Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-9-2005.pdf
PDF · 76.44 KB
No categories available
2C/9/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: D. M., rod. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom M. Č. XXX,. proti odporcovi: Ľ. D., nar. XX.X.XXXX,. bytom M. Č. č. XXX,. toho času v Ú. N. V. T. H. na P., poštový priečinok XX,. o návrhu navrhovateľa na určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý platiť výživné navrhovateľke vo výške 200,- Sk mesačne s súčinnosťou od 1.5.2005 vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Zameškané výživné za čas od 1.5.2005 do 19.10.2005 v sume 1.000,- Sk sa odporcovi p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 100,- Sk, ktoré splátky budú splatné spolu s bežným výživným , pod následkom straty výhody splátok v prípade ich neplatenia.
V ostatnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 500,- Sk do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.1.2005 domáhala, aby odporca bol povinný platiť jej manželské výživné vo výške 1.500,- Sk mesačne od 1.10.2004. Uviedla, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 22.2.1992 a z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Svoj návrh odôvodnila tým, že medzi účastníkmi trvá manželstvo, avšak navrhovateľka s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti. Odporca je toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. N. V. T. H. N. P.. Navrhovateľka je nezamestnaná a poberá len dávku v hmotnej núdzi a uvedená suma jej nestačí na živobytie.
Odporca podaním zo dňa 16.6.2005 s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Uviedol, že momentálne sa nachádza v Ú. N. V. T. H. nad P.. Jeho terajší príjem je nízky. Do práce chodí prerušovane, lebo nie je dostatok práce na pracoviskách, preto nie je schopný prispievať ešte na výživné svojej manželke.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil odporca. Odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané, pričom svoju neúčasť ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov, preto súd pojednával v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( sobášny list, správy o zárobkových pomeroch navrhovateľky ) a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam :
Účastníci konania sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa 22.2.1992 pred Mestským úradom v R..
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka je od 1.5.2005 nezamestnaná a poberá preddavkovo dávku v hmotnej núdzi v sume 3.930,-Sk. Predtým bola navrhovateľka dlhodobo PN. Z týchto príjmov, teda z dávky v hmotnej núdzi uhrádza náklady na potreby maloletých detí. Ďalej sú to bežné výdavky na stravu, ošatenie a vedenie domácnosti. Odporca predtým ako nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody pracoval ako robotník vo firme Z. v R. a jeho príjem sa pohyboval od 8.000,- do 9.000,-Sk mesačne.
Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd vychádzal z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), ktoré upravujú vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, a to z toho dôvodu, že v zmysle § 118 tohto zákona konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých súd nerozhodol do 1.4.2005, sa dokončia podľa tohto zákona. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že súd v zmysle tohto ustanovenia § pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádza z ustanovení nového zákona.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Odporca sa momentálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. N. V. T. H. nad P.. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody odporca pracoval vo firme Z. v R.. Odporca bol do 30.11.2003 zamestnaný, v pracovnom pomere mal dostatočný príjem na to, aby prispieval na výživu navrhovateľky a svojím vlastným zavinením sa zbavil možnosti tohto zamestnania. Súd na základe uvedených okolností určil vyživovaciu povinnosť odporcu od 1.5.2005 vo výške 200,-Sk. Zameškané výživné za uvedené obdobie súd vyčíslil v sume 1.000,-Sk. Vzhľadom na zistené pomery na strane odporcu je zrejmé, že tento nie je schopný uhradiť dlh naraz, preto súd určil, že zameškané výživné uhradí v mesačných splátkach po 100,-Sk. Pri určovaní výšky splátok súd bral do úvahy charakter dlhu, keďže sa jedná o výživné je potrebné ho uhradiť v kratšom časovom období. Splátky sú splatné vždy do každého 20. dňa v mesiaci, od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ by však odporca čo len jednu splátku neuhradil, celý dlh sa stane zročným a bude ho musieť uhradiť naraz.
Súd vzhľadom na uvedené návrh v zostatku, čo do výživného od 1.10.2004 do 30.4.2005 a nad sumu 200,-Sk do 1.500,-Sk zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého, aj deď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého posudku, alebo od úvahy súdu. Navrhovateľke však v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli, preto jej súd ich náhradu nepriznal. Preto súd nepriznal navrhovateľke náhradu.
V zmysle § 4 ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov bola navrhovateľka v konaní o určenie výživného oslobodená od súdnych poplatkov. Preto poplatková povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona prešla na odporcu. Podľa položky 8 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov za konanie o určenie výživného sa platí poplatok vo výške 2 % ceny predmetu konania, najmenej 500,-Sk V danom prípade z priznanej sumy manželského výživného vo výške 500,-Sk.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).