Details
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-36-2005.pdf
PDF · 80.4 KB
No categories available
27C/36/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom Mgr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľky A. T., bytom P. H. XXXX/XX,. D. N. V., práv. zast. JUDr. V. H., advokátkou so sídlom B. XXX/XX,. D. N. V., proti odporcovi S. O. U. S. A. E., so sídlom Ľ. Š. X,. D. N. V., IČO XX. XXX. XXX,. práv. zast. JUDr. P. Ž., advokátom so sídlom C./XXX,. D. N. V., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o určenie diskriminácie, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 0,- Sk.
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom Okresného súdu Trenčín súdny poplatok za návrh vo výške 3.000,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa po konečnej úprave žalobného petitu podaným návrhom domáhala určenia, že dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu organizačných zmien S. podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce - nadbytočnosť uzatvorená dňa 31.05.2005 medzi účastníkmi, je neplatná. Zároveň žiadala, aby súd určil, že navrhovateľka bola dotknutá na svojich právach nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu veku. Neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru zdôvodnila tým, že túto podpísala v dobrej viere, že jej miesto sa ruší, čo sa však neskôr ukázalo ako nepravda, nakoľko jej miesto odporca diskriminačným spôsobom obsadil inou pracovníčkou, s ktorou mohol ukončiť pracovný pomer bez problémov v skúšobnej dobe, v čom navrhovateľka vidí svoju diskrimináciu. Ako ďalej uviedla navrhovateľka k skončeniu pracovného pomeru došlo v dôsledku toho, že poukazovala na nehospodárne nakladanie s verejnými financiami.
Odporca navrhol zamietnuť návrh navrhovateľky ako nedôvodný, trval na tom, že pracovný pomer bol platne skončený dohodou dňa 31.05.2005, ako i na tom, že odporca žiadnym spôsobom nediskriminoval navrhovateľku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu ako účastníkov konania, ako i oboznámením sa s ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Z pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1992 vyplýva, že uvedeným dňom bol medzi účastníkmi založený pracovný pomer.
Z rozhodnutia č. 1/2005 zo dňa 21.02.2005 a jeho dodatku zo dňa 03.03.2005 vyplýva, že na úseku technicko-ekonomických činností sa zrušilo jedno funkčné miesto.
Z organizačnej schémy úseku technicko-ekonomických činností vyplýva, že ku dňa 13.05.2005 zostalo na tomto úseku z pôvodných 8 miest len 7 funkčných miest.
Z rozhodnutia č. 2/2005 zo dňa 24.05.2005 vyplýva, že na úseku technicko-ekonomických činností sa zrušilo ďalšie jedno miesto.
Z organizačnej schémy z úseku technicko-ekonomických činností vyplýva, že ku dňu 31.05.2005 zostalo na tomto úseku len 6 funkčných miest.
Z dohody zo dňa 31.05.2005 medzi účastníkmi o skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 Zákonníka práce súd zistil, že účastníci výslovne prejavili svoju vôľu skončiť pracovný pomer dohodou ku dňu 31.05.2005. Dohoda je riadne podpísaná oboma účastníkmi.
Podľa § 60 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Návrh bol podaný pred uplynutím dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skočiť, niet teda pochýb, že bol podaný v lehote stanovenej v § 77 Zákonníka práce. Pre úplnosť súd dodáva, že určovacou žalobou nie sú žaloby na určenie právnej skutočnosti,
pri ktorých naliehavý právny záujem vyplýva z právneho predpisu - ako je to aj v tejto veci z ustanovenia § 77 a § 13 ods. 5 Zákonníka práce - a netreba ho osobitne preukazovať podľa § 80 písm. c/ O.s.p.
V zmysle § 60 Zákonníka práce základnou podmienkou úspechu žaloby o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru je preukázanie, že dohoda neobsahuje niektorú z podstatných jej náležitostí, ktorými sú vzájomný súhlasný prejav vôle účastníkov skončiť pracovný pomer a deň jeho skončenia. Bez preukázania toho, že niektorá z týchto podstatných náležitostí chýba nemožno s úspechom určiť, že dohoda je neplatná, čo v konečnom dôsledku spôsobí neúspech navrhovateľa v konaní.
V prejednávanej veci navrhovateľka nespochybňovala žiadnu z vyššie uvedených podstatných náležitostí dohody o skončení pracovného pomeru, svoj nárok dôvodila tým, že bola odporcom uvedená do omylu, v dôsledku čoho potom podpísala túto dohodu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že omyl v pracovnom práve má iné právne dôsledky ako omyl podľa Občianskeho zákonníka, kde spôsobuje relatívnu neplatnosť. Podľa § 19 Zákonníka práce však účastník, ktorý konal v omyle, môže len od zmluvy odstúpiť, nemôže sa domáhať neplatnosti právneho úkonu urobeného v dôsledku tohto omylu. Navyše v prejednávanej veci, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, navrhovateľka do omylu ani uvedená nebola, nakoľko skutočne došlo v konečnom dôsledku u odporcu na základe Rozhodnutí č. 1/2005 jeho dodatku a 2/2005 k zníženiu stavu z pôvodných 8 miest na 6 funkčných miest. S tým potom priamo súvisí i úvaha, či navrhovateľka vôbec mohla byť postupom odporcu (ako zamestnávateľa, ktorý
má výlučné právo určiť, s ktorým zamestnancom ukončí pracovný pomer v dôsledku nadbytočnosti) diskriminovaná, ak práve s ňou odporca ukončil pracovný pomer. Vzhľadom na právo zamestnávateľa rozhodnúť s kým v dôsledku nadbytočnosti ukončí pracovný pomer, súd bez akýchkoľvek pochybností ustálil, že k diskriminácii navrhovateľky pri jej ukončení pracovného pomeru nedošlo, a to o to viac, že pracovný pomer bol ukončený dohodou.
Z vyššie uvedených dôvodov, keď dohoda o skočení pracovného pomeru obsahuje všetky podstatné náležitosti a po ustálení, že k diskriminácii navrhovateľky zo strany odporcu pri rozviazaní pracovného pomeru nedošlo, nemohol súd inak ako žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný priznal voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, právo na náhradu trov konania vo výške 0,- Sk, nakoľko si ich advokát v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil.
Výrok o povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok je odôvodnený tým, že súdny poplatok z návrhu na začatie konania je povinný zaplatiť navrhovateľ a poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, v danom prípade pripustením rozšírenia žaloby o určenie, že navrhovateľka bola diskriminovaná. Poplatok vo výške 3.000,- Sk (položka 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov). Pretože navrhovateľka túto povinnosť doposiaľ nesplnila, súd jej túto povinnosť uložil vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.