Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-54-2001.pdf
PDF · 77.94 KB
No categories available
10C/54/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, rozhodol sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci navrhovateľa: I.. M. K., P. X v B., zast. J.. M. P., A. K. XX. v B., proti odporcovi: D. P., a.s., v konkurze, R. X v B., zast. J.. P. L., správcom konkurznej podstaty úpadcu, A. M.R. Š. č. XXX. v P. B., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy,
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy 203.361,- Sk brutto a náhradu trov právneho zastúpenia 80.183,- Sk J.. M. P., na účet č. XXX/XXXX. vedený v U. B., a.s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd konanie v časti príslušenstva pohľadávky o zaplatenie úrokov z omeškania z a s t a v u j e.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 9.132,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Medzitímnym rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C 54/01-67 zo dňa 28.11.2002, právoplatným 22.1.2004 bolo rozhodnuté v neplatnom skončení pracovného pomeru daného odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 14.9.2001.
Tým bol daný právny základ nároku navrhovateľa na náhradu mzdy. V priebehu konania sa odporca dostal do konkurzu. Správca konkurznej podstaty súdu navrhol v konaní pokračovať.
Navrhovateľ si náhradu mzdy uplatnil za dobu od 15.10.2001 až do 4.3.2002 v celkovej výške 145.858,50 Sk netto spolu s úrokom z omeškania a to špecifikáciou podľa podania z 30.11.2004. Na pojednávaní dňa 2.2.2006 súd na návrh žalobcu zmenu petitu z netto vyjadrenia vo výške 145.858,50 Sk na brutto vyjadrenie v sume 203.361,- Sk pripustil. Zároveň navrhovateľ zobral späť svoj návrh v časti úrokov z omeškania.
Kanc.por.č. 184 (Rozsudok v mene republiky) 17 184 0 T ZVJS Návrh na náhradu mzdy odôvodnil tým, že v období od neplatného skončenia pracovného pomeru až do 4.3.2002, t.j. do vyhlásenia konkurzu na odporcu, si nemohol nájsť primerané zamestnanie z dôvodu vysokého veku (62 rokov). Táto skutočnosť sama o sebe je veľkou bariérou pre uplatnenie sa na trhu práce. Preto bol nútený uplatniť si svoj nárok na priznanie starobného dôchodku od 1.10.2001, aby mohol uživiť rodinu s dvomi nezaopatrenými deťmi.
Správca konkurznej podstaty namietal, že odporcovi náhrada mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru nepatrí. Podľa jeho názoru ma pracovný pomer skončil odchodom do starobného dôchodku 1.10.2001. Poukázal aj na skutočnosť, že v období od 15.9.2001 do 31.10.2001 boli navrhovateľovi vyplácané nemocenské dávky a za toto obdobie mu taktiež náhrada mzdy nepatrí. Odchod do starobného dôchodku teda prejavuje vôľu navrhovateľa dohodou ukončiť pracovný pomer a jeho nezáujme na ďalšom zamestnávaní.
Navrhovateľ naproti tomu tvrdil, že odporcu listom zo dňa 18.9.2001 upozornil, že zrušenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Svoju vôľu zamestnať sa prejavil aj tým, že až v roku 2002 sa mu brigádnicky podarilo sa zamestnať na E. U.. Dovtedy oslovoval rôznych známych, ktorých žiadal o pomoc pri získaní zamestnania. Do starobného dôchodku bol nútený odísť preto, lebo inú možnosť ako uživiť seba a rodinu nemal.
Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Navrhovateľ odporcu listom zo dňa 18.9.2001 písomne upozornil na svoj nesúhlas so zrušením pracovného pomeru dňom 14.9.2001. Odo dňa 18.9.2001 teda navrhovateľovi teoreticky vznikol nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku.
Pri vykonanom dokazovaní súd zistil, že v období od 15.9.2001 do 31.10.2001 navrhovateľ čerpal dávky nemocenského poistenia, čo vyplýva z Potvrdenia o dočasnej PN (čl. 109). Za toto obdobie mu teda náhrada mzdy nepatrí.
Špecifikáciou navrhovateľ požadoval náhradu mzdy za obdobie od 15.10.2001 do 4.3.2002, teda celkom za dobu 4 mesiacov a 15-tich pracovných dní v celkovej výške 203.361,- Sk brutto.
Výpočet náhrady mzdy v zmysle kritérií ustanovených zákonom č. 1/92 Zb., o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť, o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov (§ 17 ods. 1 cit. zákona) je nasledovný:
Hrubá mzda: Počet odpracovaných dní: apríl - 59.245,- Sk apríl - 19 máj - 60.926,- Sk máj - 20 jún - 59.244,- Sk jún - 19 spolu - 179.415,- Sk spolu - 58
Náhrada mzdy za sviatok a dovolenku apríl - 6.531,- Sk máj - 9.796,- Sk jún - 3.265,- Sk spolu - 19.592,- Sk
Odmena člena štatutárneho orgánu - 36.000,- Sk.
179.415 - 36 = 143.415 - 19.592 : 58 = 2.134,8 x 21,74 = 46.412,- Sk brutto mesačne. Priemerný denný zárobok je 2.134,8 Sk brutto. Náhrada mzdy za 4 mesiace a 15 dní je teda celkom 217.658,- Sk brutto.
Navrhovateľ žiadal 203.361,- Sk súd však nemôže prekročiť návrh účastníka a prisúdiť viac než požaduje, preto mu ním požadovaná nižšia suma bola súdom aj priznaná, hoci jeho nárok bol v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce vyšší.
V zmysle platnej judikatúry náhrada mzdy je považovaná za satisfakciu pre zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ neplatne okamžite skončil pracovný pomer. Náhrada mzdy vo výške šesť mesiacov je obligatórne stanovená vyššie citovaným ustanoveným zákona.
Námietku odporcu, že navrhovateľ ukončil pracovný pomer dohodou dňom odchodu do starobného dôchodku súd považoval za účelovú. Dohoda je dvojstranný právny úkon, pričom zo strany navrhovateľa žiadny úkon smerujúci k ukončeniu pracovného pomeru alebo uzatvoreniu dohody, súd nezistil. Jeho odchod do dôchodku bol výsledkom splnenia predpokladov zákona na priznanie tejto dávky a bol vykonaný pod tlakom udalostí, ktoré žiadosti o dôchodok predchádzali ako aj hendikepom navrhovateľa z dôvodu jeho veku a časovej tiesne pri hľadaní si nového zamestnania za účelom zabezpečenia rodiny.
Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohoto rozsudku.
V časti o zaplatenie úrokov z omeškania súd vzhľadom na úkon navrhovateľa (späťvzatie) konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil.
O zaplatení súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa Zákona o súdnych poplatkoch.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto musí súdny poplatok (5% z priznanej sumy náhrady mzdy a 1.000,- Sk za neplatnosť právneho úkonu) zaplatiť odporca.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Náhradu trov konania súd priznal za 3 úkony právnej pomoci (1. prevzatie, 2. návrh na začatie konania, 3 vyjadrenie z 27.11.2001) podľa vyhlášky č. 240/1990 Zb., v sume 440,- Sk za 1 úkon, 3 x režijný paušál po 60,- Sk; za 7 úkonov právnej pomoci podľa vyhlášky č. 163/2002 Z.z., (1. účasť na pojednávaní 14.5.2002 - 1/4 úkonu v sume 1.671,- Sk, 2. účasť na pojednávaní 1.10.2002 - v čase trvajúcom viac ako 2 hodiny - 13.366,- Sk, 3. účasť na pojednávaní dňa 28.11.2002 - 6.683,- Sk, 4. vyjadrenie k odvolaniu
- 6.683,- Sk, 5. účasť na pojednávaní 4.12.2003 - 6.683,- Sk, 6. vyjadrenie z 12.5.2004 - 6.683,- Sk, 7. podanie z 29.11.2004 - 6.683,- Sk), 3 x režijný paušál po 117,- Sk, 2 x režijný paušál po 128,- Sk, 2 x režijný paušál po 136,- Sk; podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., za 3 úkony právnej pomoci (1. stanovisko z 7.2.2005 - 7.150,- Sk, 2. účasť na pojednávaní 3.5.2005 (1/4 úkonu) - 1.787,- Sk, 3. účasť na pojednávaní 2.2.2006 - 7.150,- Sk), 2 x režijný paušál po 150,- Sk a 1 x režijný paušál po 163,- Sk.
Právny zástupca navrhovateľa je držiteľom osvedčenia o registrácii DPH. Celkom súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 67.381,- Sk + 12.802,- Sk (DPH), čo tvorí 80.183,- Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnuti, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďaľšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a O.s.p./, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia věci ( § 205 ods. 1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).