Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-135-2004.pdf
PDF · 103.73 KB
No categories available
8C/135/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Gabrielou Janákovou v právnej veci žalobcu Z. B., živnostníka, bytom H. S., D. č. XXX, občana SR, práv. zast. JUDr. Ľ. P., advokátom so sídlom v T., J. X,. proti žalovanej A. Š., dôchodkyni, bytom T., N. Z. XXX/X,. občianke SR, práv. zast. Mgr. K. V., advokátom so sídlom v T., J. X,. o určenie vlastníckeho práva, rozhodol
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom novovzniknutej parc. č. 5139/5
- orná pôda o výmere 594 m2 v k. ú. H. S., vytvorenej na základe Geometrického plánu na odčlenenie parcely č. 5139/5, č. plánu XXXXXXXX-XXX-XX,. úradne overeného dňa 25.8.1999 pod č. XXX/XX.. V žalobe uviedol, že žalovaná sa stala na základe dedičského rozhodnutia č. D 840/02 výlučnou vlastníčkou okrem iných aj parc. č. 5139/4 - orná pôda o výmere 2089 m2, zapísanej na LV č. 512 pre k. ú. H. S.. na výlučnú vlastníčku F. M., ktorej dedičkou je žalovaná. Právna predchodkyňa žalovanej sa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej parcely na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa zák. č. 323/92 Zb. a Osvedčenia o vlastníctve podľa zák. č. 293/92 Zb. s oprávnenou držbou od 5.2.1998. Pôvodnú parc. č. 5139 vlastnil a užíval A. B., ktorý pred svojim odchodom do A. neformálnou darovacou zmluvou v r. 1944 daroval pozemok svojim súrodencom V. B., Š. B. a E. B. s tým, že poveril svojho brata J. B., aby rozčlenil predmetnú parcelu na tri časti a rozdelil ju medzi obdarovaných. Časť parcele o výmere 3737 m2 bola darovaná starému otcovi žalobcu V. B., ktorý ju neskôr previedol na svoju dcéru J. B. a táto v r. 1998 pozemok darovala neformálnou darovacou zmluvou žalobcovi, ktorý v súčasnosti pozemok užíva. V súčasnosti žalobca z pôvodnej parcele č. 5139 vlastní jej časť označenú ako parc. č. 5139/1 a parc. č. 5139/2; matka žalovanej je zapísaná ako vlastníčka časti pôvodnej parc. č. 5139 označenej ako parc. č. 5139/4. V skutočnosti však žalobca a jeho právni predchodcovia užívali aj časť tejto parc. č. 5139/4, ktorú si nechala osvedčiť matka žalovanej a ktorá bola geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX-XX. označená ako parc. č. 5139/5; určenie vlastníctva k tejto novovytvorenej parcele je predmetom žaloby.
Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Vzniesla námietku premlčania s tým, že uvádzala, že osvedčenie o vydržaní N 34/96, Nz 38/96 zo dňa 6.3.1996, a od tohto odvodené vlastníctvo jej matky F. M. k parc.č. 5139/4 bolo vydané na základe zák. č. 323/92 Zb. notársky poriadok, ktorý právny úkon osvedčenia ako relatívne neplatný právny úkon bolo možné napadnúť len v lehote troch rokov, ktorá uplynula dňa
7.3.1999. K žalobe samej uviedla, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, nakoľko žalobca ani jeho právni predchodcovia neboli nikdy vlastníkmi predmetnej parcely, keď o existencii neformálnych darovacích zmlúv, od ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo, neexistujú žiadne dôkazy. Tvrdenie žalobcu o tom, že A. B. pred svojim odchodom do U. v r. 1944 neformálnou darovacou zmluvou daroval pozemok svojim súrodencom sa nezakladá na pravde, nakoľko o tomto darovacom akte nebola spísaná žiadna darovacia zmluva, o čom svedčí i fakt, ktorý sa uvádza v žalobe, že A. B. poveril svojho brata J., aby pozemok rozdelil na tri časti medzi obdarovaných, keď v prípade darovacej zmluvy, hoci aj neformálnej by musela byť informácia o tom, komu a v akej výmere A. B. pozemok daruje. V priebehu pojednávania ďalej uviedla, že nie je pochýb o tom, že došlo k rozdelenou parcely na výmery pre rodinných príslušníkov - E., Š. a V. B. a že každý z nich užíval tú časť parcely, ktorá mu pripadla, pokiaľ však právnym predchodcom žalobcu pripadla časť o výmere 3737 m2, nemohli súčasne užívať aj tú časť parcely, ktorá pripadla právnym predchodcom žalovanej, nakoľko by užívali podstatne väčšiu časť pôvodnej parcely č. 5139 ako im mala patriť. Uviedla, že jej matka riadne užívala tú časť pôvodnej parc. č. 5139, ktorá je v súčasnosti vedená ako parc. č. 5139/4 až do r. 1996, sadila na nej poľnohospodárske plodiny, o čom svedčí aj korenšpondencia s O. Ú. v H. S.. Poukázala na to, že na časti pôvodnej parc. č. 5139 boli vystavané ovčíny, čím došlo k znehodnoteniu hornej časti parcely. Až po vystavaní ovčínov, ktoré boli postavené v časti, ktorá patrila právnym predchodcom žalobcu, došlo k problémom pri užívaní pôvodnej parc. č. 5139 a nakoľko žalobca chce postaviť rodinný dom, snaží sa rozšíriť svoju parcelu o tú časť, ktorá pôvodne pripadla jej právnym predchodcom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov J. B., M. B., I. B., A. B., M. M., L. B., S. O., oboznámil žalobu, výpis z LV č. 512 k. ú. H. S., oznámenie o návrhu na vydanie osvedčenia zo dňa 22.8.1995, odvolanie, záznam spísaný na O. Ú. v H. S. dňa 25.2.1998, pozemnostný hárok, notársku zápisnicu č. N 420/99, NZ 37/2000 zo dňa 22.2.2000, potvrdenie a.s. S. zo dňa 14.7.1999, potvrdenie O. Ú. v H. S. zo dňa 9.7.1999, spisy tunajšieho súdu sp.zn. 22 D 840/02, 14C 52/01, spis notára Mgr. A. sp.zn. N 195/95, spis notárky Mgr. S. sp.zn. N 420/99, pkn. vl. č. 5159 k. ú. H. S., geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX-XX. zo dňa 12.8.1999, potvrdenie O. Ú. v H. S. zo dňa 28.7.1995, čestné vyhlásenie zo dňa 17.7.1995, snímky z katastrálnej a pozemkovej mapy a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Z výpisu z LV č. 512 k.ú. H. S. súd zistil, že matka žalovanej F. M. je zapísaná ako výlučná vlastníčka parc. č. 5139/4 - orná pôda o výmere 2089 m2 v k. ú. H. S., a to na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vydaného podľa zák. č. 323/92 Zb.
Z výsluchu účastníkov konania a dedičského spisu sp. zn. 22 D 840/02 súd zistil, že F. M. dňa 12.4.2002 zomrela, podľa osvedčenia o dedičstve č. k. 22 D 840/02-47 zo dňa 8.9.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.9.2003, dedičkou predmetnej nehnuteľnosti sa stala žalovaná.
Z výsluchu účastníkov konania a snímok z pozemkovej a katastrálnej mapy súd zistil že súčasná KN parc.č 5139/4 vznikla odčlenením z pôvodnej pkn. parc.č 5139 o výmere 7474 m2, zapísanej v pozemnostnom hárku č. 3158 pre k. ú. H. S.. Ako vlastník predmetnej parcely v pozemnostnom hárku je vedený A. B. (T.).
Z výsluchu účastníkov konania súd zistil, že A. B. odišiel do U.. Jeho súrodencami, ktorým mal podľa tvrdenia žalobcu po svojom odchode darovať pkn. parc.č. 5139 v k. ú. H. S. boli V. B., Š. B. a E. B., rod. B.. Žalobca je vnukom V. B. (matkou žalobcu je J. B.), žalovaná je vnučkou E. B., rod. B. (matkou žalovanej bola F. M.).
Z oznámenia o návrhu na vydanie osvedčenia zo dňa 21.8.1995 súd zistil, že matka žalovanej F. M. požiadala v r. 1995 notára Mgr. A. o vydanie osvedčenia podľa zák.č. 293/92 Zb., na základe ktorého
mala byť zapísaná ako oprávnená držiteľka medzi inými aj parc. č. 5139/4 - orná pôda o výmere 2089 m2 v k. ú. H. S.. Proti tomuto oznámeniu podala námietky A. B. (manželka brata F. M. J.) so švagrinami, ktoré tvrdili, že predmetná nehnuteľnosť je predmetom dedičského konania po neb. J. B. a túto doposiaľ aj užívajú. Na základe námietok osvedčenie o vydržaní nebolo vydané.
Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania súd zistil, že následne matka žalovanej požiadala notára Mgr. D. o vydanie osvedčenia o vydržaní a podľa ich tvrdenia následne notár Mgr. D. vydal osvedčenie sp. zn. N 34/96, Nz 38/96 dňa 6.3.1996, na základe ktorého bola F. M. zapísaná ako vlastníčka KN parc. č. 5139/4 podľa zák. č. 323/92 Zb.
Z notárskej zápisnice č. N 420/99, Nz 37/2000 súd zistil, že dňa 22.2.2000 bolo notárkou Mgr. S. vydané osvedčenie podľa zák. č. 293/92 Zb., na základe ktorého bol žalobca zapísaný ako vlastník častí pôvodnej pkn. parc. č. 5139, a to parc. č. 5139/1 - orná pôda o výmere 1976 m2 a parc. č. 5139/2 - orná pôda o výmere 130 m2.
Svedkyňa J. B. uviedla, že pôvodná parc. č. 5139 bola vlastníctvom A. B., ktorý ju ešte pred svojim odchodom rozdelil medzi svojich súrodencov V., Š. a E. s tým, že jej otcovi V. malo pripadnúť zhruba 3700 m2. Otec tento pozemok užíval od r. 1945 až do r. 1971, kedy jej pozemok neformálnou darovacou zmluvou daroval. V r. 1976 bola časť tohto pozemku vzatá do družstva, zvyšok o výmere asi 2700 m2 užívala so svojou rodinou a v r. 1998 ju neformálnou darovacou zmluvou previedla na žalobcu. Svedkyňa uviedla, že jej otec užíval tú časť pôvodnej pkn. parc. č. 5139, ktorá je v súčasnosti označená v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX-XX. zo dňa 12.8.1999 ako parc. č. 5139/1 a 5139/5, časť, ktorá je označená ako parc. č. 5139/4 užívala E. B., rod. B.. Š. B. užíval časť pkn. parc. č. 5139, ktorá bola niekde hore a nie je zakreslená v predmetnom geometrickom pláne.
Svedok M. B. (brat J. B.) uviedol, že z počutia od svojho otca vie, že vlastníkom spornej parcely bol A. B. a tento ju daroval svojim súrodencom. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či to bolo pred alebo po odchode do U. ani k tomu, ktorú časť pozemku jeho otec V. užíval.
Svedok I. B. (brat J. B.) uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, ktorú presne časť pôvodnej pkn. parc. č. 5139 užíval jeho otec V.. Uviedol, že z pohľadu od cesty užívali pravú časť a rodina B. ľavú časť parcely.
Svedkyňa A. B. (švagriná F. M.) uviedla, že z počutia vie o tom, že pôvodnú pkn. parc. č. 5139 mal darovať A. B. svojim súrodencom. Uviedla, že ľavú časť pozemku z pohľadu od cesty užívali jej svokrovci spolu s jej manželom J. a s ňou, pravú časť užívala J. B. a hornú časť dcéra Š. B. M. M..
Svedkyňa M. M. uviedla, že z počutia od svojho otca Š. B. počula, že jeho brat A. B. mu mal darovať svoj pozemok potom, čo odišiel do A., nevie sa však vyjadriť k tomu, či mu daroval celý pozemok alebo len jeho časť. Svedkyňa uviedla, že ona užívala spodnú časť pri ceste, nad ňou užívali J. B. a A. B..
Svedkyne L. B. a S. O. zhodne uviedli, že z pohľadu od cesty ľavú stranu pôvodnej pkn. parc. č. 5139 užívala A. B., pravú J. B. a vrchnú časť M. M..
Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V danom prípade súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. V predmetnej veci sa žalobca domáha určenia, že je výlučným vlastníkom novovzniknutej parc. č. 5139/5 - orná pôda o výmere 594 m2 v k. ú. H. S., vytvorenej na základe Geometrického plánu na odčlenenie parcely č. 5139/5 č. plánu XXXXXXXX-XXX- XX,. úradne overeného dňa 25.8.1999 pod č. 809/99, a to titulom darovania na základe neformálnej
darovacej zmluvy z r. 1998 od svojej matky J. B., ktorá mala vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudnúť neformálnou darovacou zmluvou od svojho otca V. B.. V. B. mal podľa tvrdenia žalobcu vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudnúť na základe neformálnej darovacej zmluvy od svojho brata A. B., ktorý odišiel do U..
Predovšetkým treba uviesť, že v predmetnej veci je sporné, či vôbec pôvodnú pkn. parc. č. 5139 v k. ú. H. S. jej vlastník A. B. svojim súrodencom V., Š. a E. skutočne daroval. O tomto žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz, sporná je samotná skutočnosť, či vôbec A. B. poskytol svojim súrodencom predmetný pozemok alebo či sa jeho užívania ujali sami a v prípade ak im ho poskytol, či im ho daroval alebo len dal do užívania. Účastníci konania sa totiž nevedia zhodnúť ani na tom, kedy v skutočnosti mal A. B. odísť do U., keď žalobca tvrdí, že odišiel až v r. 1944, žalovaná tvrdí že odišiel už v r. 1915. O tom, že A. B. sa minimálne už v r. 1924 nachádzal v A., svedčí zápis v pkn. vl. č. 5159 pre k.ú. H. S., kde je uvedené, že v čase zápisu v r. 1924 sa A. B. (T.) nachádzal už v A.. Matka žalobcu v konaní tvrdila, že o darovaní existujú písomné doklady - listy písané A. B., ktoré má u seba žalobca, tieto však žalobca súdu ako dôkaz nepredložil.
Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúdalo zápisom do pozemkovej knihy, vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť. Existencia takejto zmluvy (pokiaľ by však bola preukázaná) by však dôvodne mohla vzbudzovať u užívateľa nehnuteľnosti presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti, ako jednej z podmienok pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Tak ako bolo uvedené vyššie, keďže v danom prípade sa účastníci konania nevedia zhodnúť ani na tom, kedy v skutočnosti mal A. B. odísť do U., nemožno však jednoznačne určiť, kedy sa jeho súrodenci, a teda aj právny predchodca žalobcu, ujali držby a kedy (v prípade preukázania oprávnenosti držby) mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Keďže tieto skutočnosti žalobca v konaní jednoznačne nepreukázal, nie je možné zistiť, či a kedy sa jeho právny predchodca vôbec stal vlastníkom časti pôvodnej pkn. parc. č. 5139 v k. ú. H. S. a či ju následne mohol previesť na svoju dcéru J. B..
V danom prípade sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti titulom darovania od svojej matky J. B., keď tvrdí, že sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti neformálnou darovacou zmluvou uzavretou medzi ním a matkou ústnou formou v r. 1998. Platný Občiansky zákonník však takúto formu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam nepripúšťa. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo až vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Keďže v danom prípade darovacia zmluva nebola vyhotovená písomne a nedošlo k povoleniu jej vkladu do katastra nehnuteľností, nemôže žalobca tvrdiť, že sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti z titulu darovania. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. Určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v danom prípade by sa správne mala domáhať matka žalobcu, ktorá by mohla preukázať splnenie podmienok pre vydržanie spornej nehnuteľnosti a túto následne riadnou písomnou zmluvou previesť na žalobcu.
K námietkam vzneseným žalovanou k žalobe, že nárok žalobcu je premlčaný a že žalobcu nemá naliehavý právny záujem na tejto žalobe je potrebné uviesť, že k týmto námietkam súd nemohol prihliadnuť. Tak ako bolo uvedené vyššie, vlastnícke práva sa nepremlčujú, takže určenia vlastníckeho práva sa žalobca môže žalobou na súde domáhať kedykoľvek. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, podľa názoru súdu v súdenej veci mal žalobca naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, nakoľko pokiaľ by súd jeho žalobe vyhovel, bol by žalobca zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. O.s.p. Žalovanej, ktorá bola v konaní plne úspešná, by patrila náhrada trov konania, nakoľko sa však žalovaná tejto náhrady vzdala, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, je možné domáhať sa jej splnenia prostredníctvom exekúcie.