Na splnenie hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol v zrušovacom prejave určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka bola od 1.5.1998 zamestnankyňou odporcu, u ktorého bola zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.1998. Listom zo dňa 25.3.2004, ktorý bol navrhovateľke doručený dňa 26.3.2004, odporca oznámil navrhovateľke, že s ňou okamžite končí pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa a v zmysle článku 13. ods. 2 písm. j), h), f) a článku 13 ods. 3 písm. b) a c) Pracovného poriadku odporcu. Listom zo dňa 8.4.2004 odporca konkretizoval konanie, ktorého sa mala navrhovateľka dopustiť

dňa 25.3.2004 a ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľka neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila na súde v zákonnej dvojmesačnej lehote podľa .

Medzi účastníkmi nebolo v podstate sporné, že list odporcu zo dňa 25.3.2004, ktorým navrhovateľke oznámil, že s ňou okamžite končí pracovný pomer, neobsahuje skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, na čo poukazovala navrhovateľka, resp. podľa odporcu tieto dôvody sú vymedzené nedostatočne.

V konaní bolo sporné, či odporca vady svojho zrušovacieho právneho úkonu z 25.3.2004, ktoré boli takého charakteru, že spôsobovali jeho neplatnosť (čo uviedol aj samotný odporca) mohol v rámci jednomesačnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru odstrániť tým, že navrhovateľke doručil "nové písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru" datované dňa 8.4.2004, v ktorom dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzil uvedením konaní, ktorých sa dopustila navrhovateľka a ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Navrhovateľka bola toho názoru, že odporca listom z 8.4.2004 zmenil dôvody okamžitého skončenia, čo je podľa neprípustné.

Odporca poukazoval na to, že voči navrhovateľke urobil iba jeden právny úkon smerujúci k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. a listom zo dňa 8.4.2004, ktorý nie je novým právnym úkonom, navrhovateľke v zákonnej jednomesačnej lehote opätovne doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru, kde už presne skutkovo vymedzil dôvody skončenia pracovného pomeru. V danom prípade podľa odporcu nešlo o dodatočné doplnenie jeho predchádzajúceho prejavu vôle a zmenu dôvodov, ale len o ich upresnenie.

Súd sa s týmto názorom odporcu nestotožnil. Je nesporné, že odporca vo svojom písomnom zrušovacom prejave zo dňa 25.3.2004 dôvody, pre ktoré s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer skutkovo nevymedzil vôbec, keďže nekonkretizoval konanie navrhovateľky, ktorým sa mala dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzil len právne ich právnou kvalifikáciou ako závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa a odkazom na konkrétne ustanovenia Pracovného poriadku odporcu, ktoré všeobecne a príkladmo upravujú, čo zamestnávateľ považuje sa závažné porušenie pracovnej disciplíny (čl. 13 ods. 2) a čo za porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom (čl. 13 ods. 3). Ani s použitím týchto odkazov nie je z listu odporcu z 25.3.2004 vôbec zrejmé, akého konkrétneho a v čom spočívajúceho závažného porušenia pracovnej disciplíny sa mala navrhovateľka dopustiť, ani kedy sa tak malo stať. Skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca dodatočne ešte počas jednomesačnej lehoty na okamžité skončenie pracovného pomeru skutkovo vymedzil, a to v liste z 8.4.2004, v ktorom konkretizoval konanie navrhovateľky, ktoré považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Z ustanovenia vyplýva jednoznačná požiadavka, aby dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli v písomnom zrušovacom prejave skutkovo vymedzené, a teda konkretizované tak, aby nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti, z akého skutkového dôvodu sa má pracovný pomer skončiť a aby bolo zaistené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru preto musí byť uvedený nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v ust. bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní zamestnanca spočíva; len taká konkretizácia použitého dôvodu po skutkovej stránke zaisťuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer, a že dôvod nebude možné dodatočne meniť. Iba všeobecné vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedením zákonnej skutkovej podstaty je nepostačujúce a nezodpovedá požiadavke ustanovenej v , nakoľko umožňuje dodatočne meniť dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Za zmenu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je podľa názoru súdu potrebné považovať nielen dodatočné uvedenie nových skutočností, ktoré zodpovedajú zákonnej skutkovej podstate iného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, než aký bol uvedený v písomnom zrušovacom prejave, ale aj dodatočné uvedenie skutočností, ktoré sú síce zhodné so zákonným dôvodom

uvedeným v zrušovacom písomnom právnom úkone, ak však ide o skutočnosti celkom nové, ktoré v predchádzajúcom písomnom právnom úkone uvedené neboli.

Keďže odporca v písomnom oznámení o okamžitom skončení pracovného pomeru z 25.3.2004 nekonkretizoval konanie, ktorého sa mala navrhovateľka dopustiť a ktoré považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru vo svojom písomnom zrušovanom prejave skutkovo nevymedzil a tento jeho právny úkon tak nespĺňa všetky hmotnoprávne podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru ustanovené , a preto je neplatný. Ak odporca skutkové dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru vymedzil až dodatočne, vo svojom písomnom podaní z 8.4.2004, ide o dodatočnú zmenu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorá nie je prípustná, pričom je irelevantné, že tak urobil v zákonnej jednomesačnej lehote odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Dodatočnú konkretizáciu (vymedzenie) skutkových dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno považovať za súčasť okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak ako to žiadal odporca; iný názor by totiž umožňoval obchádzať zákonné ustanovenia o nemožnosti dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru dodatočne meniť.

Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľke listami zo dňa 25.3.2004 a 8.4.2004 je neplatné. Súd preto návrhu navrhovateľky v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel a o tejto časti návrhu rozhodol podľa medzitýmnym rozsudkom.

O návrhu navrhovateľky na náhradu mzdy a o trovách konania rozhodne súd v konečnom rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.