Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27C-21-2005.pdf
PDF · 66.29 KB
No categories available
27C/21/2005
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín rozhodol samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky M. B., bytom L. XXX/XX,. T., proti odporcovi Ing. V. B., bytom H. XX,. o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela vo výške 5000,- Sk mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku na dobu 5 rokov.
Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania ako i oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca umožňoval a doposiaľ umožňuje navrhovateľke bezodplatne užívať odporcov podiel na 2-izbovom byte, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve, každý z účastníkov v rozsahu 1/2.
Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 25.10.2002, č.k. 7C/690/01-15, mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa XX.XX.XXXX.
-2-
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.06.2005 mal súd preukázané, že navrhovateľka poberá starobný dôchodok vo výške 6.122,- Sk mesačne.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Po takto vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zákonné podmienky pre vyhovenie žalobnému návrhu v prejednávanej veci nie sú splnené. V danom prípade si totiž odporca svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako rozvedenej manželke dobrovoľne plní, keď jej umožňuje bezodplatne užívať svoj podiel na 2-izbovom byte, ktorý je v podielom spoluvlastníctve účastníkov, každý z nich vlastní podiel v rozsahu 1/2. S prihliadnutím na príjem navrhovateľky potom rozsah dobrovoľného príspevku odporcu (i keď vo forme naturálneho plnenia) v prospech navrhovateľky sa súdu javí ako dostatočný a preto nezostávalo súdu nič iné ako žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže si však úspešný odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.