Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-221-1991.pdf
PDF · 84.51 KB
No categories available
7C/221/1991
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Obvodný súd Bratislava 1 v právnej veci navrhovateľov: 1. A. E., bytom Y. X. N. č. X, E., 2. Q.. K. E., bytom P. XX, E., 3. Q.. E. E., bytom Y.. X. N. Č.. X, E., 4. N.. A. Š., bytom Y.. X. N. Č.. X, E., 5. J. K., bytom. C. Č.. XX, L. L., proti odporcovi: KÁBELOVŇA, a. s. v likvidácii, Továrenská 11, Bratislava o vydaní veci rozhodol
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1 - 4 sa návrhom proti odporcovi domáhali vydania nehnuteľností vedených v PK vl. č. XXX ako parc. č. XXXX vo výmere 1025 m2 dom a parc. č. XXX vo výmere 1703 m2 záhrada na základe zák. č. 87/91 Zb. a to navrhovateľka v 1. rade ako oprávnená osoba podľa § 3 ods. 1, navrhovatelia 1-4 ako oprávnené osoby podľa § 3 ods. 2 písm. c citovaného zákona. V priebehu konania do konania vstúpila na strane navrhovateľov navrhovateľka v 5. rade ako oprávnená osoba v zmysle § 3 ods. d cit. zákona. Navrhovatelia uplatňovali nárok na vydanie uvedených nehnuteľností voči odporcovi ako osobe povinnej dôvodiac tým, že tieto im odporca odmieta vydať. Tvrdili, že stavby na uvedených pozemkoch patrili do vlastníctva navrhovateľky v 1. rade a jej manžela A. E. N... Exekúciou prešiel na štát len majetok vlastníčky pozemkov odporkyne v 5. rade a nie majetok A. E. N.. a manželky. Tvrdili, že stavby na pozemku postavené (2 sklady veľké, 1 malý sklad, garáže, domovnícky domček a dom s 3 bytmi) patrili vlastnícky A. E. s manželkou, ktorí ich postavili na pozemku odporkyne v 5. rade s jej súhlasom zo svojich finančných prostriedkov. Tento majetok prešiel na štát znárodnením, pričom poukazovali na individuálny výmer zo dňa 8.7.1949. V PK neboli uvedené na meno skutočného vlastníka z toho dôvodu, že k ich znárodneniu prišlo pred ich kolaudáciou. Znárodnenie bolo v rozpore s vtedy platnými predpismi, pričom išlo o akt politickej perzekúcie.
Navrhovatelia tvrdili, že ich nárok na vydanie veci obstojí z dôvodu § 6 ods. 1 písm. k zák. 87/91 Zb., ktorú skutočnosť považovali za nespornú, keďže k prechodu vlastníckeho práva na štát nemohlo prísť súdnou dražbou, ktorá bola vedená na majetok navrhovateľky v 1. rade a teda nesmerovala proti majetku manželov E.. Poukazoval na tú skutočnosť, že súdna dražba bola protiprávna a diskriminačná.
Čo sa týka nároku na vydanie pozemkov žiadali, aby tento nárok súd posudzoval osobitne, v zmysle ust. zák. 229/91 Zb., podľa ktorého si mohli oprávnené osoby uplatniť nárok na vydanie do konca roku 1992, čo aj odporkyňa v 5. rade urobila avšak na nesprávnom mieste - súde, preto žiadala, aby súd tento nárok vylúčil na samostatné konanie a odstúpil ho na konanie Pozemkovému úradu ako príslušnému.
Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť z toho dôvodu, že oprávnená osoba odporkyňa v 5. rade nárok oneskorene uplatnila na súde. Čo sa týka samotného titulu na vydanie veci, tvrdil, že v danom prípade bola vlastníčkou nehnuteľností odporkyňa v 5. rade. Tieto nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu na základe riadnej súdnej dražby a nie skráteného dražobného konania ako to má na mysli § 6 zákona 87/91 Z.z. Tvrdil, že navrhovatelia v 1 - 4 rade nie sú oprávnenými osobami a nie je daný titul na vydanie nehnuteľností. Čo sa týka nároku na vydanie pozemkov nesúhlasil s tým, že sa jedná o poľnohospodársku pôdu, poukázal na zápis v PK vložke z 9.3.1939, kedy bola pôvodná parcela rozčlenená na 2 parcely so zmenou kultúry na dom a dvor a sklad par. záhrada.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov: A. Z., Š. Š., Q.. B. J., H. E., K. S., Z.. K. E., obsahom spisového materiálu dotýkajúceho sa predmetných nehnuteľností vyžiadaného z Archívu hlavného mesta SR Bratislavy, obsahom spisového materiálu bývalej Tatra banky, obsahom uznesení Okresného súdu v Bratislave č. k. 2OE 449/51 a obsahom ďalšieho listinného dôkazového materiálu na vec sa vzťahujúceho, doplnil dokazovanie v zmysle intencií Mestského súdu v Bratislave a zistil tento skutkový stav:
Odporkyňa v 5. rade bola vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v PK vl. č. XXX kat. územia E. parc. č. XXXX a parc. č. XXXX ako je to zrejmé zo zápisu v uvedenej vložke časť B pod pol. 8 a 6.
Výmerom Povereníctva priemyslu a obchodu v Bratislave číslo I/8 - 10647/13 - 48 bola na tento majetok uvalená národná správa. Dna 23.5.1949 podala J. K. žiadosť o zrušenie uvalenej národnej správy s tým, že predmetné nehnuteľnosti sú len jej vlastníctvom a s firmou E. nemá nič spoločné. Vyhláškou MVO č. 365/49 bola firma A. E. N.. znárodnená s vyhláškou MVO č. 375/49 začlenená do VDP.
Následne výmerom MVO č.j. 12731 - 115/9 - 1950 zo dňa 14.10.1950 bol podnik A. E. N.. vyňatý zo znárodnenia, pretože bol k 1.1.1949 pasívny vo výške 1 263 485,45 Kčs.
Z archívnych dokladov ako aj dokladov Tatra banky je zrejmé, že firma A. E. N.. uzatvorila viacero pôžičiek. Z úverových návrhov, ktoré mal súd k dispozícii je zrejmé, že pôžičky mali byť použité na nákup materiálu tovaru. Na zabezpečenie týchto pôžičiek ručila odporkyňa v 5. rade svojim majetkom. Z dokladov je zrejmé, že odporkyňa v 5. rade vystupovala ako vlastníčka pozemkov, poschodového domu, garáží, skladov. A. E. N.. tieto nehnuteľnosti užíval na základe nájomnej zmluvy za nájomné 240 000 Kčs.
Z nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.1947 je zrejmé, že odporkyňa dala A. E. N.. do nájmu 1 jednoposchodový sklad, dve tretiny trojdielnych garáží a dve tretiny priestoru z nerozdeleného dvora za ročné nájomné 24 000 Kčs.
V zápisnici zo dňa 8.6.1948 bol spísaný majetok firmy A. E. N.. . Vlastníctvo k stavbám sa v týchto materiáloch neuvádza.
V správe o prevzatí majetkového stavu fimy A.. E. N.. veľkoobchod potravinovými článkami je uvedené, že pozemky a nehnuteľnosti zapísané vo vl. č. XXX PK sú vlastníctvom J. K. rod. E., ktorá ich v priebehu roku 1947 rekonštruo- vala a dostavala so značnými nákladmi. Majiteľ by vzal uvedené objekty do nájmu, za ročné nájomné 240 000 Kčs.
Zaťažená pôžičkami bola len J. K.. Hypotéka bola kaučná, teda mohla sa vymáhať samostatne bez ohľadu na stav firmy A.. E. N...
Uskutočnenie dražby a jej termín bol uverejnený v prílohe úradného vestníka číslo 33 zo dňa 14.8.1952. Súd vyzval každého, kto mal k uvedeným nehnuteľným veciam právo nepripúšťajúce dražbu (§ 442 O.s.p.), aby uplatnenia tohto práva preukázali pred začatím dražby. A. E. s manželkou toho práva neuplatnil.
V rámci tejto exekučnej dražby na základe uznesenia Okresného súdu v Bratislave zo dňa 10.9.1952 č. k. 20E 419/51 o priklopnutí prešli nehnuteľnosti zapísané v PN vložke č. XXX do vlastníctva Kablo národný podnik v Bratislave.
Výmerom PO v Bratislave č. 223-35/35-51 z 5.6.1951 bol VDP ustanovený za likvidátora firmy A. E. N... Firma A. E. N.. zanikla likvidáciou (list VDP z 28.9.1956 a návrh na zrušenie likvidácie zo dňa 7.9.1961).
Navrhovateľka v 5. rade si uplatnila nárok na vydanie nehnuteľnosti výzvou zo dňa 31.10.1990 a 2.3.1991, t. j. pred účinnosťou zákona č. 87/91 Zb.
Navrhovatelia 1 - 4 vyzvali odporcu ako právnu osobu na vydanie veci výzvou zo dňa 29.7.1991. Odporca navrhovateľom nehnuteľnosti odmietol vydať, preto sa navrhovatelia v 1. - 4. rade v zákonom stanovenej lehota s návrhom na vydanie veci obrátili na súd. Navrhovateľka v 5. rade do konania vstúpila po uplynutí zákonom stanovenej lehoty § 5 ods. 4 dňa 2.8.1992. Navrhovatelia v konaní tvrdili, že nehnuteľnosti a to stavby dom, sklady, garáže patrili do vlastníctva A. E. N.. a jeho manželky navrhovateľky v 1. rade, pretože tieto vystavali zo svojich prostriedkov a tieto neboli teda predmetom dražby, pretože exekučná dražba sa vzťahovala na majetok odporkyne v 5. rade. V priebehu konania zmenili navrhovatelia názor na posúdenie skutkového stavu návrhu a tvrdili, že na nehnuteľnostiach pozemkoch vlastnícky patriacich odporkyni v 5. rade bol postavaný veľkoobchod pozostávajúci z dvoch skladov, jedného malého, jedného veľkého, 1 garáže, malého domovníckeho domčeka a domu s 3 bytmi. Na výstavbu týchto objektov bol poskytnutý úver Tatrabankou A. E. N... Tieto nehnuteľnosti boli následne vyhl. VNO č. 365/49 znárodnené a vyhl. č. 375/49 začlenené do VTP. Poukázali aj na individuálny výmer zo dňa 8.7.1949, ktorým tieto nehnuteľnosti boli znárodnené. Boli toho názoru, že znárodnenie bolo vykonané v rozpore s vtedy platnými predpismi, pričom rozpor videli v tom, že znárodňovali sa len podniky s viac ako 50 zamestnancami, pričom podnik A.. E. N.. mal len 12 zamestnancov a vlastníkom nebola po znárodnení poskytnutá náhrada. Poukázali na ust. § 2 zák. 87/91 Zb. s tým, že znárodnením firmy A. E. N.. išlo o akt politickej perzekúcie, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že rodina bola postihnutá v rámci akcie "B".
Poukazovali na tú skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o novostavby, ktoré neboli kolaudované a v dôsledku toho neboli vlastnícky zavedené do pozemkovej knihy. Kolaudácii a usporiadaniu právneho vzťahu zabránilo uvaleniu národnej správy na majetok.
Navrhovateľka 5 si uplatňovala nárok na vydanie pozemkov v zmysle zák. č. 226/91 Zb. včas na súde, pretože podľa nároku navrhovateľky, išlo o poľnohospodársku pôdu, na ktorú sa vzťahuje tento zákon. Žiadali preto vec vylúčiť na samostatné konanie a odstúpiť návrh Pozemkovému úradu ako príslušnému vo veci konať.
Súd vykonal dokazovanie v zmysle uznesenia Mestského súdu na okolnosti vzniku vlastníckeho práva k stavbám postaveným na predmetných parceliach patriacich vlastnícky navrhovateľke v 5. rade. spracovaním. Vypočul svedkov, ktorí vypovedali v súlade s tvrdeniami navrhovateľov, vyjadrili sa v tom smere, že A. E. N.., ktorý vykonával podnikateľskú činnosť vystaval zo svojich finančných prostriedkov ako aj z finančných prostriedkov svojej manželky na pozemkoch nachádzajúcich sa na L. ul. Obytný 2-poschodový dom, 2 sklady veľké, 1 sklad malý, garáže a domovnícky domček. Uviedli, že na výstavbu týchto nehnuteľností čerpal A. E. N.. pôžičky a jednak mal stavby financovať z prostriedkov svojej podnikateľskej činnosti, pretože vlastnil prosperujúcu obchodnú firmu.
Svedkovia vypovedali len skutočnosti, ktoré v čase výstavby vnímali. Väčšina z nich nebola priamo informovaná o majetkových pomeroch manželov E. a navrhovateľky v 5. rade. Ich tvrdenia vychádzali len z ich subjektívnych pocitov.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh nie je opodstatnený z týchto dôvodov: Navrhovatelia v 1. - 4. rade nie sú oprávnenými osobami v zmysle § 3 zák. 87/91 Z.z. I keď sa súd zaoberal otázkou ich vlastníctva k stavbám, ktoré malo vzniknúť spracovaním a svedkovia v konaní vypočutí ich tvrdenia podporili, listinné dôkazy v spise založené ich vlastnícke právo nepotvrdzujú. Z dôkazového materiálu, ktorý súd zhromaždil je nepochybné, že v čase aktivity firmy A. E. N.. ako vlastníčka pozemkov, ale aj stavieb postavených na týchto pozemkoch vystupovala navrhovateľka v 5. rade, s týmto vlastníctvom ručila pri pôžičkách poskytovaných fy A. E. N.. Ani z jedného dokladu bývalej Tatrabanky nie je zrejmé, že pôžičky pre fy A. E. N.. boli poskytované na výstavbu týchto objektov, naopak, pôžičky slúžili na zakúpenie tovaru pre obchodné účely tejto firmy. Zaťažené pôžičkami boli len nehnuteľnosti navrhovateľky v 5. rade, a to aj stavby.
Navrhovateľka v 5. rade je ako vlastníčka oprávnenou osobou v zmysle cit. zákona avšak svoje práva na vydanie nehnuteľnosti si v zákonom stanovenej lehote neuplatnila. Nehnuteľnosti, ktoré žiadali navrhovatelia vydať prešli do vlastníctva štátu na základe exekučnej dražby. Takýto titul prechodu vlastníckeho práva nie je v ustanovení § 6 zákona 87/91 Z.z., ktorý taxatívne vymenúva prípady, kedy je daná povinnosť vydať vec ak táto v rozhodnom období prešla na štát (§ i ods. 1 cit. zák.) uvedený.
Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky v 5. rade, že si uplatnila svoj nárok na vydanie pozemkov v stanovenej lehote v zmysle zák. 229/91 Zb. na nepríslušnom orgáne a žiadala, aby súd konanie v časti vydania pozemkov zastavil a vec z titulu vecnej príslušnosti odstúpil Pozemkovému úradu ako vecne príslušnému, s týmto názorom sa súd nestotožnil. Vychádzal pri tom z výkladu zák. č. 87/91 Z.z., v zmysle ktorého pri poľnohospodárskej pôde, ktorá nie je využívaná k poľnohospodárskej výrobe, je možné ustanovenia zák. 87/91 Z.z. použiť. Úmyslom zákonodarcu bolo totiž vyčleniť pre samostatnú právnu úpravu tie pozemky, ktoré sú určené využívaniu formou poľnohospodárskej výroby, zatiaľ čo záhrady, ktoré sú pri obytných domoch a ktoré síce podľa všeobecných právnych predpisov sa za poľnohospodársku pôdu považujú, môžu byť vydávané spolu s domami na základe zákona 87/91 Z.z. Oddeľovanie záhradok od obytných domov pri ich vydávaní nie je teda potrebné.
Z horeuvedeného súd ustálil, že nie sú splnené podmienky pre vydanie nehnuteľnosti jednak z titulu, že u navrhovateľov v 1. -4. rade nešlo o oprávnené osoby a návrh navrhovateľky v 5. rade bol podaný po uplynutí prekluzívnych lehôt. Naviac ani titul pre vydávanie veci nebol v zák. 87/91 Z.z. upravený a preto súd rozhodol tak, ako je uvedená vo výroku rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech odporcu v konaní. Úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde písomne v šiestich vyhotoveniach.